Z obyčajného čítania zloženia krému sa stal projekt o neškodlivej kozmetike a environmentálnom vzdelávaní. Odborníčiek na kozmetiku Báry Halíkovej z projektu GreenGate, spoluzakladateľky aplikácie GreenScan Žanety Milošovej Havírovej a pedagogičky Zuzany Šišovskej zo Základnej školy Pribinka v Zlatých Moravciach sme sa pýtali, aký dopad má kozmetika na životné prostredie, prečo deti najlepšie učí prax a aké malé zmeny dokážeme urobiť už dnes.
Diskusia sa uskutočnila 28. apríla 2026 v 365.labbe v Banskej Bystrici.
Ako súvisí používanie kozmetiky so životným prostredím?
B.H.: Prepojení je tam strašne veľa, ale podľa mňa je úplne najzjavnejšie to, že veľká časť, takmer všetka kozmetika, ktorú používame, sa nakoniec aj tak dostane do vody. Či už ide o čistiace prostriedky, tie idú buď priamo do odpadovej vody, alebo v prípade produktov, ktoré si nanesieme na telo a večer sa potom osprchujeme, sa znova zmyjú do vody.
Znečistená voda potom pokračuje ďalej a čistička odpadových vôd ju nedokážu úplne vyčistiť, takže sa tieto látky dostávajú do riek, morí a oceánov, kde ovplyvňujú vodné organizmy. Toto je podľa mňa najviditeľnejší dopad z pohľadu nás ako používateľov, ale tých vplyvov je omnoho viac aj počas samotnej výroby kozmetiky.
Keď sa človek do toho začne ponárať hlbšie, zistí, že prakticky od úplného začiatku má každý produkt nejaký environmentálny dopad. A nejde len o samotnú výrobu – každý výrobok je aj zabalený v nejakom obale. A aj to má svoj význam, pretože aj na konci životného cyklu produktu je tu dopad na životné prostredie, keďže kozmetika je veľmi často balená do plastových obalov.
Žaneta, ako ste sa dostali ku skúmaniu látok v kozmetike a čo bolo dôvodom, ktorý vás viedol k vytvoreniu aplikácie GreenScan?
Ž.M.H.: Úplne prvý impulz prišiel asi v roku 2014, keď som kupovala mame krém k narodeninám. Chcela som, aby to pre ňu bolo niečím zaujímavé, aby to nebol len obyčajný darček, ale niečo ‚navyše‘, napríklad s koenzýmom Q10 a podobne, čo vtedy dosť frčalo v reklamách.
Keď som si čítala zloženie, nerozumela som mu. Narazila som pritom na článok pána profesora Patočku, kde spomínal škodlivé látky v kozmetike. Vtedy som si hovorila, ako je možné, že by tam mohli byť škodlivé látky, keď je to legálne a bežne sa to predáva.
Začala som to teda viac skúmať. Chcela som rozlúštiť zloženie krému, ale trvalo mi to veľmi dlho, pretože v tom čase to ešte nebolo bežné a prakticky neexistovali informácie v češtine – všetko bolo najmä v angličtine. Musela som si teda pracne dohľadávať jednotlivé látky a štúdie, čo bolo dosť komplikované. V tom období sme si s mojím vtedajším priateľom, dnes manželom, povedali, že by sme mohli začať písať blog. A takto to celé začalo. Samozrejme, tá cesta bola oveľa zložitejšia.
Ako hodnotíte zložky v kozmetike?
Ž.M.H.: Tých faktorov je viac. My sa zameriavame hlavne na hodnotenie z ECHA, teda Európskej databázy chemických látok, kde sú uvedené informácie o tom, ako daná látka pôsobí na životné prostredie alebo na zdravie. Samozrejme, ide o účinky pri vyšších koncentráciách danej látky, ale aj tak je to pre človeka určité vodítko – nielen z pohľadu toho, čo spotrebúvame my, ale aj z pohľadu výroby a budúcich dopadov na životné prostredie. Každá látka má totiž svoj začiatok aj koniec a niekde sa jej vplyv prejavuje. Takže pracujeme s dátami z ECHA, ďalej s rôznymi štúdiami a prípadne aj s knihami, aj keď tie využívame menej, pretože sa aktualizujú veľmi pomaly.
