Sú klimatizácie riešením? Teplotu v mestách môžu zvýšiť o dva až tri stupne

---

Na Slovensku sme zažili prvú intenzívnu vlnu horúčav tohto roka. SHMÚ na väčšine územia vydalo výstrahy najvyššieho stupňa. Padol aj teplotný rekord v Kamenici nad Hronom v okrese Nové Zámky, kde meteorológovia namerali 41,3 stupňa Celzia.

Počas týchto horúčav berieme vychladené nákupné centrá, supermarkety či výškové kancelárske budovy ako samozrejmosť. Čoraz častejšie sa klimatizácie objavujú aj v domácnostiach – a že je vonku tridsať stupňov zistíme až po otvorení dverí.

Len zmierňujú, neriešia

V Európe sa počet izbových klimatizácií zvýšil z menej než sedem miliónov v roku 1990 na viac ako 57 miliónov v roku 2020, pričom do roku 2030 sa očakáva viac ako 100 miliónov zariadení. Tento rast zároveň znamená aj zvýšenie množstva vyradených a nefunkčných klimatizačných jednotiek.

Extrémne teplo si vyžiadalo svoju daň aj v slovenských nemocniciach, v ktorých, v drvivej väčšine, chýbajú klimatizácie. Podľa Denníka N kvôli vysokej teplote v sále Univerzitnej nemocnici Bratislava skolabovala sestra. V iných nemocniciach bojujú s teplom studenými obkladmi pre pacientov alebo prestávkami personálu na obvlaženie sprchou.

Vo Francúzsku vlny horúčav spôsobili, že sa naprieč krajinou zavrelo viacero škôl, pričom aj zamestnanci nemocníc a zdravotníckych zariadení hovorili o neúnosných podmienkach na prácu. Na pretrvávajúce teplo reagovala aj predsedníčka francúzskej politickej strany Ekológovia (Les Écologistes) Marie Tondelierová, ktorá uznala, že v niektorých budovách bude potrebná klimatizácia.

Klimatizácie sú často predmetom kritiky zo strany environmentalistov. Tí apelujú, že klimatizácie odvádzajú pozornosť od boja proti globálnemu otepľovaniu, len zmierňujú jeho dopad, pričom neponúkajú riešenie. Rovnako upozorňujú aj na ich vplyv na klimatické zmeny. Na svoju prevádzku totiž potrebujú elektrickú energiu, ktorá sa v mnohých krajinách stále vyrába spaľovaním fosílnych palív.

Ďalším problémom sú chladivá používané v klimatizačných systémoch, ktoré patria medzi skleníkové plyny a pri poruchách či nesprávnej likvidácii môžu unikať do ovzdušia. Klimatizácie zároveň prispievajú k takzvanému efektu ‚mestského prehrievania‘, keď odvádzajú teplo z budov do ulíc. Niektoré štúdie naznačujú, že tento jav môže zvýšiť teplotu v mestách o dva až tri stupne Celzia.

Schladiť potrebujú celé mestá

Iniciatíva Covenant of Mayors, podporovaná Európskou komisiou, upozorňuje, že klimatizácia síce patrí medzi najčastejšie reakcie na horúčavy, no sama osebe nepredstavuje dlhodobé riešenie prehrievania miest. Podľa pracovníkov a pracovníčok projektu LIFE Tree Check sa počas tých najteplejších dní v roku tvoria v mestách takzvané tepelné ostrovy, ktoré môžu mať aj okolo 70 stupňov Celzia. „Je to spôsobené predovšetkým spevnenými povrchmi ulíc, ciest a fasád budov, ktoré akumulujú teplo a uvoľňujú ho aj po zotmení. Vzhľadom na predpokladaný nárast počtu horúcich dní a nocí bude potrebné začať pracovať s cieleným a dlhodobým ochladzovaním miest,“ uvádza sa v jednom z infolistov projektu.

V infoliste sú predostrené aj adaptačné prvky, ktoré by mali prehrievanie miest znižovať. Napríklad tým, že dajú väčší priestor zeleni. Prírodné plochy, ako trávniky, kvetinové lúky či trvalkové záhony, majú podľa odborníkov a odborníčok z LIFE Tree Check nižšiu povrchovú teplotu než asfalt a betón. Dôležitú úlohu podľa nich zohrávajú aj stromy, ktoré nielen poskytujú tieň, ale vďaka odparovaniu vody prirodzene ochladzujú svoje okolie.

