Aj napriek tomu, že Slovensko má jedny z najnižších cien potravín v Európskej únii, na obyvateľa vyjdú desiatky kíl potravinového odpadu ročne. Štúdie a štatistické údaje o potravinovom odpade naznačujú, že na úrovni domácností ide o kombináciu viacerých problémov vrátane impulzívnych nákupov, nesprávneho skladovania potravín či mylného odlíšenia dátumu spotreby od dátumu minimálnej trvanlivosti.
Sú ceny potravín hlavným problémom?
Aj keď ceny potravín podľa štatistík Eurostatu, vzrástli od roku 2015 do 2024 o viac ako 42 percent, Slovensko malo v roku 2023 spomedzi dvadsaťsedem krajín EÚ druhé najnižšie ceny potravín a nealkoholických nápojov. Ceny potravín bez vplyvu nealkoholických nápojov malo Slovensko tretie najnižšie v Európskej únii (EÚ), pred nami bolo už len Rumunsko a Poľsko, uvádza v správe Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Analytička Eva Sadovská z Wood & Company minulý rok pripomenula, že aj keď „ prístup k potravinám má drvivá väčšina Slovákov, poriadny obed každý druhý deň nie je samozrejmosťou pre takmer osemnásť percent slovenských domácností”. Problém sa podľa nej týkal najviac starších ľudí žijúcich osamotene, domácností jedného dospelého s maloletými deťmi, ale aj domácností dvoch dospelých s viac ako tromi deťmi.
Predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu, Martin Krajčovič, v relácii Ekonomické Analýzy 24 TV JOJ nedávno uviedol, že problémom nie sú ceny potravín, ale nízky príjem slovenských obyvateľov. Podľa údajov slovenského think-tanku MESA10 bola priemerná mzda na Slovensku (1518 eur) v prvom kvartáli 2025 tretia najnižšia v EÚ po Grécku a Bulharsku.
Pätina výdavkov domácnosti ide na potraviny
Na Slovensku žije podľa dát Štatistického úradu (ŠÚ) Slovenskej republiky 980-tisíc ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením. Počet ľudí v tejto skupine podľa úradu stúpol medziročne o 37 tisíc osôb v dôsledku pandémie COVID-19, či nárastu cien a inflácie.
Podľa občianskeho združenia Free Food sa na Slovensku vyprodukuje približne 0,57 milióna ton potravinového odpadu. Príčinou plytvania potravinami v EÚ sú rôzne zložky v potravinovom reťazci od prvovýroby, cez výrobu a spracovanie, distribúciu a retail, reštaurácie a catering až po koncového spotrebiteľa. Faktom však je, že najväčšiu časť tvoria práve domácnosti, pričom je to v EÚ viac ako polovica, a teda 53 percent. Rozsiahla časť potravín, ktoré končia ako odpad, by sa dala distribuovať ľuďom v núdzi.
Pre slovenské domácnosti sú ceny potravín záťažou, aj keď zostávajú jednými z najnižších v Európskej únii. Priemerná slovenská domácnosť totiž minie na nákup potravín mesačne takmer dvadsať percent výdavkov. Hoci sa slovenské domácnosti musia vyrovnávať s rastom cien aj nízkymi príjmami, nemusí to znamenať, že s potravinami automaticky narábajú šetrnejšie.
Jedlom aj tak plytváme
Aj keď sa ceny potravín na Slovensku zvyšujú, stále nimi plytváme vo veľkom. Sadovská z Wood & Company poukázala v článku z roku 2023 na to, že v roku 2020 pripadalo na jedného obyvateľa 83 kilogramov potravinového odpadu a domácnosti vyprodukovali väčšinu. Priemerný Slovák alebo Slovenka podľa analytičky ročne vyhodí zvyšky jedál či potraviny po dátume spotreby v hodnote 100 až 150 eur. Ak potraviny zdražejú, ľudia viac kupujú lacnejšie varianty a akciové produkty. Tých býva často veľké množstvo a ľudia ich nestihnú zjesť a spotrebovať. Impulzívne nakupovanie počas akcií sú tak problémom.
Dve za cenu jedného
Vedecká štúdia publikovaná v máji tohto roku v časopise Scientific Reports ukázala, že pri nákupe väčšieho množstva potravín za lepšiu cenu domácnosť nespotrebuje všetko a tvorí viac potravinového odpadu, a to za cenu minimálnych finančných úspor.
Autorky štúdie uvádzajú, že ak vezmeme do úvahy pravdepodobné finančné straty spôsobené potravinovým odpadom, argument, že tento typ zliav je výhodný pre nízkopríjmových spotrebiteľov, sa nejaví ako veľmi presvedčivý. Potravinový odpad pritom stojí len EÚ viac ako 130 miliárd eur. Podľa občianskeho združenia Free Food je hlavnou príčinou plytvania potravinami v domácnostiach práve to, že nakupujeme viac potravín, ako dokážeme spotrebovať a nevieme ich správne skladovať.
Okrem toho podľa organizácie minimálne tretina Slovákov nevie s určitosťou povedať, aký je rozdiel medzi dátumom spotreby a dátumom minimálnej trvanlivosti (potravina je stále bezpečná na konzumáciu, ale po uvedenom dátume môže stratiť chuť alebo sviežosť – pozn. red.). Európska komisia v roku 2018 uskutočnila štúdiu, podľa ktorej až desať percent ročného potravinového odpadu môže byť spôsobených nesprávnym výkladom etikiet.
Menej odpadu môže dokonca znamenať nižšie ceny
Menej potravinového odpadu pritom môže priniesť zníženie cien potravín. Vedci Európskej komisie pôsobiaci v Spoločnom výskumnom centre (JRC) v roku 2023 uverejnili správu, v ktorej píšu o potenciálnych ekonomických, sociálnych a environmentálnych dopadoch zníženia potravinového odpadu v EÚ do roku 2030. Okrem iného píšu o tom, že by vďaka menšiemu plytvaniu potravinami mohla klesnúť cena zeleniny až o štyri percentá a cena ovocia by mohla klesnúť o dve percentá.
Tento článok vznikol v rámci série Zachráň zvyšky, ktorú podporila Nadácia Tesco v rámci projektu Záchranári jedla.
Články z rubriky ENVIRO
Profil autora:
Študuje žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. V organizácii Humánny pokrok pôsobila ako aktivistka a istý čas ako manažérka sociálnych sietí a koordinátorka médií. Pre online portál Zero2Hero sa venovala rozhovorom s mladými ľuďmi a ich inšpiratívnym nápadom. Venuje sa primárne environmentálnym, vzdelávacím a spoločenským témam, v Denníku N pôsobí ako spoluatorka Zeleného newsfiltra a reportérka.