Aplikácií, ktoré upozorňujú na škodlivé látky v kozmetike je viacero, niektoré môžu byť aj nedôveryhodné, nakoľko do nich môže vstupovať verejnosť, v čom je GreenScan iná a ako funguje?
Ž.M.H.: Existuje viac aplikácií, väčšinou sú platené – aspoň naposledy, čo som sa na to pozerala, to sú tri roky dozadu, takže, bohužiaľ, nemám úplne aktuálne informácie. Ale určite také nástroje existujú.
Sústreďujeme sa na to, že nehodnotíme látky ani produkty nejakým „priemerom“, pretože za mňa to nedáva úplne zmysel. Keď tam mám napríklad látku, ktorá môže byť karcinogénna, ide o jednu zložku v jednom produkte, ale tých produktov používame za deň aj desiatky – niekedy pokojne aj 60. A potom sa už ten kumulatívny efekt môže výrazne zvýšiť.
Preto nepoužívame nejaké zjednodušené skóre, ale hodnotíme každú látku samostatne. Ak je škodlivá pre životné prostredie, tak to jednoducho uvedieme. Potom je už na používateľovi, či si danú látku rozklikne a pozrie sa, čo presne spôsobuje, alebo či tá informácia bude pre neho dôležitá.
Napríklad to, že nejaká látka dráždi, je pomerne časté. Pre mňa to nie je dôvod sa jej automaticky vyhýbať, ale určite sa vyhýbam tým, ktoré sú endokrinné disruptory (narúšajú funkciu žliaz s vnútorným vylučovaním, napríklad štítna žľaza – pozn. red.), karcinogény alebo mikroplasty. A presne toto je pre mňa dôležitá hranica. Preto hodnotíme po jednotlivých látkach a každú si môžeme rozkliknúť a pozrieť sa na jej konkrétne vlastnosti a vplyv.
B.H.: Možno by som doplnila, že všetko, čo uvádzame v aplikácii máme vedecky podložené. Takisto ide o neziskovú aplikáciu, čiže žiadna firma nám neplatí, aby sme tam tlačili ich produkty. V neposlednom rade sa zameriavame na slovenský, český a slovinský trh, takže používateľ nájde aj veľa lokálnych produktov, ktoré v zahraničných aplikáciách často vôbec nie sú dostupné.
Ak by sme vošli do drogérie s aplikáciou GreenScan, koľko produktov by sme v nej vedeli nájsť?
Ž.M.H.: Vedeli by sme v nej nájsť približne 25-tisíc produktov. Ak však používateľ v aplikácii nenájde konkrétny produkt, ktorý si chce overiť v obchode, môže ho jednoducho pridať – ak má produkt čiarový kód a dostupné zloženie, dá sa doplniť do systému návrhom.
Ale spotrebiteľ nemôže priamo zasahovať do samotného zloženia?
Nie, no môže však nahlásiť prípadnú chybu, napríklad ak je niečo zle prepísané alebo nesprávne uvedené. Niekedy sa totiž stáva, že sa zle zapíše názov alebo vznikne drobná chyba v prepise, a potom môže produkt vyzerať ako neohodnotený, aj keď v skutočnosti hodnotenie existuje.
Takže áno, používateľ môže upozorniť na chybu – a ak to ešte nie je zavedené úplne systémovo, tak bude veľmi skoro.
Zuzana, ste učiteľkou na prvom stupni, ako vysvetľujete používanie prírodnej kozmetiky alebo čistiacich prostriedkov deťom?
Z.Š.: Žiaci to prijímajú veľmi pozitívne, pretože všetko robíme cez praktické aktivity. Akonáhle majú možnosť niečo vyskúšať, vyrobiť alebo otestovať, vzniká u nich taký ‚wow efekt‘. Je to pre nich zaujímavé a zábavné. Nezačíname tým, že by sme hovorili o tom, aké je všetko nebezpečné, alebo ich zahlcovali teóriou. Skôr im poviem: ‚Dnes budeme na krúžku niečo vyrábať.‘ A práve vtedy sa začne prirodzený záujem – čo budeme robiť a prečo to budeme robiť.
