fbpx
Enviro

Desať faktov a mýtov o včelách a mede

Včely sú útočné. Včely chováme len pre med. Včely nemôžu prežiť v meste. To sú príklady mýtov o včelách a mede. Prečítajte si, aká je skutočnosť a otestujte svoje vedomosti v zábavnom kvíze.

1. Osa je včela

Hoci sa včely a osi podobajú, sú to dva rôzne druhy hmyzu. Včely sú vegetariánky – zbierajú z kvetov peľ a nektár a nosia si ho do úľa. Dospelé osy sa živia nektárom alebo ovocím, no ich larvy sú mrchožrútmi. Lovia preto aj húsenice, muchy či iné druhy hmyzu, nosia ich do hniezda a kŕmia larvy. Osy preto rady zavítajú aj do našej kuchyne. Včely sa o našu stravu nezaujímajú. Potešia ich však medonosné kvety, v mestských podmienkam najmä rozličné bylinky či ovocné a kvitnúce stromy. Ak včely počas veľmi horúceho leta nemajú prístup k vode, môže sa stať že zavítajú na náš vodovodný kohútik napiť sa vody. Ak ich chceme pomôcť, môžeme im vytvoriť vhodné napájadlo.

vcely-napajadlo
Príklad napájadla pre včely. FOTO – superbeerescue.nwigle.com

2. Všetky včely štípu

Nie každá včela štípe. Robotnice majú žihadlo a v prípade ohrozenia ho neváhajú použiť. Aj včelia kráľovná má žihadlo, na rozdiel od robotníc je jej žihadlo rovné bez spätných háčikov, takže ho aj z ľudskej kože môže vytiahnuť a po bodnutí neumiera. Aj tak každá robotnica v úli urobí všetko preto, aby nikdy bodať nemusela, preto sa jej bodnutia báť netreba. Včelí samčekovia – trúdy – žihadlo nemajú a preto neštípu. Samotárske včely, ktoré žijú pustovníckym spôsobom života, nie sú vôbec útočné – volia vždy radšej ústup ako útok. Žihadlo využijú iba pri bezprostrednom ohrození života.

Myslíte si, že viete o včelách všetko? Otestuje svoje vedomosti v kvíze, za ktorý môžete vyhrať aj mestský med na ochutnanie 🙂

Zahrajte si kvíz tu: https://kviz.mestske-vcely.sk/

3. Poštípanie včelou je škodlivé a nebezpečné

Ak nie ste alergickí na včelie uštipnutie, tak zdravý dospelý zvládne približne 20 žihadiel na kilogram váhy. A aj alergia na včelí jed sa dá v mnohých prípadoch liečiť – počas zimných mesiacov je možné u lekára absolvovať tzv. desenzibilizačnú liečbu, ktorá trvá dve až tri sezóny. Včelí jed je dokonca liečivý – využíva sa pri liečbe artrózy, reumy alebo sklerózy multiplex. Uštipnutie zvyšuje imunitu a tlmí zápalové procesy v organizme.

vcelari
Včelári pri práci. FOTO – Archív PJ

4. Všetky včely žijú v rojoch

Iba sociálne včely (včela medonosná) žijú v rojoch. Hovoríme tu o tzv. multiorganizme –  spoločenstve s vysokoorganizovaným životom, v ktorom členovia závisia jeden na druhom. Osamelá včela sama dlho neprežije, aj keď má dosť potravy, pretože je odkázaná na pomoc ostatných včiel. Väčšina včiel je však samotárska a žijú samotársky v samostatných štrbinách v dreve, hline či múroch. Ľudia sa ich často boja, hoci nie sú agresívne. Najkrajšou a najväčšou samotárskou včelu na Slovensku je drevár fialový. V mestách im môžete pomôcť budovaním tzv. hmyzích hotelov alebo ponechaním štrbín v múroch či starého dreva na záhrade. Veľa sa o nich dočítate na www.vcelkysamotarky.cz

5. Všetky včely žijú v zložitých spoločenstvách

Včela medonosná žije v spoločenstve s presnou deľbou práce. V roji je kráľovná matka, trúdy a robotnice, ktoré majú ešte podľa veku rozdelené úlohy na čističky, kŕmičky, dojčičky, staviteľky, strážkyne a lietavky. Kráľovná matka kladie vajíčka a trúdi sú zodpovední za oplodnenie matky – inak nevykonávajú žiadnu prácu, nevedia sa dokonca ani sami kŕmiť, musia sa o nich starať robotnice. Väčšina včiel je však samotárskych – jediná samička si postaví hniezdo, zhromaždí potravu pre potomstvo, nakladie vajíčka, stará sa o ne a kladie nové atď. Ich sociálny kontakt sa obmedzuje na párenie a kladenie vajíčok.

vcely
V úli. FOTO – Archív Živica

6. Včely nemôžu žiť v meste

Opak je pravdou. Včelám sa v meste darí a prosperujú tu vďaka širšej ponuke kvetov a kvitnúcich rastlín ako je v mnohej vidieckej krajine s monokultúrami – rôznorodé kvety a kvitnúce stromy a kríky v parkoch, záhradách, ale aj na balkónoch a terasách ponúkajú včelám dostatočne dlhú a pestrú pastvu. Významnou výhodou mesta je tiež menšia veternosť a vyššie teploty. Najdôležitejším faktorom je ale veľmi malá prítomnosť pesticídov, ktoré vo vidieckej krajine včely masovo zabíjajú. Úle mestských včiel sa dajú umiestniť na strechy, balkóny, na dvory či do záhrad alebo parkov. V súčasnosti ich už takto nájdeme v mestách po celom svete. V Bratislave je to napríklad na streche Slovenskej sporiteľne, vo Zvolene na streche Národného lesníckeho centra a neďaleká Viedeň sa hrdí až 200 miliónmi včiel, ktoré žijú na jej území.

7. Med sa nikdy nepokazí

Pravý med sa naozaj nikdy nepokazí. Vysoký obsah cukrov a nízky obsah vody ho konzervujú. Môže sa však stať, že ak nie je správne skladovaný, stráca chuť či vôňu. Med je hygroskopický – pohlcuje vlhkosť zo vzduchu, preto ho treba skladovať v uzatvorenej nádobe, najlepšie v tme a chlade. Med je aj jedinou potravinou, ktorá obsahuje všetky látky potrebné na prežitie človeka, vrátane enzýmov, vitamínov, minerálov a vody. Obsahuje aj rozličné minerálne látky, stopové prvky, flavonidy, antioxidanty a iné bioaktívne látky.

mestske-vcely
Včely láka pestrosť rastlín. FOTO – Archív Živica.

8. Skryštalizovaný med je pokazený med

NIE. Kryštalizácia je prirodzená vlastnosť medu – stále tekutý med nie je normálny. Kryštalizácia pomáha medu, aby zakonzervoval sám seba a dlhšie vydržal. Rýchlosť kryštalizácie je u rôznych druhov medu rozličná – je daná pomerom fruktózy, sacharózy a glukózy. Čím viac je glukózy, tým je kryštalizácia rýchlejšia. Najdlhšie ostáva tekutý agátový med s vysokým obsahom fruktózy, jedným z najrýchlejšie kryštalizujúcich medov u nás je repkový med.

9. Med z mesta nie je vhodný na konzumáciu

Vďaka pestrej ponuke kvetov a aj exotickejších kvitnúcich rastlín je med z mesta chuťovo iný, nájdu sa tu dokonca také druhy ako mätový či gaštanový. Podľa odborníkov sa vôbec netreba obávať, že by v mede boli mestské škodliviny. Včela si do svojich zásob nič zlé nezaviečkuje. Znečistenie ovzdušia a prach znášajú včely lepšie ako pesticídy, ktoré z medu nedokážu izolovať. Vo vidieckom mede môžeme nájsť ich zvyšky, pokiaľ sú včely umiestnené v blízkosti postrekovaných polí a záhrad.

