Najsuchšia jar: Nepreniesli sme ani jedinú žabu, salamandry sa plazili suchým asfaltom

---

Posledné roky pre mňa toto obdobie začína utrpením – zintenzívneným zvukom motorových píl, pretože mestá práve na jar horúčkovito pília všetko, na čo vydali povolenia, aby sa to ešte stihlo do termínu. A tak miznú miesta s tieňom, miesta, ktoré ochladzujú vzduch v letnom období až o desať stupňov, miesta, kde nám je príjemne. Vtáky, hľadajúce si možnosti na hniezdenie, vítajú vyrúbané stromy plačúce svojimi ranami, prípadne kry zrezané až k zemi, aby raz, keď bude dávno po období mláďat, mohli opäť pekne vyrásť.

Všetko máme zracionalizované. Na všetko máme argumenty. Naozaj? Aj v čase prebiehajúcej klimatickej zmeny? A potom prichádza nekonečné čakanie na to, čo neprichádza. Na dážď.

Vnímame vôbec, že životné prostredie sa dramaticky mení? Všimli ste si túto jar? Videli ste žabku? S malou partiou každoročne pomáhame pri ich jarnej migrácii. Tento rok sme nepreniesli ani jedinú, salamandry sa plazili suchým asfaltom rodiť mláďatká do napoly vyschnutého potoka.

Niektoré oblasti Slovenska majú za sebou viac ako 120 dní bez zrážok. Pri prechádzke mestom vidím pribúdať stromy, ktoré nenávratne vyschli, najmä ihličnany. Môj environmentálny žiaľ je tento rok na vrchole, práve v ročnom období, ktoré sme v minulosti mnohí považovali za najkrajšie v roku. Do toho počúvame štebotanie rozhlasových moderátoriek a modrátorov o tom, ako sa nám snáď na predĺžený víkend nepokazí počasie, pritom Slovensko zažíva historicky najväčšie sucho za celé obdobie meraní. Vyjadrenia meteorológov sú hrozivé.

A aká je moja rada?

Väčšina samospráv kosí podľa zmlúv, ktoré má nastavené a považuje ich za nemenné. Väčšina ľudí naďalej čaká „upratané“ trávniky, zbavené všetkých kvitnúcich kvetov. Väčšina prerábajúcich sa budov končí s rínami zapustenými do kanalizácie.

Na školách sa vo veľkom realizujú Dni vody a Dni Zeme. Deti sa dookola učia, aká je voda dôležitá pre život. No veľmi potrebujeme prejsť od teórie k činom. Robiť to, o čom učíme. Začať sa dá doma, na školských dvoroch, na pracoviskách, vo verejnom priestore.

Apelujme na miestne samosprávy, aby zmenili režim kosenia a prispôsobili ho zrážkam. Keď je sucho, kosenie sa pri rozumnom riadení odkladá, aby sa tým zabránilo ešte väčšiemu vysušeniu pôdy a zvýšenej prašnosti. Samosprávy to potrebujú počuť od nás, občanov. Potom budú prístupnejší k zmenám, keď nás bude viac, ktorých bude počuť. Odporúčať im môžeme napríklad túto príručku, ak nevedia, ako na to:

– aby polievali stromy, nie cestu,

– aby nedochádzalo k stratám na vzrastlých stromoch, ktoré trpia obrovským stresom zo sucha,

– aby sa s maximálnym nasadením venovali tejto aktuálnej výzve a pýtajte sa: aké vodozádržné opatrenia a ďalšie adaptačné opatrenia na zmenu klímy pripravuje vaše mesto? V akom časovom horizonte?

Doma

Zadržiavajme vodu ako sa najviac dá – zbernými nádobami v záhradách, na pracoviskách. Vybudujme malé jazierka alebo dažďové záhrady, ak máme kde. Jazierka s brehom, nie umelé plastové vaničky, ktoré sú pascou na drobné zemné živočíchy, napríklad ježkov. Poobzerajme sa okolo seba, kde všade vieme urobiť takúto zmenu a urobme ju. Čím skôr.

Hneď teraz

Vyložme do záhrad, pod kríčky napájadlá a do korún stromov zavesme napájadlá a kúpačky pre vtáky. V týchto časoch to zachraňuje životy. Zachytávajme takzvanú šedú vodu z umývania zeleniny, ovocia a polievajme ňou vonku – zeleň a stromy. Zaujímajme sa o to, ako je spravovaná krajina, vzdelávajme sa, apelujme na ministerstvá a podporme hromadné pripomienky, napríklad za lepšiu stratégiu adaptácie Slovenska na zmeny klímy.

Buďme nositeľmi tej zmeny, ktorú chceme vidieť. Urobme niečo ešte dnes.