Nejde teda o klasický postup, kde najprv príde teória a až potom prax. Robíme to naopak – cez praktickú skúsenosť, aby ich to zaujalo. A vtedy naozaj počúvajú a vnímajú aj informácie, napríklad o tom, že niektoré veci nemusia byť úplne šetrné, že obsahujú látky, ktoré môžu byť problematické, alebo že môžu ovplyvňovať zdravie či pokožku.
Deti si to potom často prepájajú so situáciami z domova – napríklad keď niektoré mamičky používajú rukavice pri umývaní riadu, pretože ich pokožka reaguje citlivo. Takto si to spájajú s reálnym životom, s tým, čo vidia doma alebo čo im niekto v rodine spomenie. A postupne si to všetko dávame dohromady cez tú praktickú skúsenosť a diskusiu, ktorá z toho prirodzene vzniká.
Delíte sa o tieto informácie s celou školou, alebo je to iba v rámci krúžku, kde sa tomuto venujete?
Z.Š.: Áno, delíme sa aj so školou, ale nie úplne plošne – funguje to najmä v rámci krúžku ‚Školička v zelenom‘, ktorý máme v rámci programu Zelená škola. Keď sa niečo nové naučíme alebo sa v niečom zdokonalíme, napríklad aj vo výrobe čistiacich prostriedkov, chodíme po triedach a robíme rovesnícke vzdelávanie.
Od marca takto chodíme po triedach a žiaci vyrábajú čistiaci prostriedok na tabule. Každý si musí priniesť vlastnú recyklovanú nádobu. Nepoužívame nové fľaše, ako napríklad pri darčekových baleniach pre rodičov. V januári sme informovali učiteľky, aby si žiaci odkladali obaly doma.
Učiteľky potom vedia, kto už má pripravené nádoby – buď si prídu vypýtať, alebo sa jednoducho zapoja do aktivity. Ak nádobu nemajú, vytvorený produkt, napríklad mydlo na ruky, si vezmeme so sebou a až keď žiak alebo žiačka prinesie nádobu, potom mu ho nalejeme. Možno to niekedy pôsobí prísne alebo nekomfortne, ale cieľom je viesť ich k tomu, aby si veci vážili a zapájali sa do ekologického prístupu.
K aktivitám sa ešte dostaneme neskôr. Vrátila by som sa ku kozmetike a k jej zloženiu. Každý produkt v drogérii obsahuje množstvo ingrediencií, ktorým bežný spotrebiteľ často nerozumie. Vedeli by ste vypichnúť aspoň jednu vec, na ktorú by sme si mali dávať pozor? Niečo, čomu by sme mali povedať ‚nie‘?
Ž.M.H.: To je veľmi ťažká otázka. Asi na ňu neviem úplne jednoducho odpovedať. Myslím si, že každý človek je trochu iný. Ak má niekto zdravotný problém, napríklad dermatitídu, alergiu alebo iné kožné ťažkosti, tak už väčšinou vie, čomu sa má vyhýbať a ako k tomu pristupovať.
Pri bežnom spotrebiteľovi to závisí aj od toho, o aký typ kozmetiky ide – či je to oplachová kozmetika ako šampón alebo mydlo, alebo neoplachová, ktorá zostáva na pokožke, napríklad krém či make-up. Práve pri neoplachovej kozmetike by som skôr zdôraznila, že by mala mať kvalitnejšie zloženie, pretože zostáva na pokožke dlhší čas. Oplachová kozmetika je s pokožkou v kontakte len krátko, aj keď aj tam to hrá rolu. Ale vypichnúť jednu konkrétnu látku sa podľa mňa nedá tak jednoducho.
Pri zložení by nám teda vedela pomôcť aplikácia?
Ž.M.H.: Áno, aplikácia môže pomôcť, ale človek sa do toho musí aj trochu ponoriť alebo sa o tú tému viac zaujímať. Ak o tom človek nevie vôbec nič, môže to byť stále dosť zložité, pretože výsledok môže byť aj trochu zavádzajúci.
