fbpx
Enviro

Slováci vyvinuli unikátny systém na monitoring smetných košov. Už sa vám nestane, že vytriedené plasty do preplneného koša nezmestíte

Aj vám sa už stalo, že ste sa vybrali s plnou krabicou papiera či skla ku smetným košom a museli ste sa vrátiť, lebo boli plné? Ako zistiť, kam už smetiarov poslať treba a kam je naopak zbytočné chodiť a míňať drahú naftu? S podobným problémom sa borí mnoho nielen slovenských, ale aj svetových miest. Spoločnosť Sensoneo sa to rozhodla zmeniť a online monitorovacím systémom zabezpečuje, že smetiari prídu vysypať kontajner vtedy, keď je to ozaj treba.

Tento článok sme pre vás pripravili v rámci partnerstva
konferencie Slovakia Going Zero Waste 2020

Manželia Basilovci podnikali v úplne inej oblasti. Martin Basila je IT špecialista a jeho vášňou je umelá inteligencia. Jeho manželka Andrea je marketingová a PR špecialistka. Ako sa teda dostali k práci s odpadom? Úplne náhodou.

Pri priateľskom rozhovore kdesi v remeselnom trenčianskom pivovare sa so známym pôsobiacim v odpadovom hospodárstve rozprávali o tom, aký majú v Nitre problém s odvozom odpadu v polozapustených kontajneroch, ako chodia autá poloprázdne a na druhej strane často nemajú ľudia svoje smeti kam hodiť, lebo sú kontajnery preplnené.

Martina Basilu táto výzva zaujala, veď v dobe moderných technológií by toto nemal byť žiaden problém. Vzápätí začali aj s manželkou rozmýšľať, ako vyvinúť počítačovú aplikáciu, ktorá by dokázala kontajnery i smetiarske autá monitorovať a zefektívniť tak celý systém nakladania odpadov v meste.

Preplnené kontajnery na odpad bývajú problémom. FOTO – Sensoneo

„Šťastím bolo, že mesto Nitra malo naozaj seriózny záujem o to, aby sa problém vyriešil rýchlo a boli ochotní spolupracovať. Odpovede na naše otázky a spätnú väzbu sme od nich dostávali okamžite, takže projekt postupoval rýchlo. A keď sme sa už do témy ponorili zistili sme, že sa v tejto oblasti za posledných 30 rokov veľa nezmenilo a aké je potrebné začať veci meniť,“ spomína Andrea Basilová.

Tak začal slovenský projekt Sensoneo, ktorý sa venuje efektívnemu spravovaniu odpadu – zbiera a vyhodnocuje dáta a predpovedá budúce naplnenie kontajnerov, efektívnosť zvozov odpadu, automaticky plánuje optimálne zvozové trasy smetiarskych áut a mnoho ďalších funkcií podľa potreby klienta.

„Mestá sa tak môžu rozhodovať na základe reálnych dát. Vždy, keď s nimi začíname, tak si myslia, že o svojom odpade vedia to, čo potrebujú, ale po prvých stretnutiach zistia, že to nie je pravda. Náš systém im prehľadne ukáže, ako na tom v skutočnosti sú a pomôže im optimalizovať ich zvozovú logistiku,“ hovorí zo skúsenosti Andrea Basilová. „Postupne sme odhalili rôzne potreby miest a rôzne vrstvy tohto problému. Niektorí ani nevedia, kde všade majú kontajnery a koľko ich majú, a niektorí už 15 rokov nemenili zvozové trasy a zvozovú frekvenciu,“ dodáva.

Všetko je vidieť

Je preto veľký rozdiel medzi mestom, ktoré monitorovací systém na nakladanie s odpadom má a ktoré nie. V systéme zvozu komunálneho odpadu sa už desiatky rokov nič nezmenilo a smetiari zmeny prijímajú ťažko – nie je jednoduché ich preučiť. Keď sa začne monitorovať,  všetko je vidieť. Auto nemôže vynechať trasu, na ktorej sa  zle otáča, obísť miesto, lebo si myslia, že tam to nebude také plné, niečo z auta vybrať či tam naopak niečo prisypať načierno.

