fbpx
Vzdelávanie

Letná škola dáva priestor vyskúšať vyučovanie v zmiešanej triede či blokovým spôsobom. V Ľubeli sa osvedčila natoľko, že s ňou možno budú pokračovať aj mimo koronu

Školu v Ľubeli pri Liptovskom Mikuláši navštevuje takmer štvrtina žiakov s poruchami učenia. Aj preto sa rozhodli zorganizovať letnú školu, kde im pomáhali dobehnúť zameškané.

Pod kopcami Nízkych Tatier leží obec Ľubela s takmer tisíc dvesto obyvateľmi. Tamojšia základná škola spojená s materskou školou je navštevovaná deťmi z Ľubele, ale aj Vlách, Dúbravy a Liptovských Kľačian. Z 206 žiakov má 50 špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, no funguje plne integrovane v bežných triedach.

Riaditeľka Iveta Kališová, ktorá je finalistkou top 30 ocenenia Učiteľ Slovenska 2020, hovorí, že vďaka rôznym projektom ako Škola inkluzionistov, ale aj Pomáhajúce profesie v edukácii sa škola venuje téme inklúzie s podporou pedagogických asistentov aj špeciálnych pedagógov.

FOTO: Archív ZŠ v Ľubeli

Nielen pre deti so špeciálnymi potrebami bol nárazový prechod na učenie doma ťažkou skúškou a o návrat do školy bol obrovský záujem. Rozhodli sa preto deťom poskytnúť priestor na dobehnutie zameškaného aj počas letných prázdnin.

Pomôcť rodičom

“Rozhodnutie zorganizovať letnú školu padlo hneď prvý týždeň po júnovom návrate do školy. Záujem žiakov o návrat bol veľmi veľký a veľa detí u nás zostávalo aj popoludní v školskom klube,” popisuje riaditeľka. Mnohí rodičia sa hneď prvý týždeň pýtali, či bude aj letná škola počas prázdnin, o ktorej sa dopočuli v médiách. “Rozhodli sme sa, že ju spravíme, lebo sme pochopili, že rodičia si počas prerušenia vyučovania museli čerpať dovolenku alebo očr. Chceli sme, aby boli spokojní rodičia, deti, ale aj my,” vysvetľuje riaditeľka.

Letnú školu chceli pôvodne spraviť cez projekt pod hlavičkou ministerstva školstva, no to ponúkalo len augustové termíny. “U nás sa v ankete väčšina vyjadrila za mesiac júl, pretože vtedy veľa rodičov ešte pracovalo a dovolenky čerpali až v auguste.” Vyučovanie pre deti počas prázdnin tak škola zatiahla z vlastných zdrojov bez pomoci z projektu.

Chýbajúce zručnosti

Letná škola nemala uľahčiť život len rodičom, ale pomôcť aj deťom zabehnúť to, čo počas korony zameškali. „Po návrate do školy som od všetkých vyučujúcich pozbierala spätnú väzbu na prebraté a neprebraté učivo za daný školský rok. Pretože v našej škole sme nabehli na on-line vyučovanie celkom rýchlo, neprebratého učiva bolo minimálne. Pár žiakov síce nechodilo na on-line vyučovanie, ale dostávali informácie a úlohy inou formou,“ popisuje riaditeľka.

Dôraz letnej školy preto dali na výchovno-vzdelávacie aktivity, ktoré nekopírujú klasické vyučovanie, ale tento proces podľa Kališovej stimulujú. So žiakmi sa venovali čítaniu, spoznávali okolie obce, učili sa triediť odpad, zlepšovali pohybovú koordináciu či matematické myslenie.

FOTO: Archív ZŠ v Ľubeli

„V prípade nepriaznivého počasia výborným pomocníkom na zábavu, súťaže a hry bol interaktívny koberec Funtronic, nechýbalo ani programovanie s robotickou hračkou. Venovali sa aj prierezovej téme finančná gramotnosť cez rébusy, hry a zábavné úlohy.“

Aj učitelia čerpajú dovolenku

Mali sme šťastie, že máme dostatok asistentov, špeciálnych pedagógov a vychovávateľov, ktorí boli ochotní sa zapojiť a školu pre deti pripraviť, hovorí Kališová. “Máme v škole školskú špeciálnu pedagogičku, ktorá zhodou okolností nastúpila trochu neskôr a nemala toľko dovolenky, aby mohla mať počas prázdnin voľno. My sme jej týmto teda poskytli pracovnú náplň,” popisuje riaditeľka. Podobne na tom boli aj ďalší pedagógovia, ktorí si takto vykryli prázdniny, lebo mali menej dní dovolenky.