Napríklad sa môže stať, že nejaká látka je hodnotená ako toxická pri požití, ale ide o krém na nohy. Vtedy môže pôsobiť mätúco, že „je toxická“, hoci v realite ju človek predsa nekonzumuje. Zatiaľ ešte nemáme úplne dotiahnuté rozdelenie podľa časti tela, na ktorú sa produkt používa, čo by to vedelo spresniť. Je teda dobré si informácie rozkliknúť a viac sa o ne zaujímať.
Spomínali ste, že pri kožných problémoch alebo citlivej pokožke nemusí sadnúť ani prírodná kozmetika. Ako teda nájsť nejaký zdravý balans v širokej škále produktov?
Ž.M.H.: To sú veľmi ťažké otázky. Asi by som povedala, že orientačne – ak môžem, siaham po prírodnejších produktoch, napríklad na báze kvalitných olejov. Výrobcovia to často aj sami zdôrazňujú a vysvetľujú, aké konkrétne zložky používajú, čo je podľa mňa fajn.
Je dobré produkty aspoň v malom vyskúšať a sledovať, ako na ne pokožka reaguje. Ak niečo nevyhovuje, človek musí skúšať ďalej – či už konvenčnejšiu kozmetiku, alebo iný typ. Každý sme iný. Poznám napríklad ľudí s ekzémom, ktorým nevyhovujú bežné krémy, ale funguje im napríklad aj obyčajný slnečnicový olej. A naopak, iným zase vyhovujú práve konvenčné produkty.
Ak má človek nejaký problém, je to naozaj veľmi individuálne. Určite by som sa však vyhýbala dráždivým látkam, napríklad alkoholu v krémoch, alebo agresívnejším konzervantom – ale aj to už je potom o konkrétnom zložení.
A existuje niečo z drogérie, čo by ste si nikdy nekúpili alebo nedali na seba?
Ž.M.H.: Úprimne, je to so mnou čoraz ťažšie. Veľa vecí si už robím sama alebo kupujem od značiek, pri ktorých viem, že majú dobré zloženie, aj keď to občas stále kontrolujem. Ak by som mala povedať niečo úplne zásadné, čo by som nikdy nepoužila, tak skôr niektoré konkrétne značky.
A napríklad trblietky – tam je to dosť jasné. Chápem, že pre niekoho mladšieho to môže byť zábava, ale ak sú plastové, vidím v tom problém. Ak sú z prírodných minerálov alebo mastenca, tak je to v poriadku. Napríklad lak na vlasy nepoužívam vôbec. Možno raz za čas na ples, ale to je skôr výnimka.
Závisí to aj od množstva a frekvencie používania?
Ž.M.H.: Jasné, to je určite základ. Ak človek použije niečo len raz za čas, telo sa s tým väčšinou nejako vysporiada, ale dôležité je to, čo používame pravidelne. Základom je vyberať si kvalitné produkty, teda tie, ktoré používame najčastejšie – zubná pasta, krém, šampón či mydlo. Tam by som určite siahala po kvalitných produktoch s dobrým zložením.
Pri veciach, ktoré používame len občas, napríklad na líčenie alebo špeciálne príležitosti, bola by som o niečo benevolentnejšia. Tam ide často skôr o efekt, aj keď samozrejme, nič nie je ideálne riešenie – ale takto to v praxi jednoducho nefunguje.
Všetky tri sa nejakým spôsobom venujete vzdelávaniu – či už na škole, alebo pri príprave workshopov, webinárov a rôznych aktivít. Poďme sa teraz viac venovať tomu, aké aktivity robíte s deťmi a ako ich učíte o tejto téme hravou formou.
B.H.: Pre mňa je najdôležitejšie to, aby sme deti najprv zaujali. Máme overené, že keď si najprv niečo vyskúšajú alebo vyrobia, viac sa uvoľnia a lepšie sa zapoja. A práve vtedy sa dá s nimi najlepšie pracovať a hovoriť aj o dopadoch na životné prostredie či zdravie.
Zuzana, vy ste spomínali viaceré aktivity, ktoré robíte priamo s deťmi. Čo sa vám najviac osvedčilo? Čo u nich funguje takmer vždy?
Z.Š.: Najviac fungujú práve praktické aktivity. Jednoducho musíte mať niečo, čo ich vtiahne a prinúti reagovať.
A kde beriete inšpiráciu na tieto aktivity?
Z.Š.: Inšpirácie prichádzajú z rôznych zdrojov. Po tridsiatich rokoch praxe mám už aj vlastnú ‚databázu‘ aktivít v hlave. Veľa podnetov je dnes aj na rôznych školeniach a seminároch, napríklad nedávno som absolvovala inovačné vzdelávanie Hurá von!, kde sa stretávajú rovnako naladení ľudia. Z toho potom vzniká veľa nových nápadov, ktoré človeka posunú na ďalšie mesiace dopredu.
Samozrejme, občas sa inšpirujem aj internetom či Instagramom, kde je veľa učiteľov, ktorí zdieľajú nápady. Ale osobné stretnutia mi dávajú oveľa viac – živá výmena energie je nenahraditeľná. Keď sa stretnú ľudia s rovnakým nastavením, vzniká medzi nimi prirodzené prepojenie, často si rozumejú aj bez slov.
A presne toto ma na celej Zelenej škole a v Živici baví – že sa tam stretávajú ľudia na jednej vlne. Aj keď sme od seba stovky kilometrov, máme pocit, že si rozumieme a ťaháme za jeden povraz. A aj dnes, po tejto skúsenosti, odchádzam plná inšpirácie a nových nápadov na ďalšie aktivity.
Ak by ste mali odporučiť len jednu vec, ktorú môže každý z nás zmeniť už zajtra, čo by to bolo?
Ž.M.H.: Za mňa je to napríklad téma plastov – niečo sa dá veľmi jednoducho vymeniť. Napríklad plastovú krájaciu dosku za drevenú, alebo plastovú fľašu za sklenenú. Je to len o zvyku – keď to človek začne robiť, postupne to už ide samo. Za mňa sú to práve malé kroky, ktoré majú zmysel. Netreba meniť všetko naraz, lebo to je často neudržateľné a človek sa k tomu môže rýchlo vrátiť späť.
B.H.: Za mňa je veľmi dôležité uvedomiť si, že aj malé rozhodnutia majú dopad. Pripravujem online hru a pri práci som narazila na dva produkty na pranie. Jeden bol označený ako veľmi toxický pre vodné organizmy, veľmi dráždivý pre oči a pri kontakte s ním sa odporúčalo vyhľadať lekára. Hovorila som si: ‚Vau, v tomto naozaj perieme?‘ Vedľa bol druhý produkt, veľmi podobný, ktorý nemal žiadne takéto varovania. Čiže tá voľba tam existuje, len si ju často neuvedomujeme alebo nevšimneme.
Z.Š.: V každodennom zhone totiž berieme veci automaticky – niekedy je to aj lenivosť, inokedy len nedostatok času. Napríklad keď človek uteká na autobus, vezme prvý produkt v akcii a nerieši detaily. A potom doma zistí, čo vlastne kúpil.
V rámci nášho krúžku a Zelenej školy si preto hovoríme, že malé kroky k zmene môžu časom vytvoriť veľký rozdiel. Ako sme si aj povedali – jedna domácnosť možno sama o sebe nezmení svet, ale ak sa pridá viac ľudí, vzniká reálna zmena. Možno sa niekomu zdá, že sa vraciame späť k tomu, čo bolo kedysi bežné, ale nie všetko nové znamená automaticky lepšie. Preto ak by sme začali už zajtra s malými zmenami, má to zmysel.
Diskusia v rámci Projektu GreenGate2 (reg.č. 2023-2-CZ01-KA220-YOU-000174554) bola spolufinancovaná programom Erasmus+ Európskej únie.
Články z rubriky ENVIRO
Profil autora:
Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Bola aktivistkou za práva zvierat v organizácii Humánny Pokrok a tiež redaktorkou online magazínu Romano fórum. Spravuje sociálne siete mimovládnej organizácii Živica. Pochádza z malého mesta, kde organizuje výmeny oblečenia. Je spoluzakladateľkou instagramovej platformy Na skládke, na ktorej sa venuje klimatickým a zvieracoprávnym témam. Knihomoľka, ktorá má záľubu v cestnej cyklistike.
