Prednášky o potravinovom odpade, ochutnávky zero waste receptov, ale aj miesto pre inovatívne udržateľné nápady. Nová tržnica v Bratislave prechádza obnovou a jej súčasťou má byť už na jeseň aj nové komunitno-vzdelávacie centrum Food Waste HUB. O tom, ako sa nové vedenie snaží upútať pozornosť mladých ľudí, o možnostiach centra nielen pre stredoškolákov, ale aj o blízkej budúcnosti tém odpadového hospodárstva na Slovensku sme sa rozprávali s predsedníčkou občianskeho združenia Free Food, Zuzanou Madajovou.
Vchádzame do červenej presklenej budovy so žltým nápisom Tržnica na Trnavskom mýte v Bratislave. Na prízemí sa stredom tiahnu stánky, v ktorých predajcovia ponúkajú ovocie a zeleninu. Po bokoch budovy prechádzame okolo kvetinárstva, reštaurácie, vinárne či dokonca kamenárstva. Všade navôkol stretnete debatujúcich seniorov a v celej budove snáď nenájdete človeka s mobilom v ruke. Budova pôsobí, akoby sa v nej zastavil čas, no mladí ľudia sa z jej priestorov vytratili a podobne aj mnohé prevádzky.
„Moji rodičia navštevovali tržnicu už v osemdesiatych rokoch, ľudia sem chodili kupovať hlavne domácu zeleninu a ovocie, kapustu a ryby,“ hovorí Zuzana Madajová. „Ako dieťa si pamätám tržnicu cez sladkosti a koláče, ktoré mi odtiaľto nosila mama.” Okrem toho Zuzana študovala na miestnom Gymnáziu Metodova, v okolí tiež bývala, a preto ju často navštevovala. „Kupovala som tu včelie produkty a chodila som sem aj do starožitníctva,“ loví v pamäti. S miestom je jednoducho celý život spätá a v tomto príbehu nedávno našla pokračovanie.
Občianske združenie Free Food, ktorému je Madajová predsedníčkou, dostalo minulý rok príležitosť byť súčasťou priestorov v rámci obnovy tržnice. Už na jeseň tohto roku by mali pre verejnosť otvoriť Food Waste HUB – miesto určené pre verejnosť na workshopy, prednášky a podujatia o udržateľnosti, potravinovom odpade a ochutnávky zero waste receptov.
Do Novej tržnice sa vracia život
Známejšia je zrejme práve bratislavská Stará tržnica, ktorú oficiálne otvorili v roku 1910. V šesťdesiatych rokoch jej priestory na dlhý čas začala využívať Slovenská televízia, a tak vznikla potreba postaviť Novú tržnicu na Trnavskom mýte, ktorej autormi sú architekt Ivan Matušík a spolupracovníci Pavel Čížek a Alena Morávková. Postavili ju medzi rokmi 1978 až 1983 a aj keď bola istý čas miestom, kde podľa Madajovej ľudia čakali v radoch na domáce produkty, práve pre nástup nákupných centier im nedokázala konkurovať.
V posledných rokoch sa však tržnici dostáva viac pozornosti. Rozprávame sa o tom, ako sa nové vedenie snaží vniesť do priestorov projekty, ktoré majú potenciál pritiahnuť práve mladých ľudí. Minulý rok preto otvorilo konkurz, do ktorého sa mohli projekty prihlásiť na trvalú prevádzku a stať sa súčasťou budovania komunity. Medzi vybranými prevádzkami bolo združenie Free Food, ale aj vegánske a kórejské bistro, piváreň s eventovým priestorom, výrobňa sirupov či hubová farma.
Kráčame hore po schodoch, pozeráme sa na vysoký strop, ktorý pokrývajú obrovské kruhové svetlíky a červené potrubie vzduchotechniky. Vchádzame do časti, v ktorej kedysi sídlila záložňa. Práve v týchto priestoroch má vzniknúť nové komunitno-vzdelávacie centrum občianskeho združenia. Červená so žltou pokrýva snáď každé zákutie budovy, dokonca aj obklady a dlažby v zadnej časti miestnosti záložne, kde tavili zlato.
