Vzdelávanie

Skalickí stredoškoláci pomáhajú škôlkarom. Upratujú autobusovú zastávku aj okolitú prírodu

Vďaka stredoškolákom pribudla v areáli škôlky vtáčia búdka, dažďové záhrady a pracujú aj na kompostéri. Od mesta si „adoptovali“ autobusovú zastávku, ktorú dvakrát ročne upratujú. Učiteľky do učiva zapracovali aj ďalšie environmentálne témy a žiakov vedú k učeniu vonku, láske k prírode a vzájomnej pomoci.


Učia sa v prírode

Hranie sa vonku je pre deti v materských školách obvyklé, v tejto skalickej sa však deti vonku nielen zabávajú, ale aj učia. „Príroda je súčasťou celodenných aktivít dieťaťa. Začíname od základov – charakteristických znakov prírody, priebehu rôznych prírodných javov až po jednoduché detské experimenty. Je to naozaj založené na zážitku a priamom pozorovaní,“ opisuje Mária Masárová, zástupkyňa riaditeľky Materskej školy Hviezdoslavova v Skalici.

Škôlkarom sa navyše venujú žiaci zo skalickej Strednej odbornej školy strojníckej (SOŠS), pre ktorých je to forma výučby. Keďže stredoškoláci majú množstvo povinných predmetom a plné učebné osnovy, na envirovýchovu ako samostatný predmet neostáva čas. Učiteľka praktického vyučovania Jana Morávková a majsterka odborného výcviku Marta Pertlová preto témy o životnom prostredí zakomponovali do odborného výcviku. Do vyučovania začlenili množstvo príkladov, ako sa dá vykompenzovať záťaž, ktorú strojársky priemysel vytvára na životné prostredie. Študentom tiež umožnili pracovať na spoločných predmetoch na školskom dvore. „Odborný výcvik robia vonku v prírode. U dievčat je to ťažšie, pretože tie sa učia väčšinou v dielňach,“ priznáva Pertlová.

Odborný výcvik robia vonku v prírode. U dievčat je to ťažšie, pretože tie sa učia väčšinou v dielňach.

Kompostér a dažďová záhrada

Stredoškoláci si tiež svojpomocne postavili kompostér z paliet. „Sú šikovní, vedia vziať do ruky vŕtačku či pílu a majstrovať bez akéhokoľvek nákresu,“ chváli svojich žiakov majsterka.  Aj na pozemku materskej školy už majú vyhradené miesto, kde bude stáť budúci kompostér. Ten spravia takisto žiaci strojníckej školy.

„Na strojníckej škole nám vybudovali aj dažďové záhrady, ktoré finišujeme. Je to gro nášho akčného plánu v programe Zelená škola. Ostáva nám už len vysadiť rastlinky,“ hovorí o spolupráci Mária Masárová zo spriatelenej skalickej škôlky. K dažďovým záhradám, ktoré slúžia na zmiernenie sucha, pribudne aj domček so zelenou strechou a meteostanicou, ktorými sa škôlka inšpirovala vo Vzdelávacom centre Zaježová.

FOTO -SOŠ

Učiteľky sa so zástupkyňou riaditeľky materskej školy zhodujú na tom, že k enviro-aktivitám ich inšpirovali najmä projekty, mimovládnej organizácie Živica, Zelená škola a Elektroodpad dopad. Strojnícka škola je súčasťou Zelenej školy šesť rokov. Počas nich zaviedli na škole aj nádoby na triedenie odpadu a odovzdali do zberu  asi tisíc vybitých žiariviek.

Sú šikovní, vedia vziať do ruky vŕtačku či pílu a majstrovať bez akéhokoľvek nákresu.

Materská škola je zapojená v programe Zelenej školy dva roky. „Pamätám si, že ako prvé sme sa rozhodli odstrániť z areálu pneumatiky, v ktorých rástli kvety. Miesto pneumatík sme vytvorili drevené záhony. Kvetiny sme nezničili, ale presunuli na iné miesto. Vyvýšené záhony sme vytvorili v spolupráci so strojníckou školou,“ objasňuje Mária Masárová. Stredoškoláci pomohli aj s výrobou vtáčej búdky, ktorá visí na strome v areáli materskej školy. „Bez pomoci strojníckej školy a študentov by sme neboli tam, kde sme,“ dopĺňa.

Novovytvorené kvetinové záhony. FOTO – archív MŠ

Podľa Zuzany Gallayovej zo Zelenej školy sa na SOŠ strojníckej podarilo minimalizovať celkové množstvo odpadu na teoretickom vyučovaní o desať percent a na praktickom vyučovaní o tridsať percent, pričom zaviedli funkčný zber triedeného odpadu. „Ak si niečo žiaci sami naplánujú, tak si to aj s väčšou radosťou zrealizujú a vedia to potom dobre popísať ostatným. Dôležité je, že si pri tom rozvíjajú rôzne kompetencie a učia sa odhadovať svoje limity, pretože ich plány môžu byť idealistické, ale len pri ich realizácii môžu zistiť svoje možnosti,” poznamenáva Gallayová.

Čistia autobusovú zastávku

Posledné štyri roky Pertlová so žiakmi čistí od odpadkov aj autobusovú zastávku pred školou. „Autobusovú zastávku sme si ‚adoptovali‘ od mesta, upratujeme ju dvakrát do roka. Vždy je na nej veľa odpadkov – ohorky od cigariet, fľaše, papiere a podobne,“ menuje majsterka.

FOTO – archív SOŠ

Pracovné pomôcky ako metly, lopaty, vedra či rukavice má k dispozícii škola. Mesto požiadali len o farebné plastové vrecia na triedenie odpadu. Žiaci si počas upratovania obliekajú bezpečnostné vesty. „Nemáme problém zohnať žiakov, ktorí sa chcú pridať na báze dobrovoľnosti. Nikoho do ničoho nenútime, čo žiaci vítajú,“ vysvetľuje majsterka. Pertlová prednedávnom požiadala jedného z poslancov zastupiteľstva, aby mesto na zastávku vyvesilo piktogram so zákazom fajčenia. Tento rok sa k čisteniu zastávky pridajú aj škôlkari.

FOTO – archív SOŠ

Netreba sa báť

Mária Masárová a učiteľky zo SOŠ Strojníckej odkazujú ostatným pedagógom, aby sa nebáli zapojiť do programu Zelená škola. Podľa nich sa netreba zľaknúť finančných položiek a úvodných vzdelávaní na Zaježovej. „Aj keď je od nás Zaježová pomerne ďaleko, dá sa tam dostať a stojí to za to. Tiež je dobré spojiť sa s tými, ktorí si programom už prešli,“ radí Masárová. „Urobíte dobro nielen pre školu, ale aj pre spoločnosť, samého seba a posuniete semienka ľudskosti vyššie,“ ukončuje.

Rozhovor vznikol v rámci projektu Inovácie vo vzdelávaní pre 21. storočie, ktorý podporilo Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky.

Profil autora:

Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Bola aktivistkou za práva zvierat v organizácii Humánny Pokrok a tiež redaktorkou online magazínu Romano fórum. Spravuje sociálne siete mimovládnej organizácii Živica. Pochádza z malého mesta, kde organizuje výmeny oblečenia. Je spoluzakladateľkou instagramovej platformy Na skládke, na ktorej sa venuje klimatickým a zvieracoprávnym témam. Knihomoľka, ktorá má záľubu v cestnej cyklistike.

Názory

Kristína Pencák

Aj vy ste unavení zo sociálnych sietí?

Môj algoritmus mi čoraz častejšie vyhadzuje videá, ako vyzeral život pred sociálnymi sieťami – asi vydedukoval, že som z nich v poslednom čase naozaj unavená.

Andrea Uherková

Po smrti chcem byť premenená na pôdu v terramačnej kolíske

V roku 1918 prebehla prvá kremácia v Liberci v Českej republike. O viac ako sto rokov neskôr, sedím v hľadisku na pražskej konferencii o terramácii – prvej svojho druhu vo svete. Mám pocit, že som súčasťou funebráckej revolúcie v strednej Európe. Prečo?

marie-stracenska
Marie Stracenská

Radšej pomalšie a ďalej

Som vodička, ktorá jazdí na spotrebu. Dobre, nemusí ma mať každý na ceste rád. Snažím sa nezdržiavať, neprekážať, nebrzdiť ostatných, ale priemer si naozaj strážim roky. Usilujem sa uhnúť predtým, než mi auto za mnou potrebuje bliknúť. Fakt nechcem, aby na moje šetrenie doplácali spomalením iní.

Boris Bielik

Bez utópie sa utopíme

Mám rád túto slovnú hračku, ale dostane vás len do polovice textu. Je pesimistická a mne vlastne ide o presný opak – o to, ako s utópiou môžeme letieť.

Lesanka Blažencová

Najsuchšia jar: Nepreniesli sme ani jedinú žabu, salamandry sa plazili suchým asfaltom

Aj vy sa každoročne tešíte na jar? Na prvú jemnú zeleň rozvíjajúcich sa lístočkov, všetko svieže, voňavé, nové? Na to, ako z vlahou nasatej pôdy raší nový život, na priletené belorítky stavajúce si z blata hniezda, na vlahý jarný dážď, migrujúce obojživelníky zapĺňajúce mláky a plytké potôčiky? Krásny obraz. Ale tento rok na ňom niečo veľmi veľmi nesedí.