Ostatní zamestnanci školy pracujú bežne aj počas prázdnin, kedy sa robieva napríklad veľké upratovanie, čiže pre nich sa veľa nezmenilo. “A keďže u nás v lete funguje aj materská škola, školská jedáleň je tiež v prevádzke, tak aj žiaci počas letnej školy mali zabezpečené obedy.“

Celodenný program pre zmiešanú skupinu

Vďaka letnej škole si deti mali možnosť zopakovať svoje vedomosti, tráviť zmysluplne čas letných dní a učiť sa aj spolupráci so žiakmi z iných ročníkov. “Letnú školu sme ponúkli najmä žiakom prvého až piateho ročníka, pričom sa nám prihlásili žiaci medzi prvým a štvrtým ročníkom. Pedagógovia preto pracovali na tom, aby sa spoznali, spolupracovali a k tomu využívali najmä hry na stmeľovanie a spoluprácu medzi členmi v tímoch.”

Je vidno, že sa im to darilo, hovorí riaditeľka, lebo v triedach videla vysmiate deti, ktoré nechcú ísť domov. Za júl takto škola ponúkla štyri týždňové a jeden kratší turnus, pričom všetky boli otvorené aj pre deti so špeciálnymi potrebami s dostupnou pomocou od špeciálnych pedagógov ako individuálne, tak aj skupinovo. “Mali sme dokonca deti, ktoré boli prihlásené na všetky turnusy. Veľmi si to užili,” tvrdí riaditeľka.

FOTO: Archív ZŠ v Ľubeli

Vyučovanie v zmiešanej skupine detí rôzneho veku doteraz v škole používali len napríklad pri globálnom vzdelávaní. Ukázalo sa však, že tento spôsob výučby by mohol byť užitočný aj počas bežného školského roka. „Určite budeme hľadať ďalšie možnosti, kde možno vekovo zmiešané skupiny vzdelávať,“ hovorí riaditeľka.

Letná škola je síce školou, no vyučovanie nie je rovnaké s bežným školským dňom. Začína sa voľnými hrami, kým sa stretnú všetci žiaci. Nasleduje ranný kruh, čo je posedenie v kruhu, kde sa žiaci s učiteľkou alebo učiteľom rozprávajú a nalaďujú na spoločnú prácu. “Tu sa striedajú činnosti  zamerané na jazykové, prírodovedné a pohybové  aktivity.”

Kruh, terén, relax aj zručnosti

Po rannom kruhu nasleduje práca na vopred naplánovanej konkrétnej téme, napríklad Doprava. Žiaci si v skupinách vytvárali pojmovú mapu „Bezpečnosť v doprave“, rozprávali sa o bezpečnosti na cestách, dodržiavaní predpisov a pravidiel, opakovali si dopravné značky a hrali kvíz.

“O pol desiatej nastupuje ku deťom druhý pedagóg, ktorý zvyčajne deti vezme do terénu. Napríklad pri téme Doprava išli na dopravné ihrisko, ktoré máme u nás v areáli školy, tu si overili vedomosti v praxi,” popisuje riaditeľka.

FOTO: Archív ZŠ v Ľubeli

Nasleduje obed a relaxačná chvíľka, počas ktorej si deti môžu čítať a rozprávať sa. “Poobede sa venujú výtvarným, pracovným zručnostiam, ktoré rozvíjajú ich tvorivosť a počas prerušenia vyučovania práve výchovné predmety absentovali. Napríklad „oprášili“ remeslá z minulosti, ako tkáčstvo. Kolega, ktorý počas prerušenia vyučovania pripravoval kompenzačné pomôcky, vyrobil pre deti drevené rámy, ktoré sú veľmi obľúbené a tkajú prestierania, koberčeky, či iné veci. Dokonca si rámy niekedy vezmú aj na školský  dvor a tam tkajú,” hovorí riaditeľka.

Dobehnúť zameškané

Vďaka letnej škole si tak deti mohli zažiť aj systém blokového vyučovania, ktoré nepoužívajú všetci pedagógovia. „Okrem toho, že som riaditeľkou školy, som aj učiteľka prvého stupňa a k blokovému vyučovaniu mám veľmi blízko. Rada túto formu vzdelávania využívam a  budem pracovať na tom, aby aj moji kolegovia tento spôsob vyučovania  používali častejšie vo svojej praxi,“ hovorí Kališová.

FOTO: Archív ZŠ v Ľubeli

Poobedný čas využívali aj špeciálni pedagógovia, ktorí sa mohli individuálne alebo v menších skupinkách venovať žiakom so špeciálnymi potrebami. “Venujú sa individuálne deťom, ktoré majú poruchy čítania alebo písania a pomocou hier, pracovných listov alebo špeciálnych výučbových programov im pomáhajú odstraňovať nedostatky, ktoré sa ukázali po návrate do školy po prerušení vyučovania.”

Plán aktivít letnej školy zostavila školská špeciálna pedagogička s kolegami. Zamerali sa na aktivity, ktoré pomáhajú jazykovému, matematickému, prírodovednému rozvoju, a spoločenskovedným disciplínam. “A nesmieme zabúdať, že deti potrebujú pohyb aj tvorivú činnosť, čo počas prerušenia vyučovania dosť chýbalo, preto sme to chceli nahradiť v letnej škole,” uzatvára riaditeľka.

Letná škola sa ukázala ako výborný doplnok bežného školského roka, ktorý pomôže deťom vycibriť si zručnosti a vyplniť letné dni zmysluplnými aktivitami. Je preto možné, že s ňou škola bude pokračovať aj v ďalších rokoch. „Verím však, že to nebude z dôvodu COVID-19, ale preto, že chceme pre našich žiakov a ich rodičov to najlepšie. V takom prípade by denný tábor počas leta mohol byť v budúcnosti výborným riešením k spokojnosti všetkých.“


Všetkých top 30 finalistov ocenenia Učiteľ Slovenska nájdete na stránke: www.ucitelslovenska.sk

Profil autora:

Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.

Názory

marie-stracenska
Marie Stracenská

Toto nie je len o galérii, musí sa to skončiť

Jedna z prvých kníh, ktoré ma od detstva spájali s babičkou, boli Matějčekove Dejiny umenia. Trávili sme pri nich hodiny. Poznala som ich skoro naspamäť. Vtedy sa začala moja láska k výtvarnému umeniu. Po tom, čo som doštudovala žurnalistiku, prepadol ma smutný pocit, že už nebudem vôbec chodiť do školy. Rozhodla som sa preto skúsiť ešte jednu vysokú školu, ktorá ma bude ukrutne baviť.

Andrea Uherková

Staré odrody jabloní nie sú len slovenské a žiadne iné

Na stole mám celú jeseň misu s ovocím. Dnes si z nej vyberám nenápadné žlté jablko. Po zahryznutí je chrumkavé a šťavnaté, s jemnou chuťou. Je to môj favorit medzi starými odrodami – Batul. Pôvod tejto odrody siaha do Rumunska v 18. storočí.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Esemeska z Česka

„Myslím na teba, posledné týždne, žiaľ, v súvislosti s ohrozením slobody slova, kultúry, vzdelanosti a rastúcim populizmom.“ Zatvorila som esemesku, lebo som naozaj nevedela, čo odpovedať. Nie, že by v Česku, kde kamarát býva, bolo všetko ukážkové. Jeho správa ma zarazila. Iba som mu zaželala k narodeninám a čakala tak maximálne „ďakujem“. Tak takto rozmýšľa o ľuďoch na Slovensku?

Tomáš Kušnír

Nečakané spojenectvá môžu vzniknúť kdekoľvek

Dva roky a dvaja ľudia, ktorí ešte mohli žiť. Juraja a Matúša som nepoznal. Do Teplárne som nechodil a v tom čase som nežil v Bratislave. Napriek tomu som sa vďaka svedectvám ich blízkych dozvedel, ako milovali život a žili v láske. Majú dnes kvír ľudia na Slovensku väčší pocit bezpečia?

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Zachráni spojenie vedy a umenia ľudstvo?

Pred pár dňami som v rakúskom Linzi, meste vedy a kultúry, prevzala pre našu mimovládnu organizáciu Živica a jej platformu Hurá von! čestné ocenenie v rámci prestížnej európskej ceny European Union Prize for Citizen Science. Nielen samotné ocenenie, ale celý galavečer ma utvrdil v tom, že prepájať umenie s vedou a umelou inteligenciou (AI) vo vzdelávaní je možno ešte dôležitejšie ako sme si mysleli.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner