Na školách postupne pribúdajú nové pomôcky pri vyučovaní. Ide o programovateľné minipočítače takzvané micro:bity. Využívajú sa najmä pri robotike, čím sa žiaci učia orientáciu v priestore či detekciu prekážok. Micro:bity však pozostávajú z rôznych komponentov a po ich životnosti sa z nich stáva elektroodpad. Zisťovali sme, čo rozvíja práca s minipočítačmi u detí a ako by mali pedagógovia vynaložiť s nefunkčnými micro:bitmi.
Robotické vozítka, laserová harfa či schodomer
Pavel Šafl je výskumný pracovník na Vysokom učení technickom v Brne a školiteľ o 3D tlači, ktorý prirovnáva micro:bit k malému počítaču. Ten je podľa jeho slov schopný vykonávať tisícky aktivít. „Je to v podstate malá programovateľná doštička, ktorá je využívaná na náuku programovania, elektroniky a digitálnych technológií,“ vysvetľuje.
Micro:bity sú podľa Šafla nápomocné pri edukácii základov programovania žiakov. „Za pomoci 3D tlače sa dajú vytlačiť robotické vozítka, ktoré rozpoznajú farbu a deti pomocou farebných kociek ‚programujú‘ pohyb vozítok,“ uvádza jeden z príkladov.
Učiteľka Nika Kvaššayová, na Základnej škole kniežaťa Pribinu v Nitre a Obchodnej akadémii v Považskej Bystrici, využíva micro:bity najmä na hodinách informatiky. „V súvislosti s micro:bitmi sme vytvorili napríklad Schodomer – prístroj, ktorý detekoval schody pre nevidiacich, svietiace čelenky z neopixel LED pásika, nočnú mesačnú lampu v kombinácii 3D pera a micro:bitu, automatické zavlažovanie jačmeňa a naprogramovali sme aj micro:bit drona, ktorý lietal na školskom dvore,“ menuje Kvaššayová.
Podľa Šafla sa micro:bity dajú využívať aj na ostatných predmetoch, napríklad hudobnej výchove. „Pomocou 3D tlače a periférií k micro:bitom sa dajú vyrobiť aj hudobné nástroje, napríklad laserová harfa. V neposlednom rade sa micro:bity dajú využiť napríklad na meranie veličín na prírodovedných predmetoch,“ opisuje Šafl.
Pomôcky z 3D tlačiarne
Práca s micro:bitmi je podľa výskumníka vhodná aj pre mladších žiakov. „Na prvom stupni sa micro:bity môžu programovať v MakeCode (bezplatná online platforma na učenie sa kódovania – pozn.red.) a využívať sa pre robotiku, pri ktorej sa deti učia orientáciu v priestore alebo detekciu prekážok.“ Ďalšou výhodou podľa Šafla je aj to, že školy si s micro:bitom a 3D tlačiarňou môžu svojpomocne a lacno vyrobiť väčšinu vzdelávacích pomôcok.
Na otázku, z koľkých súčiastok sa skladá minipočítač odpovedá, že je to ťažké definovať, pretože ide skôr o takzvané hardvérové periférie, ktorých je v poslednej verzii micro:bitov zhruba trinásť. Česká platforma OMG Robotics ponúka školenia aj slovenským pedagógom a tiež im slúži ako vzdelávacia pomôcka, aby sa s problematikou micro:bitov zoznámili a zistili, ako a na akých predmetoch ich môžu využívať. Online kurzy pre školy ponúka aj Kvaššayová spoločne s tímom prostredníctvom projektu Učíme s Hardvérom.
Podľa učiteľky informatiky majú školy, ktoré pracujú s micro:bitmi, bežne približne dvadsať minipočítačov. Ku každému z nich je aj prídavný hardvér – rôzne káble a reproduktory, ktoré tvoria základnú sadu. „Na základnej škole sme mali štyridsať micro:bitov, na strednej škole približne dvadsať kusov. K tomu sa môžu dokúpiť aj ďalšie komponenty. My sme mali napríklad aj dron či elektrovodivé nite a nositeľné LED diódy na nositeľnú elektroniku,“ objasňuje Kvaššayová.
Čo s pokazenými minipočítačmi?
Tak ako každé elektronické zariadenie, aj micro:bit má svoju životnosť. To znamená, že po doslúžení sa z neho stáva elektroodpad. Odborník na elektroodpady Štefan Červenka z organizácie zodpovednosti výrobcov Natur-Pack a ani konateľ recyklačnej firmy Zedko s.r.o. Milan Štefanka ml. zatiaľ nepozorujú veľký nárast micro:bitov v elektroodpade. „Nepoužívajú sa až takú dlhú dobu a veľká časť z nich ešte pravdepodobne neprekročila svoju životnosť,“ vysvetľuje Štefanka.
Podľa odborníkov na elektroodpad životnosť micro:bitov závisí od použitých materiálov, výkonu, ale aj vzdelávacieho procesu a možnosti využitia na rôzne aplikácie. „Z toho vyplýva že aj funkčné zariadenie môže byť po životnosti, keďže by bolo pre školské procesy už neaktuálne,“ hovorí Štefanka. Na to nadväzuje aj Šafl z OMG Robotics, ktorý tvrdí, že aj nefunkčný alebo neaktuálny minipočítač sa dá naďalej využívať ako praktická pomôcka na ukázanie jednotlivých častí – periférií, nakoľko na pokazenom micro:bite nie je potrebný ochranný kryt. Dopĺňa, že s micro:bitmi pracuje šesť rokov, pričom sa za ten čas stretol s piatimi, ktoré boli pokazené.
Ani učiteľka Kvaššayová nevedela odhadnúť životnosť micro:bitov, nakoľko najstaršie, ktoré má, majú päť rokov a väčšina z nich stále funguje. „Najčastejšie vyhadzujem batérie, pretože ak chceme, aby micro:bit fungoval mimo počítača, napríklad vonku, potrebujeme k nemu batérie. Po ich vybití ich hádžeme do elektroodpadu, kde patrí aj pokazený micro:bit,“ vysvetľuje Kvaššayová.
Šalf poukazuje tiež na to, že aj správna starostlivosť o micro:bity môže prispieť k ich dlhšej funkčnosti. „Pokiaľ chceme zvýšiť ich životnosť, je vhodné používať na nich napríklad silikónové kryty a pri práci s nimi nemať na rukách napríklad prstienky alebo niečo vodivé. Treba si uvedomiť, že je to stále otvorená elektronika a teda každý kontakt s tekutinou môže micro:bit zničiť.“
Dajú sa recyklovať
Podľa Štefanku sa minipočítače dajú recyklovať rovnako, ako štandardné. „V podstate sa jedná o dosku plošných spojov, na ktorej je batéria a rôzne konektory, z ktorých je možné získať znovu použiteľné kovy v procese výroby. Jedná sa najmä o meď, cín, železo, zinok, v malej miere aj drahé kovy ako zlato a striebro,“ menuje.
Na to, aby mohli byť nefunkčné micro:bity zrecyklované je podľa odborníkov dôležité, aby ich pedagógovia, a každý, kto ich využíva, vyhodili do zbernej nádoby určenej na malý elektroodpad, ktorú môžu nájsť v predajniach s elektronikou alebo aby ich odniesli na zberný dvor. „Nádoby na malý elektroodpad sa vyskytujú aj v rôznych úradoch a inštitúciách alebo na uliciach miest a obcí. Tiež sa dajú odovzdať priamo autorizovaným spoločnostiam na recykláciu,“ podotýka Štefanka.
Obaja odborníci na elektroodpad upozorňujú, že micro:bity, podobne ako ani iný elektroodpad, by nemali končiť vyhodené v prírode alebo na skládkach komunálneho odpadu, nakoľko sa dajú zrecyklovať a získať z nich druhotné suroviny. Vzdelávanie o výhodách učenia sa s micro:bitmi a o téme elektroodpadu školám ponúka aj mimovládna organizácia CEEV Živica v rámci projektu Kam s elektroodpadom – micro:bity.
Tento text podporil Nadačný fond Telekom pri Nadácii Pontis.
Články z rubriky ENVIRO
Profil autora:
Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Bola aktivistkou za práva zvierat v organizácii Humánny Pokrok a tiež redaktorkou online magazínu Romano fórum. Spravuje sociálne siete mimovládnej organizácii Živica. Pochádza z malého mesta, kde organizuje výmeny oblečenia. Je spoluzakladateľkou instagramovej platformy Na skládke, na ktorej sa venuje klimatickým a zvieracoprávnym témam. Knihomoľka, ktorá má záľubu v cestnej cyklistike.
