Občianske združenie Free Food na svojej stránke uvádza, že slovenská domácnosť vyhodí za mesiac jeden nákupný košík plný jedla. Ten znamená zbytočný výlet do obchodu, vyhodené peniaze a uhlíkovú stopu. Združenie včera (27.5.) zverejnilo výsledky ich polročného pilotného projektu Zjedené!, v rámci ktorého slovenské domácnosti merali svoj potravinový odpad a dokázali ho znížiť v priemere približne o štyridsať percent. Projekt reaguje na novú európsku legislatívu, podľa ktorej musia členské krajiny do roku 2030 výrazne znížiť potravinový odpad.
Na problematiku potravinového odpadu dlhodobo upozorňuje slovenské občianske združenie Free Food. Podľa neho sa polovica potravinového odpadu na Slovensku tvorí v domácnostiach, pričom v koši najčastejšie končia zelenina, ovocie, varené jedlo, mliečne výrobky a pečivo. Združenie na svojej stránke zmieňuje, že hlavnou príčinou vzniku odpadu je, že nakupujeme viac potravín, ako dokážeme spotrebovať a taktiež nevieme, ako ich správne skladovať.
Jedným z dôvodov je aj to, že veľká časť ľudí stále nevie rozdiel medzi dátumom minimálnej trvanlivosti a dátumom spotreby. Dátumom minimálnej trvanlivosti sa označujú trvanlivé potraviny, ktoré sú aj po tomto dátume vhodné na konzumáciu a na darovanie. Dátumom spotreby označujeme potraviny, ktoré sú do vyznačeného termínu vhodné na konzumáciu.
Občianske združenie sa preto rozhodlo zistiť, čo môže pomôcť domácnostiam v znižovaní odpadu a včera zverejnilo výsledky pilotného výskumného projektu. Ide o projekt Zjedené!, do ktorého sa zapojilo štrnásť slovenských domácností, ktoré počas niekoľkých mesiacov sledovali množstvo potravinového odpadu. Podľa združenia merali odpad pomocou nástrojov založených na behaviorálnom rámci MOA (Motivácia – Príležitosť – Schopnosť). Skúmali, či ľudia majú motiváciu, možnosti, vedomosti a dokážu správne nakladať s potravinovým odpadom. Čo zistili?
Účastníci netušili, koľko jedla vyhadzujú
Združenie sa na začiatku projektu rozhodlo urobiť meranie potravinového odpadu. Robili to sami účastníci, pričom si počas tridsiatich dní zaznamenávali, koľko potravín končí v koši. Sedemdesiat percent domácností pred meraním podcenilo množstvo potravín, ktoré neskôr vyhodili. „Práve konfrontácia s reálnymi číslami bola pre mnohé domácnosti najsilnejším impulzom na zmenu. Ľudia často nepovažujú malé každodenné zvyšky za problém, no až meranie ukázalo ich skutočný rozsah,“ vysvetľuje Zuzana Madajová z OZ Free Food. Združenie tvrdí, že niektorí účastníci, už po prvom meraní a pred zavedením opatrení, vyhadzovali málo potravín, no aj tak zaznamenali zníženie.
Združenie tiež uvádza, že sa do projektu zapojili domácnosti, ktoré už mali vedomosti o potravinovom odpade a boli udržateľne uvedomelé. Aj napriek tomu vyhadzovali pomerne veľké množstvo potravín a podľa OZ Free Food mali výrazný potenciál svoj odpad znížiť.
Odpadu sa dá jednoducho predísť
Združenie zistilo, že až polovicu potravín v odpade tvorili varené jedlá, celé potraviny a pečivo. Tento výsledok považujú za výrazne vyšší oproti tomu, čo ukazujú staršie výskumy. Počas projektu sa množstvo týchto potravín znížil na približne tridsať percent všetkého odpadu. „Nešlo len o zníženie celkového množstva odpadu. Výrazne klesol najmä podiel jedlých častí potravín, ktoré končili v koši z dôvodu zlého plánovania, zabudnutia alebo nesprávneho skladovania,“ dopĺňa Madajová.
Motivácia bola kľúčová
Združenie vytvorilo nástroje, ktorými sa snažilo pomôcť účastníkom projektu znižovať odpad. Išlo o takzvanú ZjedzMa pásku, ktorou si v domácnosti mohli označiť potraviny, ktoré bolo potrebné zjesť čo najskôr. Vytvorili aj plánovač jedál a spotreby s názvom Dojedač, v ktorom si účastníci na každej stránke mohli naplánovať, čo budú v daný týždeň nakupovať a variť, ale aj čo treba dojesť. Organizácia pritom dlhodobo upozorňuje na to, že práve plánovanie nákupu vopred, prispôsobenie veľkosti nákupnej tašky alebo košíka môže pomôcť k tomu, aby ľudia zbytočne nenakúpili viac, ako potrebujú.
Dojedač obsahuje na každej stránke tipy v rôznych formách, napríklad recepty zo zvyškov potravín, tabuľku na zapísanie množstva odpadu alebo rôzne návody na to, ako správne skladovať potraviny.
Podľa združenia domácnosti hodnotili pásku aj plánovač veľmi pozitívne, pretože im uľahčili prehľad o potravinách v domácnosti, pripomínali im, ktoré výrobky majú otvorené a pomáhali sledovať potraviny pred dátumom spotreby. Okrem toho sa zúčastňovali aj online prednášok, pracovali s behaviorálnymi nástrojmi (plánovačom, páskou a denníkom na meranie) a časť z nich sa podľa združenia zapojila aj do workshopov a diskusií, ktoré následne hodnotili nielen vzdelávaco, ale aj motivačne. „Ukázalo sa, že ľudia často nepotrebujú komplikované riešenia. Potrebujú jednoduché pripomienky, praktické nástroje a uvedomenie si vlastného správania,“ vysvetľuje Madajová.
Počas projektu sa taktiež ukázali najdôležitejšie faktory, ktoré vplývali na účastníkov, a to motivácia znížiť vlastný potravinový odpad a zistenie množstva odpadu, ktorý tvorili ich domácnosti. Workshopy a nástroje mali následne pomôcť k tomu, aby si dokázali naďalej udržať návyky.
Podarilo sa im vyhazovať menej
Združenie Free Food vo výsledkoch výskumu uvádza, že množstevný potenciál na zníženie potravinového odpadu vrátane jedlých zvyškov, konzumovateľných častí a materiálov vhodných na iné zhodnotenie v rámci domácnosti, dosahuje až sedemdesiat percent celkového odpadu domácností.
V rámci projektu vytvorili aj online kampaň, prostredníctvom ktorej informovali o ekonomickom, environmentálnom a sociálno-etickom aspekte potravinového odpadu. Ľudí najviac zaujal ekonomický rozmer problému, pričom pri obsahu, ktorý upozorňoval na to, že s potravinami vyhadzujeme aj peniaze, zaznamenali dvojnásobný počet stiahnutí príručky Ako neplytvať jedlom.
Výsledky projektu podľa združenia naznačujú, že aj malé kroky, ako pravidelné meranie odpadu, jednoduché plánovanie alebo označovanie potravín môže pomôcť k výraznej zmene v plytvaní potravinami. Zapojené domácnosti totiž dokázali znížiť množstvo potravinového odpadu v priemere o približne štyridsať percent.
Združenie však upozorňuje, že vzhľadom na menšiu výskumnú vzorku nemožno výsledky automaticky generalizovať na celú populáciu. Zároveň vo svojej správe uvádza, že pilotný projekt potvrdil silný potenciál znižovania potravinového odpadu v slovenských domácnostiach.
Články z rubriky ENVIRO
Profil autora:
Študuje žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. V organizácii Humánny pokrok pôsobila ako aktivistka a istý čas ako manažérka sociálnych sietí a koordinátorka médií. Pre online portál Zero2Hero sa venovala rozhovorom s mladými ľuďmi a ich inšpiratívnym nápadom. Venuje sa primárne environmentálnym, vzdelávacím a spoločenským témam, v Denníku N krátko pôsobila ako spoluatorka Zeleného newsfiltra a reportérka. Je spoluzakladateľkou študentského spolku O menštruácii bez hanby a projektovou manažérkou Berry Boxes – skriniek s menštruačnými potrebami pre vysoké školy.
