Leto je čas rodinných výletov aj voľnej hry detí vonku. V čom je takéto trávenie času pre deti prospešné? Ako veľmi na ne dávať pozor? Opýtali sme sa expertky na outdoorové učenie z platformy Hurá Von, Ivany Poláčkovej.
Sériu Bez lavíc pripravujeme spolu s Hurá von.
Je čas letných prázdnin, kedy trávia rodičia viac času sami so svojimi deťmi. Čo by si poradila tým, ktorí chcú spoločný čas využiť na rozvoj detí?
Sama mám deti a navyše akčné deti, ktoré sú plné energie. S manželom sa ich snažíme čo najčastejšie brať do prírody, nielen počas prázdnin. Aj keď bývame na dedine, je iné, keď sa bicyklujú s kamarátmi alebo stavajú bunkre v lesíku a keď všetci spoločne ideme na túru do lesa. Samozrejme občas frflú a nechce sa im, ale hneď ako sa ocitnú v lese alebo na lúke, začnú radostne pobehovať s palicami a poskakovať. Akoby sa prepli do iného režimu len vďaka zmene prostredia.
Keď sa vybehajú a trochu upokoja, je čas na dlhé rozhovory. Často nás chytia za ruku a počas kráčania k cieľu túry rozoberáme filozofické, spoločenské a iné dôležité otázky, ktoré ich práve zaujímajú. S manželom sme nedávno zhodnotili, že práve na dlhých spoločných túrach a prechádzkach sa s deťmi porozprávame najlepšie a najdôvernejšie. Príroda jednoducho pôsobí upokojujúco a podporuje komunikáciu, aspoň u nás to tak funguje.
Prečo je dobré deti brať na výlety a expedície? A čo do nich zaradiť, aby si z nich deti aj niečo vzali, ale zároveň to nebol nudný sprievodcovský výklad?
Samotný rodinný výlet je podľa mňa jedinečný, pretože sa počas neho venujeme plne jeden druhému. Toto u nás funguje hlavne v užšom rodinnom kruhu, ale samozrejme veľmi radi chodíme na výlety aj s kamarátmi a ich deťmi.
Pri takýchto väčších skupinách je zase výhodou, že deti sa odtrhnú ako svorka a hrajú sa samé, bez toho, aby sme im nejako potrebovali organizovať program. Maximálne ich upozorníme na zaujímavosti okolo ktorých prechádzame (prameň, vzácna rastlina, chrobák alebo lesné plody) a keď ich zaujmú, samé sa pýtajú a chcú sa dozvedieť viac. My dospelí zase máme čas porozprávať sa navzájom.
Výborné sú ale aj spoločné aktivity, ako napríklad lezenie na skalách – rodičia natiahnu lano na bezpečnú cestu na skale, decká z toho majú dobrodružstvo a zároveň sa učia trpezlivosti a dôslednosti, pretože na skale sa postupne striedajú a musia dodržať bezpečnostné pokyny. Rodinné expedície napríklad s prespaním v prírode sú už trošku iný level a vyžadujú si skúsenosti s pobytom v teréne a vhodné vybavenie, ale nepochybne posilňujú rodinné väzby a vedú deti nielen k samostatnosti, ale učia ich aj prekonávať prekážky, nevzdávať sa a zároveň posilňujú ich fyzickú kondíciu.
Obľúbené sú v poslednom čase aj jedinečné rodinné aktivity len matiek s dcérami (zbieranie liečivých byliniek či tanečné workshopy) alebo otcov so synmi (splavy riek, horské túry), kedy vzniká jedinečná príležitosť zblížiť sa so svojimi potomkami v oblasti, ktorá baví a zaujíma obe strany (samozrejme, úplne v pohode sú aj chlapci pri zbere byliniek a dievčatá na horských túrach :-)).
Netreba mať strach, že túru či výlet deti nezvládnu?
S deťmi treba ich hranice pri zdolávaní výziev posúvať postupne – tak, aby ich to bavilo a výlet pre ne nebol utrpením, ale zároveň im neuškodí, že sa musia občas aj prekonávať a zaťať zuby. Pre niektoré deti to prekonávanie môže nastať už pri krátkej hodinovej prechádzke, iným nevadí ani niekoľkohodinová túra – je na nás rodičoch, aby sme to správne odhadli a postupne testovali. Netreba sa ale nechať odradiť prvotnou neochotou detí vôbec na výlet či túru vyraziť. Hlavne, ak ich na výlety neberieme pravidelne a silnú konkurenciu nám robia zábavné lákadlá ako napríklad počítačové hry, ktoré nevyžadujú pohyb ani zvýšenú námahu.
Naše deti tiež na všetky výlety nereagujú nadšene, ale keď sa im podarí vystúpiť na vrchol kopca alebo po reťaziach prejsť horským prielom, sú nakoniec na seba hrdé, že to zvládli. Každý takýto výkon posilňuje ich zdravé sebavedomie a dôveru vo vlastné schopnosti. Nebála by som sa deti postupne motivovať k väčším výkonom – majú úžasnú regeneračnú schopnosť a často sme my dospelí po niekoľkohodinovej túre už vybavení a deti si 30 minút oddýchnu na horskej chate a fičia bezstarostne ďalej.
Pri menších (ale aj starších) deťoch je skvelé mať na konci výletu či túry odmenu v podobe zmrzliny, alebo buchiet na horskej chate. Pomáha im to v motivácii pokračovať a nevzdať to. Samozrejme, rodičia musia byť pripravení aj na to, že sa pri zlom odhade z výletu vrátia skôr alebo potomkov časť cesty odnesú na pleciach. Aj to patrí k rodinnému tímbildingu. Dôležité je, aby si deti k takýmto spoločným výletom vytvorili pozitívny vzťah a vnímali ich ako hodnotný čas strávený spolu.
Do akej miery dohliadať na deti, keď sme napríklad na chate alebo na stanovačke a ony sa voľne hrajú?
Závisí to od veku detí a od ich skúseností. Odmalička sme sa deťom snažili dať jasné hranice. Keď sme prišli na nové miesto na stanovanie či na chatu, prešli sme si spolu najskôr terén v okolí a ukázali si, pokiaľ môžu pri hre až zájsť a odkiaľ sa už musia vrátiť, prípadne sa danému miestu úplne vyhnúť (napr. jazierko). Je ale pravda, že sme si cielene vyberali miesta priateľské k deťom, s minimom nebezpečných prvkov.
Kým boli deti malé, mali sme ich stále pod dozorom, ale aj napriek tomu sa občas stalo, že pri objavovaní terénu sa niektoré poškriabalo pri lezení na strom či skalu alebo prišlo s popáleným prstom, keď testovalo teplotu uhlíka v pahrebe. Takéto bezpečné „testovanie“ okolia je ale podľa mňa v poriadku, pretože pomáha deťom vytvárať si pomocou zážitku rešpekt k potenciálnym nebezpečenstvám a zároveň sa posilňuje ich sebadôvera a kompetencie pri posudzovaní toho, čo je ešte bezpečné a čo už nie.
Napriek tomu, že naši chlapci sa z „voľnej“ hry ich samých alebo s kamarátmi občas vrátili s modrinou či poškriabaním, doteraz nemali žiadnu zlomeninu ani vážnejší úraz. Mladší z nich pritom obľubuje „parkourové“ aktivity typu lezenia na ploty, stromy a strechy, ale rozhodli sme sa, že radšej budeme stáť pri ňom a sledovať, či lezie bezpečne a upozorniť ho na možné riziká, akoby sme mu to mali zakazovať a on by to aj tak robil poza náš chrbát.
V čom je pre deti prospešné, keď ich necháme voľne sa hrať vonku? Aké zručnosti a schopnosti si tak rozvíjajú?
Voľná hra detí a objavovanie okolia s vopred danými limitmi nepochybne posilňuje fyzickú obratnosť, cieľavedomosť, ale aj odolnosť detí.
Chcú sa dnešné deti hrať vonku? Nezaujíma ich viac mobil či počítač?
Malé deti prirodzene chcú objavovať a skúmať svoje okolie, sú zvedavé a príroda im poskytuje neobmedzené možnosti – tvary, farby a vône. Kým boli naši chlapci úplne malí, prirodzene ich to ťahalo von a keďže máme záhradu, ich objavovanie sveta začalo priamo tam. Od malička sme ich tiež s manželom brávali na výlety do hôr – najskôr sme ich niesli v nosičoch, neskôr cupkali sami v kombinácii s nesením na pleciach, takže vzťah k prírode a k pobytu vonku sme sa u nich snažili budovať od začiatku. Kým boli v predškolskom veku, považovali za najdôležitejšie chodiť s kamarátmi von na ihrisko alebo doma v záhrade stavali pieskové a blatové vodné hrady a bunkre na stromoch.