Záložňa sa mení na komunitný priestor
„Návštevníci budú môcť u nás pracovať, porozprávať sa s nami aj dobrovoľníčiť. Budeme pre nich robiť workshopy a prednášky spojené so zero waste ochutnávkami. Ľudia budú môcť okúsiť jedlá zo zvyškov ako napríklad karfiolové listy a naučia sa ich spracovať na niekoľko spôsobov. Popri komornejších podujatiach chceme robiť aj tie verejné ako brunche (z angličtiny breakfast a lunch, teda neskoré raňajky – pozn. red.) a večere s kultúrnym či vzdelávacím programom. V priestoroch chceme mať tiež tímové stretnutia a tvoriť obsah pre organizáciu,“ Madajová nám predstavuje, ako by mohli vyzerať aktivity v centre. Študenti budú môcť v novom priestore organizovať vlastné podujatia a zapájať sa do aktivít združenia.
Občianske združenie Free Food oficiálne funguje od roku 2015 a zameriava sa na znižovanie plytvania potravinami na Slovensku. Majú na konte aj dve legislatívne zmeny v prospech darovania potravín a aktuálne sú sprostredkovateľom nepredaných potravín pre viac ako štyridsať mimovládnych neziskových organizácií v Bratislave a okolí.
Vytvorili napríklad projekt komunitných chladničiek vo verejných aj študentských priestoroch či projekt Zjedáleň o zvyšovaní povedomia o potravinovom odpade pre študentov. Organizácia je súčasťou Platformy potravinovej pomoci Slovensko (PPPS), ktorá združuje zástupcov mimovládneho sektora s cieľom znížiť plytvanie potravinami darovaním na charitatívne účely. Minulý rok tiež spustili prvý ročník projektu Bystro Gastro, vzdelávacieho programu zameraného na stredoškolských študentov gastronómie a hotelových služieb.
Bystro Gastro
Stredoškoláci sa zúčastnili série prednášok, workshopov a exkurzií o udržateľnom potravinovom systéme v gastronómii. Organizácia Free Food sa v rámci programu zamerala nielen na ekologický, ale aj ekonomický a sociálny aspekt, napríklad na oblasť darovania potravín. Študentov rozdelili do skupín, ktoré mali navrhnúť a odprezentovať svoj vlastný udržateľný projekt.
„Na začiatku nevedeli, čo udržateľnosť znamená a na konci odprezentovali úžasné projekty,“ Madajová spomína kaviareň, ktorá z kávovej usadeniny vyrábala telový peeling. Prezentácie hodnotila odborná porota priamo z praxe, ktorej členmi boli zástupkyňa sektoru výroby, zástupkyňa maloobchodu, zástupca sektora gastronómie a hotelierstva a zástupca OZ Free Food. Viaceré projekty podľa Madajovej hodnotili ako výborné, kreatívne a realistické. Do programu sa zapojili dve školy v Bratislave – Stredná odborná škola gastronómie a hotelových služieb na ulici Farského a Hotelová akadémia na Mikovíniho ulici.
Aj keď sa už mnohé prevádzky snažia znižovať tvorbu potravinového odpadu, študenti si po dokončení školy nemusia nájsť prácu, v ktorej budú môcť hneď využiť znalosti o udržateľnosti. „Naším cieľom bolo prebudiť v nich sebavedomie a ukázať im, ako sa veci dajú meniť postupne,“ hovorí Madajová a dodáva, že ak bude projekt pokračovať aj v budúcnosti, študentom by dali radi priestor na realizáciu aj v komunitnom centre.
Po ukončení projektu zisťovali, či sa téme na školách venujú aj naďalej. „Učiteľov aj riaditeľov škôl to zaujalo, na Farského sa zero waste téma zaviedla do maturitných otázok a na Mikovíniho účasť na projekte odprezentovali počas dňa otvorených dverí,“ Madajová tvrdí, že aj toto je jeden z dôkazov, že téma je pre stredné školy zaujímavá.
Záujem o účasť v ďalšom ročníku prejavilo až pätnásť odborných škôl, organizácii sa však zatiaľ nepodarilo zohnať financovanie na pokračovanie projektu. Madajová pripomína, že vzdelávanie študentov o potravinovom odpade je zahrnuté aj v Stratégii odpadového hospodárstva Slovenskej republiky do roku 2035, v rámci ktorej sa medzi opatreniami na dosiahnutie hlavného cieľa odpadového hospodárstva a čiastkových cieľov spomína aj opatrenie „Iniciovať včlenenie problematiky predchádzania vzniku potravinového odpadu a plytvania potravinami do vyučovacieho procesu stredných škôl so zameraním na hotelierstvo a gastronómiu, či už prierezovo v rámci určitých predmetov alebo samostatným predmetom.“
S Madajovou sme sa ešte v minulom roku rozprávali aj o návrhu Európskej komisie z roku 2023 na zmenu rámcovej smernice o odpade (2008/98/ES), ktorej cieľom je znížiť environmentálny a klimatický vplyv potravinového aj textilného odpadu. Už onedlho môže Európsky parlament schváliť návrh v druhom čítaní bez zmien.
Zmeny v rámcovej smernici o odpade
Madajová vníma novelu ako „odkaz členským štátom, že majú začať brať vážne túto problematiku.“ Pozornosť upriamuje na to, že potravinový odpad dostane samostatný článok 9a, množstvo vyhodených potravín na obyvateľa Európskej únie totiž neklesá. „Najväčšou zmenou je, že ciele pre znižovanie potravinového odpadu sa stanú právne záväzné,“ zdôrazňuje. Zavádzajú sa nové ciele do roku 2030, a teda desaťpercentné zníženie pre spracovateľský a potravinársky priemysel a tridsaťpercentné zníženie pre maloobchod, reštaurácie a domácnosti. „Druhý cieľ sa výrazne znížil z päťdesiatich percent na tridsať a prvovýroba je z cieľov vyňatá úplne,“ ozrejmuje Madajová.
Organizáciu podľa nej však potešil „silný dôraz kladený na darovanie, pričom komisia nariaďuje podporovať rozvoj systémov redistribúcie potravinovej pomoci a vytváranie zmluvných dohôd medzi obchodníkmi a neziskovými organizáciami a uprednostňovať ľudskú spotrebu pred skrmovaním.“ Najzaujímavejším bodom podľa nich je, že komisia vyzýva členské štáty, aby okrem informovanosti podporovali a rozvíjali intervencie zamerané na zmenu správania spotrebiteľov. „To nás baví najviac a chceme sa tomu začať nasledujúce mesiace intenzívnejšie venovať.“
Európska komisia poslala Slovensku v júni tohto roku odôvodnené stanovisko pre nesprávne uplatňovanie aktuálnej rámcovej smernice o odpadoch. Ešte v roku 2021 poslala formálnu výzvu, ale Slovensko neodstránilo zistené nedostatky a neprijalo všetky potrebné opatrenia. Od júna má dva mesiace na ich prijatie, inak môže Európska komisia podať žalobu na Súdny dvor Európskej únie.
Zveľaďovanie priestorov môže podporiť aj verejnosť
„Priemerná slovenská domácnosť za rok vyhodí približne stoosemdesiat kilogramov jedla, pričom by neplytvaním ušetrila až šesťsto eur ročne. Zároveň asi desať percent domácností vyhadzuje jedlo na dennej báze a viac ako dve tretiny spotrebiteľov si plytvanie jedlom neuvedomuje,“ píše združenie v kampani na stránke Donio. V rámci nej bol cieľ vyzbierať 8100 eur na dokončenie rekonštrukcie priestorov, ich vybavenie a zariadenie, na pokrytie nájmu a zamestnanie brigádnikov, ktorí sa majú starať o dennú prevádzku centra a zaplatenie posudkov potrebných pre schválenie hygienou.
Aj napriek tomu, že ich činnosť nebude mať komerčný charakter a nebudú mať dennú prevádzku, sú posudzovaní ako reštauračné zariadenie. „V súvislosti s tým sme museli napríklad dostavať dve priečky do už tak malej kuchyne a celú jednu stenu nám zaberú štyri drezy. Okrem toho budeme potrebovať HACCP dokumentáciu, posudky vzduchotechniky, svetla a vody za stovky eur,” podľa Madajovej musia splniť všetky hygienické požiadavky, pričom im táto časť navýšila rozpočet o približne dvetisíc eur.
V rámci kampane na Donio sa im podarilo vyzbierať čiastku 1723 eur, ktoré použijú na vybavenie priestorov kuchyne. Kampaň sa síce ukončila, no aktivity organizácie môžu podľa Madajovej ľudia podporiť aj na ich verejnej darovacej stránke alebo v aktuálnom verejnom hlasovaní projektov, ktorého je Free Food súčasťou.
Tento článok vznikol v rámci série Zachráň zvyšky, ktorú podporila Nadácia Tesco v rámci projektu Záchranári jedla.
Články z rubriky ENVIRO
Profil autora:
Študuje žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. V organizácii Humánny pokrok pôsobila ako aktivistka a istý čas ako manažérka sociálnych sietí a koordinátorka médií. Pre online portál Zero2Hero sa venovala rozhovorom s mladými ľuďmi a ich inšpiratívnym nápadom. Venuje sa primárne environmentálnym, vzdelávacím a spoločenským témam, v Denníku N pôsobí ako spoluatorka Zeleného newsfiltra a reportérka.
