Medzi lesom a Váhom neďaleko železničnej stanice v Ružomberku sa nachádza Špeciálna základná škola Malé Tatry. Špeciálna nie je len svojimi žiačkami a žiakmi, ale aj tým, že ich vďaka programu Zelená škola už roky vedú k ochrane životného prostredia.
Trieda nás čaká hneď za bránou. Pod stromami stojí altánok s posedením na pníkoch, na ktorých čaká šesť žiakov s pani učiteľkou. Jana Potočná má na starosti triedu žiakov s mentálnym postihnutím, ktoré je u niektorých kombinované s oslabenou telesnou alebo komunikačnou schopnosťou. Žiaci majú od 14 do 16 rokov a učia sa všetci spolu, stále častejšie vonku.
„Momentálne sa venujeme najmä rastlinám, bylinkám a stromom,“ hovorí učiteľka Jana. Žiakom dáva ťahať lístočky, na ktorých sú napísané názvy stromov. Dávid si žrebuje topoľ. „Máme ho tu niekde? Ak áno, bež nám ho ukázať. A lístoček polož na kôpku medzi listnaté alebo ihličnaté stromy,“ vysvetľuje mu. Beky si vyberá jedľu a hanblivo odpovedá, že je to ihličnatý strom.
Každé z detí pracuje svojím tempom a spôsobom. Maťo názvy hláskuje, Vaneska si pri čítaní pomáha aj ukazovaním. Bez väčších problémov však rozpoznávajú jednotlivé druhy stromov a ak im rastú na dvore, spoja si aktivitu aj s behom priamo ku stromu. Aj ten je pre niektorých výzvou.
Učenie zo života
Čím konkrétnejšie a hmatateľnejšie sú veci, o ktorých sa Jankini žiaci učia, tým lepšie. „Je to dobré v tom, že si myslia, že sa neučia, ale učia sa. Hrajú sa, skúmajú, dotýkajú sa, hľadajú, pátrajú a tým sa učia,“ hovorí.
So žiakmi tak skúšajú okrem poznávania prírody aj napríklad kolobeh vody pozorovaním vrecka s vodou za oknom, v ktorom sa naštartoval malý vodný cyklus. Keď sa veci nedajú nájsť v okolí naživo, používa Jana aspoň mobil alebo tablet, kde im ich ukáže na fotkách alebo videu. „Minule sme sa učili o vtáčikoch, tak sme počúvali ich spev. Ani ja sama som nevedela, ako spieva škovránok,“ hovorí so smiechom.
Učenie v skutočnom svete pomáha Jane aj s prípravou. „Hlavným problémom pre mňa je, že pre nás neexistujú žiadne učebnice,“ hovorí. Na všetko si teda musí hľadať podklady online. Zažiť si veci priamo v teréne je tak aj pre ňu samotnú často jednoduchšie.
Okrem nedostatku podkladov majú špeciálne školy na Slovensku celkovo obmedzenú možnosť pracovať na projektoch nad rámec bežného vyučovania. Príležitosť im ponúka program Zelená škola. „Vnímam, že pre špeciálne školy je zúžená ponuka zapájať sa do rôznych projektov, ktoré prirodzene očakávajú napĺňanie mnohých indikátorov. Pritom práca učiteliek a učiteľov je v týchto školách o to náročnejšia, že pracujú s deťmi s rôznymi zdravotnými znevýhodneniami a často z komplikovaného sociálneho prostredia. Mám k ich práci naozaj úctu a rešpekt,“ hovorí manažérka Zelenej školy Zuzana Gallayová zo Živice.
Záujem zo strany špeciálnych škôl pritom je. Dnes tvoria 6 % škôl zapojených do programu. Ten každej škole poskytuje metodické materiály, semináre a webináre a tiež osobné konzultácie. „S každou školou individuálne konzultujeme jej plán na zmenu, ktorú chcú dosiahnuť vo vybranej téme, školíme ich, ako robiť zmeny participatívne a podobne. Zo spätných väzieb vieme, že pre učiteľky a učiteľov je cenné počas kurzov a seminárov vzájomné sieťovanie sa, výmena skúseností, inšpirácie a aj ľudská podpora – stretávanie sa s kolegami a kolegyňami z iných škôl, ktorí dávajú do snahy meniť to, ako učia o životnom prostredí a do zmien vo fungovaní škôl veľa energie,“ hovorí Gallayová.
Učenie hrou
Vaneska si sadá v altánku za stôl, na ktorý učiteľka vysýpa kamienky s písmenami. Jej úlohou je z kamienkov vyskladať názov stromu z papierika, čím si precvičuje jemnú motoriku aj písanie s čítaním.
Ostatní sa zatiaľ venujú bylinkám a spoločne ich názvy priraďujú k rastlinám v záhrade alebo na obrázku. Dávid berie fotografke ukázať lesné jahody a Beky zatiaľ uvažuje, či je lipa ker alebo strom.
Keď sú všetky rastliny určené, vyberá učiteľka z krabice drevené hracie kocky, ktoré majú na každej strane miesto čísla slovo. Aké slovo padne, také musia nájsť a následne toto slovo aj podľa počtu hlások vykrokovať. Žiaci hádžu slovo tvrdé aj biela. „Sami mi tie kocky vyrezali a ošmirgľovali,“ hovorí mi učiteľka Jana s hrdosťou. Hlavným tvorcom bol šestnásťročný Maťo, ktorého majstrovanie veľmi baví. Okrem toho sa venuje aj jaskyniarstvu a prekvapuje nás svojím pozorovacím talentom, keď za letu odlíši vranu od krkavca podľa veľkosti krídiel.
Následne sa presúvame na parkovisko, kde učiteľka deťom podľa ich nápovedy kreslí na zem kriedou strom a jeho súčasti. „Živiny!“ odpovedá Dávidko na otázku, na čo slúžia stromu korene. Na nakreslený strom potom deti prikladajú kartičky s názvami jeho častí. Beka hľadá plod na zemi, ale inak sa celkom dobre triafajú a opäť si spolu s vedomosťami precvičujú aj čítanie.
Chrániť prostredie vieme všetci
Vzdelávanie o životnom prostredí a možnostiach jeho ochrany je vďaka programu envirovýchovy Zelená škola zvládnuteľné aj v škole so žiakmi so špeciálnymi potrebami. V Malých Tatrách sú v Zelenej škole už deväť rokov, teda štvrté certifikačné obdobie. Prešli si už témami odpad, voda a teraz sa druhýkrát vrátili k zeleni a ochrane prírody, ktoré sú im najbližšie. „Pre nás je energia alebo doprava veľmi ťažko ovplyvniteľná aj vzhľadom na to, aké deti máme,“ vysvetľuje učiteľka.
V rámci zelene a jej ochrany sa okrem učenia o jednotlivých rastlinách venujú aj pestovaniu. Za školou vidíme vyvýšené záhony s jahodami a zeleninou, na ktorých si počas mesiacov, kedy bola škola pre koronu zatvorená, chodil pochutnávať najmä jeleň. Plot zas lemujú bylinky a jedlé kríky. Keď sa dá, vyberú sa prírodu spoznávať aj za brány školy do neďalekého Národného parku Veľká Fatra alebo k sebe na prednášku zavolajú odborníkov na zvieratá alebo rastliny. „Juraj Žiak z Veľkej Fatry nám takto do školy napríklad priniesol aj živú veveričku,“ hovorí Jana.
Všetky témy v škole pretavujú aj do projektu zmeny, aby znížili dopad vlastnej školy na oblasť, ktorej sa v Zelenej škole venujú. Výborne sa u nich uchytila napríklad téma odpadov. „Podarilo sa nám znížiť celkové množstvo odpadu, zvýšiť separovanie, ale najmä povedomie a to nielen u detí, ale aj u pedagógov, čo ma nesmierne tešilo,“ smeje sa učiteľka. Okrem učiteľov však deti vychovali aj svojich rodičov. Do školy si tak dnes už skoro nikto nenosí desiatu v jednorazovom obale alebo fľašu na jedno použitie. Množstvo odpadu sa im celkovo podarilo znížiť o 18 percent.
Zapojiť všetkých
Jana si pochvaľuje aj rovesnícke vzdelávanie, ktoré je prirodzenou súčasťou Zelenej školy. „U nás sa to výborne uchytilo,“ hovorí. Šiestaci učia mladších a niekedy aj starších žiakov, podľa témy. „Veľa sa pri tom naučia. Musíme im síce pomôcť, ale deti si veci vďaka tomu dobre zapamätajú a naučia sa aj prezentovať, rozprávať pred ostatnými, čo je pre ne tiež dobré.“
Okrem prepojenia žiakov a učiteľov sa v rámci zelenoškolských aktivít snažia zapojiť aj rodičov. Dvakrát ročne napríklad organizujú burzu oblečenia. „Prišlo veľa rodičov a vymenili si to, čo bolo ich deťom malé za to, čo by im mohlo byť dobré,“ hovorí o úspechoch učiteľka. Paradoxne sa práve so zapojením rodičov najviac trápia. „Neviem, či sa im len nechce, alebo nemajú čas,“ hovorí sklamane.
V škole sa nedali odradiť ani koronou. Rovesnícke vzdelávanie rovnako ako vyučovanie preniesli do onlinu. Starší žiaci pre svojich spolužiakov pripravujú videá, cez ktoré im vysvetľujú environmentálne témy. Najbližšie sú v pláne mokrade a ich ochrana.
„Špeciálne školy mali uplynulý rok mimoriadne sťažené podmienky na výučbu vôbec, o to viac si vážime ich záujem,“ hovorí za Zelenú školu Zuzana Gallayová. „Zelená škola je dlhodobý program, nie jednorazový projekt a má za cieľ robiť, to, čo učíme a to mnohým učiteľom dáva zmysel. Našou snahou je, aby témy životného prostredia, výučba o nich a súbežné znižovanie ekologickej stopy školy nebola „doplnková aktivita“, ale aby to bola bežná súčasť jej fungovania. Je to dlhá cesta, ale vidíme na školách výsledky,“ uzatvára.
Ak chcete, aby aj vaša škôlka či škola bola Zelená škola, prihláste sa do 30. júna na www.zelenaskola.sk
Generálnym partnerom medzinárodného programu Zelená škola realizovaného CEEV ŽIVICA na Slovensku je SPP, a. s., so svojím neinvestičným fondom EkoFond.
Partnerom projektu je Nadácia Slovenskej sporiteľne.
Články z rubriky VZDELÁVANIE
Profil autora:
Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.