Samozrejme, aj v našom prípade sú počítač a mobil od určitého veku veľkým lákadlom (chlapci majú 9 a 12 rokov). Vybrali sme si cestu obmedzovania prístupu k týmto lákadlám a aj keď je pre nich občas náročné odtrhnúť sa od obrazoviek, počas školského roka majú chlapci na počítačové hry vyhradenú približne hodinu denne po tom, ako si splnia školské povinnosti a po tom, ako strávia minimálne hodinu denne vonku s kamarátmi alebo na dvore (prípadne na tréningu).
Cez víkendy a prázdniny majú režim trochu voľnejší, ale zase sú prirodzene viac vonku – pri vode, v tábore, s nami na dovolenke či na výlete. Keďže nevlastíme televízor, snažíme sa im ukázať, že aj internet ako zdroj informácií môžu využiť pre svoje vzdelanie a rast – občas spolu sledujeme a hodnotíme youtuberov, ktorí prinášajú kvalitný obsah a ktorým záleží aj na podpore životného prostredia a spoločenských tém. Vyskúšali sme si spolu aj využitie smart mobilných aplikácií na určovanie hviezd na nočnej oblohe alebo kvitnúcich rastlín počas výletov.
Kde môžu rodičia nájsť tipy na aktivity, ktoré môžu pre svoje deti počas leta pripraviť?
Pre aktívnych rodičov, ktorí sa chcú inšpirovať zaujímavými voľnočasovými, ale aj vzdelávacími aktivitami na von máme web huravon.sk s množstvom inšpirácií, prípadne FB skupinu Hurá von! Učíme (sa) vonku https://www.facebook.com/groups/huravon
Tip na vzdelávaciu hru v skupine: Spoznajte virtuálnu vodu
Vyskúšajte so svojimi deťmi hru z letného tábora Hurá von zameraného na tému voda a sucho, ktorej autormi sú Feri Cimerman a Andrea Uherková.
Cieľ: oboznámiť deti a rodičov o množstve vody spotrebovanej pri produkcii bežných produktov každodennej spotreby
Vek: od 12 rokov
Pomôcky: obrázky tovarov, pero, papier, podložka
Priebeh:
Rodič vytlačí alebo nakreslí obrázky tých tovarov, o ktorých vie, koľko vodnej spotreby pri ich produkcii si vyžadujú (dáta nižšie). Obrázky nastrihá a rozmiestni v priestore (ako v obchode), ideálne ak rozmiestnenie simuluje sekcie v obchode – Ovocie a zelenina, pečivo, oblečenie a pod.
Variácie hry
1. Deti od rodiča dostávajú šek na 10000 litrov vody, s týmto šekom sa majú pokúsiť nakúpiť čo najviac vecí tak, aby neprekročili stanovený počet litrov. Keď ukončia nákup, spoločne si to vyhodnotia a zisťujú o koľko prekročili/neprekročili limit.
2. Rodič k obrázkom dopíše i známu priemernú spotrebu vody a s deťmi ohľadom tejto spotreby diskutuje.
3. Rodič napíše priemernú spotrebu na opačnú stranu obrázkov. Následne hovorí hodnoty minutej vody a deti tipujú, ktorý tovar môže pri svojej výrobe spotrebovať dané množstvo.
4. Deti si môžu urobiť komplexný nákup – všetko čo sa im v ponuke páči, a následne si zrátajú množstvo minutej vody.
VIRTUÁLNA VODA V JEDNOTLIVÝCH PRODUKTOCH:
rifle – 8000 litrov vody
tričko – 2500 litrov vody
Hovädzie mäso – 15 415 litrov vody
Hamburger – 2 393 litrov vody
Pizza – 1.216 litrov vody
Topánky – 8 547 litrov vody
Ryža – 2 497 litrov vody
Čokoláda – 1720 litrov vody
Syr – 152 litrov vody
Káva – 132 litrov vody na šálku
Jablko – 82 litrov vody
Papier – 13 litrov vody na list papiera
Smartfón – 13 000 litrov vody
Počítač – 27 000 litrov vody
Auto vrátane pneumatík – 147 000 litrov vody
Učenie vonku v rámci Hurá von podporuje spoločnosť IKEA.
Články z rubriky VZDELÁVANIE
Profil autora:
Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.