Systém všetko zaznamená, ukáže, kde auto bolo a kde nie, aké plné išlo a zodpovedný pracovník potom zisťuje, čo sa stalo. Kedysi dotazníky o monitorovaní odpadu vypĺňali samotní smetiari, ale vypĺňali ich nepresne, dopĺňali dodatočne, ak ich vypísať zabudli, písali tam to, čo si mysleli, že tam má byť, aby to sedelo a údaje boli nepoužiteľné. Sensoneo riešenie vynecháva ľudský faktor a dáta sú presné.

„Niekedy má mesto rôzne typy kontajnerov a má ich aj rôzne rozmiestnené. Prostredníctvom analýzy súčasného stavu, čo je naša vlastná metodika vytvorená na posúdenie efektivity a kvality zvozu odpadu, dokážeme konkrétne pomenovať súčasné bariéry, ktoré komplikujú plynulosť, efektívnosť, kvalitu služby alebo neprimerane finančne zaťažujú prevádzku – pomocou jasných nepriestrelných dát. Vieme napríklad zistiť, že majú z niektorého špecifického typu, na ktorý treba špeciálne smetiarske auto, len 40 kusov a ešte rozhádzaných po celom meste a vypočíta, že keď majú prevádzkovať len kvôli týmto štyridsiatim špeciálne auto, ktoré kvôli nim chodí dlhšiu trasu a ešte je napríklad poruchové, tak sa také kontajnery neoplatí držať,“ vysvetľuje Andrea Basilová zo Sensoneo.

Nevoziť vzduch a šetriť kilometre

Ako teda celý systém funguje? Sensoneo rieši monitoring a manažment komunálneho odpadu kombináciou špeciálne vyvinutých ultrazvukových senzorov monitorujúcich odpad s inteligentným softvérom, ktorý zozbierané dáta zobrazuje a vyhodnocuje. Mesto Nitra na základe získaných dát ušetrilo až 30 % nákladov súvisiacich so zvozom odpadu.

A nielen to – optimalizácia zvozových trás áut, ktoré zbytočne nevozia vzduch a chodia iba tam, kam treba, šetrí aj vypustené emisie a neprispieva tak zbytočne k znečisteniu ovzdušia v meste, znižuje aj hladinu hluku a zaťaženie ciest. Emisie sa môžu znížiť dokonca až do výšky 60 %, nakoľko autá sú často staré a majú aj veľkú spotrebu.

Vyvinuli aj riešenie pre úplnú transparentnosť zvozového procesu, kedy je možné prostredníctvom ich zariadenia WatchDog presne a detailne sledovať proces vývozu všetkých odpadových nádob jednotlivo v čase a priestore a dokážu tak sprehľadniť odpadové toky od bodu výsypu až do bodu, kedy je odpad zavezený do spaľovne/na skládku.

Pozrite si, ako často vyzerá obsah kontajnerov na triedený zber

„Samozrejme by bolo populistické povedať, že s našim systémom ušetríte 30 % nákladov. Záleží na tom, čo sa bude monitorovať, na akom území, aký odpad, aké veľkosti nádob a podobne a čo sa potom nastaví,“ upresňuje Andrea Basilová.

„Veľkou výhodou je, že dokážeme naplnenosť kontajnerov na základe zozbieraných dát o správaní sa užívateľov predpovedať aj do budúcnosti. Napríklad, že v čase sviatkov bude tam a tam treba ísť častejšie a niekam naopak ísť netreba. Toto sa ukazuje najviac pri kontajneroch na sklo, ktoré sa napĺňajú najnepravidelnejšie a buď auto ide poloprázdne, alebo ľudia telefonujú, že kontajner je plný.“

Odpad sledovať ultrazvukom

Zaujímavým prvkom v tomto systéme sú ultrazvukové senzory. Znie to trochu ako sci-fi a trochu ako podivínstvo, dávať do smetiakov senzory, ale práve tie  sú jednou z kľúčových inovácií celého riešenia. Prvé senzory Sensoneo vyvinulo a nainštalovalo pre Nitrianske komunálne služby v roku 2015 a sú ich vlastný patent. Fungujú na princípe ultrazvukových lúčov, ktoré monitorujú zaplnenie kontajnerov a získané dáta potom vysielajú do analytického systému, ktorý ich vyhodnocuje.

