Peniaze nie sú všetko. Alebo prečo nemerať úspech pomocou HDP

Saamah Abdallah, New Economics Foundation, Londýn

Ján Markoš, Sokratov inštitút

Predstavte si, že sa po rokoch na maturitnom stretnutí opäť zvítate so svojimi spolužiakmi. Spoznávate staré tváre, spomínate – a porovnávate. Kto v živote uspel? Kto nie? A pomocou akých kritérií to rozhodnúť?

Samozrejme, najjednoduchšie by bolo porovnať si kontá alebo výplatné pásky. Kto má najviac peňazí, je najúspešnejší. Ale čo ak nemá žiadnu rodinu? Čo ak si pri podnikaní zničil zdravie? Čo ak nemá žiaden voľný čas, je večne v práci? Predstavte si, že vaša spolužiačka mala päť detí, a ostala doma starať sa o rodinu. Nikdy nemala žiadny príjem. Je preto v živote neúspešná?

Úspech človeka evidentne nemožno hodnotiť len podľa konta. Úspech krajiny taktiež nie. A je preto smiešne a smutné zároveň, že všeobecne uznávaným indexom, podľa ktorého sa posudzuje úspech štátov, je práve HDP.

HDP (Hrubý domáci produkt) je súhrnom hodnoty všetkých tovarov a služieb, ktoré krajina za rok vyprodukovala. V prepočte na obyvateľa potom umožňuje porovnávať výkonnosť jednotlivých ekonomík. Švajčiarsko napríklad ročne vyprodukuje tovar a služby za približne 55 000 dolárov na obyvateľa; Slovensko len približne 18 000 USD.

Robert F. Kennedy pamätne povedal už v roku 1968: „Hrubý domáci produkt meria všetko, okrem toho, čo robí život hodnotným.“

Čo HDP nie je schopné zmerať? Nezmeria napríklad, ako je rozložené bohatstvo v krajine. Ak desať ropných magnátov rozprávkovo bohatne na vývoze čierneho zlata a zvyšok krajiny živorí, HDP tento fakt nezachytí. Z pohľadu HDP je jedno, či rúbete les, produkujete cigarety, vytvárate nové technológie alebo distribuujete lieky. Je dôležité, koľko zarobíte, ale nie na čom.

A do tretice napríklad HDP nezachytí služby v komunitách, ktoré sa dejú mimo peňažnej ekonomiky. Ak vám napríklad deti v rámci dobrých vzťahov postráži teta alebo susedka, HDP sa nezvýši. Ak ale nikoho takéhoto nemáte, pretože vzťahy v susedstve nie sú dobré, a musíte si najať opatrovateľku, HDP sa zvýši. Ak si žena sama napečie koláč, je to z pohľadu HDP horšie, ako keď si ho kúpi v cukrárni. Je to ale horšie aj v skutočnosti?

V  New Economics Foundation v Londýne sme preto vyvinuli iný index, ktorý podáva vyváženejší pohľad na krajiny ako HDP. Nazvali sme ho HPI, Happy Planet Index. HPI berie do úvahy tri ukazovatele: Očakávanú dĺžku života v danej krajine, subjektívny pocit šťastia jej obyvateľov a veľkosť ekologickej stopy, ktorú krajina zanecháva.

HPI = (subjektívny pocit šťastia * očakávaná dĺžka života) / veľkosť ekologickej stopy

A ako vyzerá poradie najúspešnejších štátov sveta podľa Happy Planet index?

Na jeho vrchole sú Kostarika, Vietnam, Kolumbia, Belize a Ekvádor. Štáty, ktoré obvykle za príliš úspešné nepovažujeme. Zato krajiny EU či USA obsadili len veľmi priemerné priečky. Ako je to možné? Je HPI len takmer náhodným číslom bez reálneho zmyslu? Alebo sú naše predstavy o úspešnosti krajín pomýlené? Možno je nezmyselným číslom práve HDP?

Je pravda, že ani HPI nepokrýva všetky dôležité aspekty ľudskej spoločnosti. Nepostihuje napríklad, aká je miera demokracie v skúmaných krajinách. Predsa však môže byť relevantnejším ukazovateľom ako jednorozmerné HDP.

Nevýhodou Happy Planet Indexu je, že nastavuje Európe a celému rozvinutému svetu zrkadlo: možno nie sme takí úspešní, ako sme si pôvodne mysleli. To je nepríjemná správa, možno nám ale len naznačuje to, čo sme už dávno tušili. Náš spôsob života nie je najlepší na svete, a nie je ani jediný možný. Máme sa veľa čo učiť od krajín, ktorými máme obvykle tendenciu skôr pohŕdať.

 

Ak sa chcete o Happy Planet Index dozvedieť viac, prečítajte si príručku od New Economics Foundation:

http://www.happyplanetindex.org/assets/happy-planet-index-report.pdf

---

Saamah Abdallah bude v roku 2015/16 lektorom Sokratovho inštitútu.

Páčil sa Vám tento článok? Podporte nás.

Podporilo SlovakAid v rámci grantu SAMRS/2015/RV/1/10