10. Včely chováme kvôli medu

Včely chováme prioritne kvôli opeľovaniu. Bez nich by sme nemali väčšinu ovocia a zeleniny – v Európe to je približne 76% celej produkcie potravín. Včely opeľujú dokonca aj bavlnu či obľúbený kávovník.  Med je teda iba príjemnou odmenou každého včelára.

Ak vás téma včiel a ich budúcnosti zaujíma, zastavte sa v našom stane Živica powered by ZSE na festivale Pohoda, kde budeme mať o Mestských včelách aj interaktívny workshop. Celý program nášho stanu nájdete na www.zivicanapohode.sk


Záchrana opeľovačov je beh na dlhú trať, výskum a vzdelávanie sú preto dôležitými cestami, ako k nej prispieť. Spoločnosť dm drogerie markt podporuje dlhodobo projekt Mestské včely práve preto, lebo v mnohých jej produktoch sa používajú zložky získavané od včiel, ako je med, propolis či materské kašička. Viac informácií nájdete na www.mestske-vcely.sk.

Kľúčové slová:

mestské včely, pohoda

Profil autora:

Vyštudovala environmentalistiku na Prírodovedeckej fakulte UK a „Environmental Policy“ program na AINOVA v Svätom Juri. V CEEV Živica pôsobí na rôznych pozíciách od roku 2002. Absolvovala stáž v partnerskej ekoporadni v rakúskej organizácii „die umweltberatung“. Je certifikovaná „eko-upratovačka“  a mestská včelárka. Momentálne je zodpovedná za Ekoporadňu Živica a mestské včely.

Názory

Andrea Uherková

Staré odrody jabloní nie sú len slovenské a žiadne iné

Na stole mám celú jeseň misu s ovocím. Dnes si z nej vyberám nenápadné žlté jablko. Po zahryznutí je chrumkavé a šťavnaté, s jemnou chuťou. Je to môj favorit medzi starými odrodami – Batul. Pôvod tejto odrody siaha do Rumunska v 18. storočí.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Esemeska z Česka

„Myslím na teba, posledné týždne, žiaľ, v súvislosti s ohrozením slobody slova, kultúry, vzdelanosti a rastúcim populizmom.“ Zatvorila som esemesku, lebo som naozaj nevedela, čo odpovedať. Nie, že by v Česku, kde kamarát býva, bolo všetko ukážkové. Jeho správa ma zarazila. Iba som mu zaželala k narodeninám a čakala tak maximálne „ďakujem“. Tak takto rozmýšľa o ľuďoch na Slovensku?

Tomáš Kušnír

Nečakané spojenectvá môžu vzniknúť kdekoľvek

Dva roky a dvaja ľudia, ktorí ešte mohli žiť. Juraja a Matúša som nepoznal. Do Teplárne som nechodil a v tom čase som nežil v Bratislave. Napriek tomu som sa vďaka svedectvám ich blízkych dozvedel, ako milovali život a žili v láske. Majú dnes kvír ľudia na Slovensku väčší pocit bezpečia?

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Zachráni spojenie vedy a umenia ľudstvo?

Pred pár dňami som v rakúskom Linzi, meste vedy a kultúry, prevzala pre našu mimovládnu organizáciu Živica a jej platformu Hurá von! čestné ocenenie v rámci prestížnej európskej ceny European Union Prize for Citizen Science. Nielen samotné ocenenie, ale celý galavečer ma utvrdil v tom, že prepájať umenie s vedou a umelou inteligenciou (AI) vo vzdelávaní je možno ešte dôležitejšie ako sme si mysleli.

Andrea Uherková

Čo mi dala Cesta hrdiniek SNP?

Začiatkom augusta sme si s kamarátkou naložili na plecia ťažké turistické batohy, aby sme s nimi prešli dvesto kilometrov z Devína do Trenčína po „Ceste hrdiniek SNP“ – ako sme si ju premenovali. Tušila som, čo nás čaká, lebo sme celú trasu prešli pred pár rokmi, len v opačnom smere – z Dukly na Devín. Čo ma naučilo putovanie po Slovensku? Prečítajte si moje zápisky z cesty.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner