Na 72 slovenských školách sa vyhadzuje oveľa menej odpadu než pred rokom – je ho menej až o 45,7 percenta. Učitelia, žiaci, ale aj nepedagogický zbor boli súčasťou online vzdelávania v projekte EkoAlarm, ktorý vedie CEEV Živica. Vďaka projektu získali aj smetné nádoby na triedený zber odpadu do každej triedy a zborovne. Aké zmeny sa na školách zaviedli? Prečo je táto téma ťažšie uchopiteľná pre učiteľov ako žiakov?
Nie všetky školy triedia odpad
Triedenie odpadu na slovenských školách nie je samozrejmosťou. Katarína Lepešková, vedúca projektu EkoAlarm, vníma viacero dôvodov, prečo sa na niektorých základných a stredných školách odpad stále netriedi. Prvým je, že ani v triedach a ani na chodbách niet do čoho triediť. Ak už aj školy nádoby majú, chýbajú veľkokapacitné kontajnery na triedenie odpadu pri budove školy.
Do pilotného ročníka projektu sa v roku 2017 prihlásilo 420 slovenských škôl, no podľa Lepeškovej z nich netriedilo odpad viac ako sto škôl. „Veľká väčšina z tých 420-tich škôl, ak triedila, tak triedila iba jednu zložku, netriedila dostatočne alebo nemala dostatočné informácie a tak žiaci hádzali odpad, kde uznali za vhodné,“ poznamenáva. V rámci prvého ročníka projektu získali zapojené školy vzdelávanie a väčšina z nich aj smetné nádoby na triedenie odpadu.
Znížili odpad takmer o polovicu
Hlavným cieľom projektu EkoAlarm je minimalizácia a predchádzanie tvorby odpadu. Triedenie odpadu je až druhý krok. „Už po prvom školskom roku sme zistili, že množstvo odpadu na jedného žiaka kleslo v priemere o tristo gramov,“ spomína vedúca projektu. Podľa nej školy robili vstupné a výstupné merania na začiatku a na konci školského roka, pričom počas jedného týždňa zvážili všetky druhy odpadu, ktoré vytvárali. „Tristo gramov odpadu sa nezdá až tak veľa, ale v skutočnosti je to desať PET politrových fliaš, desať mikroténových sáčkov a desať servítok, čo je už naozaj zaujímavé, keď sa toto podarí ušetriť za týždeň,“ prirovnáva Lepešková.
Do druhého ročníka, ktorý trval do júna 2023, sa zapojilo 72 škôl. Celkové množstvo odpadu na týchto školách sa podarilo znížiť na 45,7 percenta. „Ukázalo sa, že v tejto téme je naozaj potrebná systematická práca, netreba len zaviesť nádoby a nechať to tak,“ podotýka Lepešková.
Najviac odpadu je z desiat
Podľa zistených dát projektu väčšina odpadu na školách pochádza od žiakov, avšak medzi analyzovaný odpad na školách sa nerátal ten, ktorý vzniká v dielňach alebo v jedálňach. „Medzi odpadom je aj nejaký papier, ale ten neklesá ani nestúpa. Školy často používajú šmiráky z obidvoch strán,“ vysvetľuje vedúca projektu.
Lektori a lektorky projektu žiakom ukázali, že existujú rôzne ekologickejšie alternatívy, ako si vedia zabaliť a priniesť do školy desiatu. Nemusia siahať po jednorazových vreckách či servítkach. „Pristúpili k tomu, že si začali nosiť desiatové boxy. Tie často fungujú len na prvom stupni, keďže žiaci na druhom stupni si nechcú nosiť nejaké krabičky. Poukázali sme na to, že existujú aj iné alternatívy,“ opisuje Lepešková. Dodáva, že k minimalizovaniu odpadu určite pomohlo aj zavedenie zálohovania PET fliaš a hliníkových plechoviek, vďaka ktorému nekončí tento druh odpadov v smetných nádobách.
Katarína Lepešková na školách spozorovala rôznych žiakov – tí, ktorí sa podľa jej slov tešili z nádob na triedenie odpadu aj takí, ktorí tieto návyky mali osvojené už z domu. Medzi nimi sa však vyskytli aj žiaci, ktorí nechceli triediť odpad. „Napriek tomu, že majú k dispozícii triediace nádoby, tak triediť odpad nebudú. Buď majú práve obdobie, že nebudú počúvať nejaký systém, alebo sú to starší žiaci a študenti, ktorí nemajú tieto návyky ani z domácností,“ vysvetľuje. Školy tiež vyzýva, aby edukáciu o odpade nepresmerovali len na vyvesenie nástenky. „Povedzme si úprimne, koľko žiakov strávi čas čítaním nástenky?“ pýta sa Lepešková.
Zapojil sa aj upratovací personál
Triediť sa učili hybridnou formou – prezenčne a online. „Bola som pripojená na počítači, pričom žiaci v triedach ma videli cez interaktívnu tabuľu. Vždy sa zapojí viacero tried naraz, takže mala som už stretnutie, kde bolo aj 15 – 20 tried,“ spomína Katarína Lepešková.
Pri väčšom počte tried so žiakmi komunikuje tak, že sa ich pýta otázky a vyzýva ich, aby pohybom naznačili alebo znázornili odpoveď na otázku, napríklad aby sa postavili, ak si myslia, že je to pravda a podobne.
Aktéri projektu EkoAlarm ponúkli školám, aby sa zapojili aj do mentorovania, ktoré je komplexnejšie, no tiež sa v rámci neho venujú trom témam – vznik odpadu, mýty spojené v súvislosti s triedením odpadu a minimalizácia odpadu. Účastníkom mentorovania je takzvaná akčná skupina, ktorú zvyčajne tvoria rôzni žiaci z viacerých tried a ročníkov. „Môžu to byť žiaci, ktorí prejavia záujem o tému, ale odporúčam do skupiny zobrať aj žiakov, ktorí na prvý pohľad nepatria medzi tých najlepších, ale majú silu osobnosti, ktorú vedia presadiť vo vzdelávaní,“ radí Lepešková.
Akčná skupina, v rámci rovesníckeho vzdelávania, následne rozšíri vedomosti svojim spolužiakom. „Často dostanú zaujímavú spätnú väzbu na svoje učenie a zistia, že to nie je vôbec jednoduché, keďže udržať pozornosť spolužiakov je často výzvou,“ hovorí Lepešková.
Okrem žiakov je vzdelávanie o minimalizácii a správnom triedení odpadu určené aj pedagógom. Na niektorých školách sa však zapojil aj upratovaní personál. „Často to bola osobná iniciatíva učiteliek, ktoré videli, že pani upratovačky to potrebujú. Na iných školách sa našli upratovačky, ktoré boli naopak nešťastné z toho, ako žiaci netriedia odpad,“ podotýka vedúca projektu.
S učiteľmi to bolo ťažšie ako so žiakmi
Jednou zo škôl, ktorá sa do projektu zapojila bola Základná škola Hontianske Nemce v Banskobystrickom kraji. Vďaka projektu škola získala do každej triedy a učebne nádobu na plasty a papier a do chodieb a zborovne koše na kuchynský odpad. Dvadsiatim pedagógom a 150 žiakom sa podarilo znížiť produkciu komunálneho odpadu na približne dva kilogramy z predchádzajúcich šiestich kilogramov. „Najväčší podiel tvoril bioodpad, ktorý sa nám podarilo vylúčiť z komunálu a dôslednejšie sa triedia aj ostatné druhy odpadu,“ hovorí enviro-koordinátorka školy Terézia Adámiová.
Žiaci sa motivovali aj navzájom, presviedčali sa, aby si nosili desiatu bez obalov. „Vo väčšine prípadov som pozorovala nadšenie, najmä u mladších žiakov. U starších to bolo náročnejšie a musela som ich častejšie upozorňovať. Musím však smutne konštatovať, že v zbore to bolo náročnejšie. Doteraz vytrieďujem z koša na komunál rôzne druhy odpadov. Dospelí sa formujú ťažšie než deti,“ podotýka Adámiová.
Rozvíjali aj mäkké zručnosti
Na svoju účasť v projekte pozitívne spomína aj školská psychologička Michaela Jarná zo Strednej odbornej školy beauty služieb v Košiciach. Okrem zavedenia nádob na triedenie zistila, že vďaka rovesníckemu vzdelávaniu si žiaci osvojili a zlepšili nielen vedomostné, ale aj mäkké zručnosti. „Počas voľných hodín si dopracovali pripravené aktivity, ktoré následne robili v triedach pre svojich mladších spolužiakov – od prezentácií, cez pracovné listy, kvízy až po zážitkové aktivity. Dobrou skúsenosťou bolo aj uvedomenie u žiakov, že viesť triedu nie je až také ľahké, ako sa na prvý pohľad zdá, niektorí vystúpili zo svojej komfortnej zóny a úspešne sa popasovali s trémou, zlepšili komunikačné zručnosti, rozvíjali kreativitu, vzájomnú spoluprácu a toleranciu,“ ukončuje Jarná.
Do projektu EkoAlarm sa môžu školy zapojiť už od septembra počas celého školského roka.
Projekt EkoAlarm bol realizovaný cez Operačný program Kvalita životného prostredia a finančne podporený z Európskeho kohézneho fondu.
V školskom roku 2023/2024 môže fungovať vďaka spolupráci so spoločnosťou CURADEN Slovakia s.r.o.
Články z rubriky ENVIRO
Profil autora:
Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Bola aktivistkou za práva zvierat v organizácii Humánny Pokrok a tiež redaktorkou online magazínu Romano fórum. Spravuje sociálne siete mimovládnej organizácii Živica. Pochádza z malého mesta, kde organizuje výmeny oblečenia. Je spoluzakladateľkou instagramovej platformy Na skládke, na ktorej sa venuje klimatickým a zvieracoprávnym témam. Knihomoľka, ktorá má záľubu v cestnej cyklistike.