Tam, kde je to možné, tím projektu LIFE Tree Check odporúča nahrádzať pevné povrchy priepustnými alebo polopriepustnými riešeniami, ako sú zatrávňovacie dlažby či štrkové trávniky. Podľa nich pomáha aj úprava budov – svetlé strechy odrážajú viac slnečného žiarenia, zatiaľ čo zelené strechy dokážu znižovať teplotu okolia. Fasády možno doplniť o popínavé rastliny, ktoré zlepšujú mikroklímu zvonka aj vnútri budov.

Ďalšie riešenie vidia aj vo využívaní fotovoltických panelov, ktoré premieňajú slnečné žiarenie na elektrinu a zároveň znižujú prehrievanie povrchov. Dôležitá je podľa nich aj práca s dažďovou vodou – jej zadržiavanie v zasakovacích pásoch, záhradách či mokradiach pomáha ochladzovať okolie postupným odparovaním. Vodu je vhodné smerovať aj do zelených plôch, kde podporuje prirodzené chladenie prostredia. Významnú úlohu pripisujú aj prístupu k vodným prvkom, ako sú rieky, potoky či rybníky, ktoré predstavujú prirodzené osvieženie počas horúčav.

Slovenské mestá majú k dispozícii Stratégiu adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy, ktorá bola vypracovaná ministerstvom životného prostredia. Únia miest Slovenska (ÚMS) však upozorňuje, že mestá už dnes v praxi riešia dôsledky klimatickej zmeny, ako sú vlny horúčav, sucho či prívalové dažde, no často nemajú dostatočné nástroje ani podporu na ich efektívne zvládanie: „Mestá nesmú zostať iba adresátom úloh. Musia byť partnerom štátu pri ich tvorbe, financovaní aj realizácii,“ uvádza ÚMS v tlačovej správe.

Ako neplytvať energiami

Pri správnom používaní klimatizácie viete šetriť elektrickou energiou. Jedným z hlavných pravidiel je obmedziť vetranie počas aktívneho chladenia, aby sa do miestnosti nedostával teplý vzduch a zamedziť prieniku slnečným lúčom.

Európska komisia rovnako odporúča nastaviť termostat na najvyššiu teplotu, pri ktorej je ešte zachovaný komfort, pretože menší rozdiel medzi vonkajšou a vnútornou teplotou znižuje spotrebu energie. Čo znamená, že ak je vonku 30 stupňov Celzia a klimatizáciu nastavíme na 20 stupňov Celzia, zariadenie musí vzduch ochladiť o desať stupňov, čo znamená výrazne vyššiu spotrebu energie. Pri nastavení na 25 stupňov Celzia je teplotný rozdiel menší, a preto je chladenie energeticky menej náročné. A stále je to pocitovo únosné.

Ďalším tipom je neumiestňovať televízor alebo lampu do blízkosti termostatu, nakoľko ten môže snímať teplo z iných spotrebičov. To môže spôsobiť, že klimatizácia bude chladiť miestnosť dlhšie, ako je potrebné. Európska komisia taktiež odporúča ventilátory, ktoré sú menej náročné na spotrebu energií aj v prípade prítomnosti klimatizácie, ktorú môžu dopĺňať, čo vedie k inému nastaveniu teploty a následnej úspore.

Chladný priestor aj bez ‚klímy‘

Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) radí, že počas letných horúčav je dôležité obmedziť celodenné vetranie na minimum a namiesto neho vetrať počas noci a skoro ráno, keď je vzduch chladnejší. Najefektívnejšie je podľa agentúry otvoriť okná na opačných stranách izieb, čím sa vytvorí prievan.

Rovnako radí zamedziť slnečným lúčom, ktoré nahrievajú interiér domu alebo bytu, závesmi, alebo žalúziami. Podľa SIEA je však najúčinnejšie tienenie zvonka prostredníctvom prístreškov, pergol, vysúvacích markíz, okeníc, roliet či vonkajších žalúzii. „Prehrievaniu stavby vie účinne zabrániť aj zelená strecha. Jej teplota na povrchu môže byť v lete nižšia až o štyridsať stupňov Celzia v porovnaní s tradičnou krytinou. Zelená strecha zároveň zabezpečuje lepšie tepelnoizolačné vlastnosti, dlhšiu životnosť, redukuje znečisťujúce látky v ovzduší, zadržiava dažďovú vodu a prispieva k ochrane klímy,“ uvádza SIEA vo svojej príručke Ako vybrať systém chladenia a vetrania.

Nie na skládku ani do prírody

Klimatizácie patria do kategórie zariadení na výmenu tepla spoločne s chladničkami, mrazničkami či tepelnými čerpadlami. Podľa recyklačnej spoločnosti EACR Inc. klimatizácie obsahujú chladivá, kovy a ďalšie komponenty, ktoré pri nesprávnom zaobchádzaní alebo vyhodení na skládku či do prírody môžu vážne ohroziť pôdu, vodu aj ovzdušie.

Pri starších klimatizáciách sú problémové skleníkové plyny, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu. Novšie klimatizácie môžu zas kontaminovať okolitú prírodu ťažkými kovmi. Združenie výrobcov elektrospotrebičov pre recykláciu vyzýva, aby ľudia nedemontovali staré klimatizácie svojpomocne. „V prípade, že uvažujete o výmene za novú, obráťte sa radšej na špecializované firmy. Tie zrealizujú odbornú a ekologickú demontáž starej klimatizácie a zabezpečia jej odvoz na ekologickú recykláciu,“ uvádza združenie.

Recyklácia je podľa združenia kľúčová, aby sa neplytvalo druhotnými surovinami. „Staré klimatizácie sa rozdrvia na spracovateľských výrobných linkách a získajú sa z nich druhotné suroviny – plasty v podobe drte či  granulátu a vzácne kovy, napríklad meď. Takto získané druhotné suroviny sa následne môžu použiť na výrobu rôznych nových výrobkov,“ opisuje združenie.

Podľa Zákona o odpadoch majú predajcovia elektrospotrebičov povinnosť zabezpečiť bezplatný spätný zber starých zariadení systémom ‚kus za kus‘. Čo znamená, že ak si u nich kúpite novú klimatizáciu, tú starú rovnakej kategórie a funkčného určenia musia od vás bezplatne odobrať.

Nepatrí podomovým zberačom

Elektrospotrebičom vyhodeným v prírode mnohokrát chýbajú spomínané vzácne kovy. „Vo vyhodenej elektronike je často všetko cenné vybraté, čo signalizuje, že ďalším zdrojom odpadu sú aj podomoví zberači. Zoberú vám chladničku, televízor a kadečo iné, vyberú z toho vzácne kovy, ktoré vedia predať a ktoré majú nejakú hodnotu, a všetko ostatné vyhodia do prírody,“ objasňuje Marek Brinzík z organizácie zodpovednosti výrobcov NATUR-PACK.

Podomoví zberači podľa neho nie sú organizované skupiny, ale väčšinou ide o jednotlivcov, ktorí nemajú žiadne povolenie, čo znamená, že vykonávajú nelegálnu činnosť. Podomoví zberači demontujú spotrebiče spôsobom, ktorý nie je technologicky dostatočný. Čo znamená, že pri takomto zaobchádzaní sa do vzduchu môže uvoľniť chlór a flórované uhľovodíky, ktoré zväčšujú ozónovú dieru. Zvyšky z elektrospotrebičov, ktoré zberači vyhodia, podľa odborníkov končia väčšinou v prírode, aj blízko chránených území alebo vodného zdroja.

Ako zvládnuť vlny horúčav?

Počas horúcich dní je dôležité dodržiavať základné opatrenia, ktoré znižujú riziko prehriatia organizmu. Odporúča sa piť dostatok vody a mať ju vždy poruke, najmä pri pobyte vonku. Pomáha aj ľahké, svetlé a vzdušné oblečenie spolu s pokrývkou hlavy, ktorá chráni pred priamym slnkom.

V najteplejšej časti dňa, približne medzi jedenástou a pätnástou hodinou, je vhodné obmedziť pobyt na priamom slnku a vyhľadávať tieň. Fyzicky náročné aktivity je lepšie presunúť na skoré ráno alebo večer. Ochladzujte sa aj vlažnou sprchou.

Klimatická zmena prestáva byť abstraktnou témou budúcnosti – mestá ju už dnes riešia v praxi. Otázkou zostáva, či sa adaptácia bude opierať o dlhodobo udržateľné riešenia, alebo len o technológie, ktoré síce zmierňujú dopady horúčav, ale zároveň prinášajú nové environmentálne výzvy.