Senzory v sebe spájajú viacero technológií – informačné technológie, umelú inteligenciu, smart aplikáciu a ultrazvuk. Dokážu sledovať akýkoľvek druh odpadu, či už klasický komunálny zmesový odpad alebo sklo, papier, plasty, textil, bioodpad, elektroodpad a dokonca aj tekutiny. Senzor vie vysielať aj informáciu o tom, či začal v kontajneri požiar alebo sa prevrátil a dokáže pomocou GPS určovať jeho polohu.

Existuje viacero typov senzorov, aby bolo použitie univerzálne, a je možné ich nainštalovať do akýchkoľvek typov či veľkostí kontajnerov. Vývojári mysleli aj nato, že s kontajnermi sa zaobchádza nešetrne, a že senzory teda musia niečo vydržať. Sú robustné, vodotesné a nárazuvzdorné, a vydržia široký rozsah teplotných výkyvov. Pripevňujú sa do kontajnerov tak, aby tam vydržali a nepoškodili sa.

Takýto senzor sleduje stav kontajnera. FOTO – Sensoneo

Telo senzorov je vymyslené v duchu cirkulárnej ekonomiky a je z takého plastu, ktorý sa dá po dožití pomlieť na granulát a dajú sa z neho opäť vyrobiť nové senzory. Batérie, ktoré senzory napájajú energiou, sú jednoducho vymeniteľné a vydržia roky, a aj samotné senzory sú v prípade poruchy opraviteľné. Aby zbytočne neplytvali energiou, zapínajú sa iba niekoľkokrát denne, aby v priebehu milisekundy zaslali požadované informácie.

Senzory využíva napríklad aj správa ciest a diaľnic, ktorá monitoruje na niektorých úsekoch hladinu vody v zberačoch pod diaľnicou, aby nedošlo k jej zaplaveniu. Pred nainštalovaním boli pracovníci počas dažďa nútení urobiť k zberačom výjazdy na 54 miestach, skontrolovať v nich hladinu vody a stav nahlásiť. Po aplikácii smart senzorov nie je nutný už žiaden monitorovací výjazd – systém hladinu trikrát denne skontroluje a dáta zašle na kontrolné stanovište.

Aplikácia miesto výjazdu

Klasickou otázkou je, či teda tieto super senzory niekto nekradne. Andrea Basilová sa tejto otázke úprimne zasmiala: „Pýtajú sa na to všetci. Ale prekvapivo treba povedať, že nám zatiaľ žiadne senzory neukradli a ani ich ľudia neničia. Nie sú až také zaujímavé, aby to niekomu stálo zato.“

Môže sa zdať, že takéto riešenie bude iba pre veľké mestá, ale nie je to tak. Sensoneo ponúka riešenia na mieru pre akékoľvek mestá či obce. „Aj malé obce, ktoré majú len turistický chodník a na ňom dva koše, ocenia naše senzory. Takéto smetiaky sa plnia nepravidelne a ak sú vzdialené od dediny, musí ich niekto chodiť kontrolovať. S našimi senzormi im aplikácia hlási ich naplnenie a ušetria čas svojich pracovníkov. Rovnako je to v parkoch, kde je veľa malých smetných košov a zodpovední pracovníci nevedia, kam skôr skočiť – plocha je veľká a ich je málo. Senzory im presne povedia, ktoré koše je nutné vysypať a ktoré nie,“ vysvetľuje Andrea Basilová.

Seonsoneo  vymyslelo celý systém vymysleli tak, že sa dá napojiť na už existujúci software, ktorý mesto či obec má, nie je nutná nová aplikácia či výmena programu. Z finančného hľadiska má celá investícia návratnosť jeden a pol až dva roky.

FOTO – Sensoneo

„Aplikácia neslúži iba mestám či zvozovým spoločnostiam – pokiaľ mesto časť údajov zverejní, vedia ju využívať aj samotní obyvatelia. Stačí si do mobilu nainštalovať aplikáciu, ktorá im ukáže, ktorý kontajner v ich okolí má ešte voľnú kapacitu a ktorý je naopak už plný a neoplatí sa tam so smeťami chodiť. Je to služba pre obyvateľov a zároveň to pomáha ako prevencia voči tomu, že nahnevaný občan hodí vytriedený plast či papier do zmesového odpadu, lebo je separačný kôš plný,“ hovorí Andrea Basilová.

Riešenie monitorovania a manažmentu odpadu od Sensoneo je jedinečné – a celý systém bol vymyslený aj vyrobený u nás na Slovensku. Senzory vyrábajú lokálne v dvoch slovenských a v jednej českej prevádzke. Systém využíva už viac ako 140 lokalít v 30 krajinách sveta – nájdete ho napríklad v Prahe, v Rumunsku, Bulharsku, ale aj v Nemecku, Južnej Amerike, Austrálii, na Novom Zélande či v Malajzii a veľmi rozšírený je v USA. Na Slovensku ho využíva Nitra, Trnava, Prievidza, Dojč, Bratislava, Handlová, Hlohovec, Liptovský Mikuláš, Dubnica nad Váhom, Nové Zámky, Senec, Sereď, Šaľa, Stropkov, Malacky, Topoľčany, Trenčín, Skalica, Vráble, Zvolen a Chorvátsky Grob.

Zaplať, koľko vytriediš

V zahraničí sa o propagáciu a predaj aplikácie starajú partneri, slovenský a český trh si však chcú autori projektu nechať pod svojimi krídlami, aby neprišli o skúsenosti z prvej ruky a o priamu spätnú väzbu, ktorá je pre nich dôležitá pri vylepšovaní a rozvíjaní celého systému.

Sensoneo zo skúsenosti vie, aké to majú mestá ťažké s prístupom k novým technológiám a smart riešeniam. Pokiaľ tam náhodou na mestskom úrade nefunguje oddelenie „smart city“ alebo aspoň nejaká osoba poverená touto agendou, veľmi ťažko sa k novým informáciám dostávajú. Práve preto sa Sensoneo spojilo aj s inými miestnymi slovenskými a českými firmami, ktoré vyvinuli a ponúkajú vlastné a fungujúce smart city riešenia v rôznych oblastiach života a fungovania mesta a ponúkajú ich mestám spoločne.

Zámerom je, aby si mestá nemuseli pracne vyhľadávať a overovať, čo funguje a čo nie, ale dostávajú nové informácie na stretnutiach, kde sa firmy snažia „ľudskou rečou“ vysvetliť zmysel, účel a benefity jednotlivých riešení. Zároveň v Sensoneo párujú aj odberateľov a spracovateľov odpadov s mestami a zvozovými spoločnosťami a hľadajú vzájomné prepojenia – my to máme, vy to chcete.

Nezabúdajú ani na budúcnosť a hľadajú nové výzvy. Aktuálne vo veľkej miere zapájajú umelú inteligenciu, predovšetkým do nástrojov, ktorými bude možné jednoducho spustiť plne automatizované programy pre občanov alebo zákazníkov, ktoré budú zohľadňovať skutočnú produkciu odpadov, ale aj ďalšie, ktoré sú kvôli citlivosti zatiaľ nešpecifikované.

Aplikácia vám v budúcnosti možno povie aj to, koľko ste vytriedili odpadu či pomôže sledovať cestu elektroodpadu. FOTo – Sensoneo

Veľkou výzvou sú aj zberné dvory – napríklad riešenie toho, čo by sa u nich zo zozbieraných surovín dalo predať a práve také komodity vytriediť. Zaoberajú sa tu nielen odvozom zo zberných dvorov, ale aj spätným odberom zo zberných miest ako sú predajne elektro cez riadenie prekladísk vytriedených komodít až po ich odovzdanie spracovateľovi a následného reportingu od spracovateľa z pohľadu miery recyklácie. Momentálne sa špecializujú na elektroodpad, ale riešenie je možné použiť na všetky druhy odpadov.

Poslednou technologickou inováciou je nástroj na zavedenie systému: „Pay as you sort“ – plať podľa toho, ako kvalitne triediš, ktorý na základe zisťovania znečistenia odpadu dokáže vyhodnotiť mieru nevhodného odpadu v danej komodite. Špeciálny prínos môže priniesť hlavne pri snahe obmedziť prítomnosť bio odpadu v zmesovom/komunálnom odpade, ale aj pri snahe kvalitne separovať napríklad plasty.

Spoluprácu nadviazali aj s bankami pri odvoze a likvidácii bankového odpadu, ktorý obsahuje dôverné informácie a je dôležité monitorovať, aby sa z ich odpadu nič nestratilo.


Z rozhovoru s Andreou Basilovou bolo vidieť, že nápadov majú viac, ako času a možností. O Sensoneo sa dozviete viac aj na konferencii Slovakia going zero waste, kde Andrea Basilová zodpovie na všetky vaše otázky.

Kľúčové slová:

odpad

Profil autora:

Vyštudovala environmentalistiku na Prírodovedeckej fakulte UK a „Environmental Policy“ program na AINOVA v Svätom Juri. V CEEV Živica pôsobí na rôznych pozíciách od roku 2002. Absolvovala stáž v partnerskej ekoporadni v rakúskej organizácii „die umweltberatung“. Je certifikovaná „eko-upratovačka“  a mestská včelárka. Momentálne je zodpovedná za Ekoporadňu Živica a mestské včely.

Názory

Andrea Uherková

Staré odrody jabloní nie sú len slovenské a žiadne iné

Na stole mám celú jeseň misu s ovocím. Dnes si z nej vyberám nenápadné žlté jablko. Po zahryznutí je chrumkavé a šťavnaté, s jemnou chuťou. Je to môj favorit medzi starými odrodami – Batul. Pôvod tejto odrody siaha do Rumunska v 18. storočí.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Esemeska z Česka

„Myslím na teba, posledné týždne, žiaľ, v súvislosti s ohrozením slobody slova, kultúry, vzdelanosti a rastúcim populizmom.“ Zatvorila som esemesku, lebo som naozaj nevedela, čo odpovedať. Nie, že by v Česku, kde kamarát býva, bolo všetko ukážkové. Jeho správa ma zarazila. Iba som mu zaželala k narodeninám a čakala tak maximálne „ďakujem“. Tak takto rozmýšľa o ľuďoch na Slovensku?

Tomáš Kušnír

Nečakané spojenectvá môžu vzniknúť kdekoľvek

Dva roky a dvaja ľudia, ktorí ešte mohli žiť. Juraja a Matúša som nepoznal. Do Teplárne som nechodil a v tom čase som nežil v Bratislave. Napriek tomu som sa vďaka svedectvám ich blízkych dozvedel, ako milovali život a žili v láske. Majú dnes kvír ľudia na Slovensku väčší pocit bezpečia?

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Zachráni spojenie vedy a umenia ľudstvo?

Pred pár dňami som v rakúskom Linzi, meste vedy a kultúry, prevzala pre našu mimovládnu organizáciu Živica a jej platformu Hurá von! čestné ocenenie v rámci prestížnej európskej ceny European Union Prize for Citizen Science. Nielen samotné ocenenie, ale celý galavečer ma utvrdil v tom, že prepájať umenie s vedou a umelou inteligenciou (AI) vo vzdelávaní je možno ešte dôležitejšie ako sme si mysleli.

Andrea Uherková

Čo mi dala Cesta hrdiniek SNP?

Začiatkom augusta sme si s kamarátkou naložili na plecia ťažké turistické batohy, aby sme s nimi prešli dvesto kilometrov z Devína do Trenčína po „Ceste hrdiniek SNP“ – ako sme si ju premenovali. Tušila som, čo nás čaká, lebo sme celú trasu prešli pred pár rokmi, len v opačnom smere – z Dukly na Devín. Čo ma naučilo putovanie po Slovensku? Prečítajte si moje zápisky z cesty.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner