fbpx
Enviro

Magistrát: Stromy nerúbeme, ale vymieňame

Mnohí nás neprávom obviňujú, že uberáme zo zelene v meste. Našim cieľom pritom je ju naopak obnoviť a kde sa dá, zelené plochy zväčšiť, hovoria KATARÍNA PROSTEJOVSKÁ a ANNA GALČÍKOVÁ z Oddelenia životného prostredia a mestskej zelene bratislavského magistrátu.

Bratislavčanov v posledných dňoch rozhnevalo niekoľko výrubov starých stromov v centre mesta a ich náhrada za mladé stromy. V akom stave sú stromy v meste?

KP: Stromy v Bratislave sú prestarnuté. Kolobeh života stromu je taký istý ako aj v ľudskom živote – starneme, odchádzame, a preto si myslím, že by bolo treba nahradiť staré stromy novými. Nechceme predsa, aby tu dochádzalo k úrazom. Nedávno sme tu mali smrteľný úraz malého chlapca, na ktorého padol strom a tak isto sa na Františkánskom námestí vyvrátil strom, ktorý vizuálne vyzeral v poriadku. Takže si myslím, že stromy treba obnovovať. To však neznamená vyrúbať bez náhrady, ale tak, aby došlo k ich obnove. Čiže starý sa vyrúbe a nasadí sa nový. To je cieľom nášho oddelenia, nie nejako uberať zo zelene, ktorú tu máme. Ak sa nedajú zelené plochy zväčšovať, pretože prostredie v Bratislave je silne urbanizované, tak chceme ísť aspoň cestou revitalizácie, v rámci ktorej budeme obnovovať aj stromoradia pri cestách v Bratislave.

Aký je mechanizmus posudzovania zdravotného stavu stromov v meste? Kto určí, ktorý strom treba rúbať?

KP: Jednotliví pracovníci nášho oddelenia majú rozdelené mesto a robia si obhliadky. A dostávame podnety aj od občanov, pretože mesto je veľké a naše oddelenie nedisponuje takým množstvom ľudí, aby robili tak podrobné obhliadky, aké by sme chceli. Ak máme podozrenie, že niečo so stromom nie je v poriadku, tak si objednávame arboristický posudok. Niekedy sa ale samozrejme stáva, že z vizuálneho hľadiska je ten strom v poriadku a nie je.

Ako arborista dokáže posúdiť strom, ktorý zvonka vyzerá v poriadku, zvnútra? Ako zistí napríklad, že má poškodené korene či dutinu v kmeni?

KP: Arborista, ktorého si zvyčajne objednávame, má takzvaný rezistograf, ktorým ten strom laicky povedané zröntgenuje. On teda vidí aj dutiny, ktoré sú vnútri v strome. Na základe jeho posudku sa potom rozhodneme, či ho vyrúbeme. Musím však povedať, že naše oddelenie nielen stromy nahrádza, ale snažíme sa, ak je to možné, vysadiť za každý vyrúbaný aspoň dva nové stromy.

Niektoré poškodenia nie je vidieť zvonku. FOTO - KH
Niektoré poškodenia nie je vidieť zvonku. FOTO – KH

Aká náhrada za vyrúbaný strom je primeraná? Vyrúbu sa veľké, košaté stromy a na ich miesto sa sadia maličké stromčeky. Prečo sa nesadia veľké staré stromy?

KP: Viete si predstaviť veľký starý strom, ktorý by sa v mestskom prostredí, v dlažbe, udržal? Ja si to neviem predstaviť. Možno by prežil v zelenom teréne, ale v každom prípade by jeho presádzanie bolo strašne drahé.

Napríklad na Františkánskom námestí sme nasadili pomerne vzrastlé stromy a som presvedčená, že to bol najlepší výber. Stromy na náhradu v centre mesta vyberáme aj v spolupráci s Krajským pamiatkovým úradom, ktorý si tiež stanovuje podmienky.

AG: Staré stromy záhradnícke služby ani nepestujú, lebo čím je strom starší, tým ťažšie sa ujme, zvlásť v mestskom prostredí. Aj v rozhodnutiach o výrube drevín sa preto presne stanovujú parametre stromu, pozemok, kde sa má náhrada vysadiť a druh dreviny, ktorá sa má vysadiť ako náhradná výsadba. Ide to väčšinou vo výške spoločenskej hodnoty drevín, ktoré sa majú vyrúbať, čo sa presne určuje podľa vyhlášky. Väčšinou sa náhradná výsadba robí na tých istých pozemkoch kde sa rúbe, alebo aspoň v rámci rovnakej mestskej časti. Ak ani to nie je možné, môže sa predpísať finančná náhrada, ale vo väčšine prípadov sa určuje náhradná výsadba.

Sadí sa väčšinou ten istý druh alebo sa dnes preferujú iné stromy ako v minulosti? Menia sa v tomto nejako trendy možno aj v súvislosti so zmenou klímy?

AG: Áno, druh sa väčšinou nesadí ten istý, pretože dnes sú už vyšľachtené rôzne druhy a poddruhy odolné voči suchu a mestskému prostrediu. Každopádne, príslušný orgán ochrany prírody v rozhodnutí o výrube presne stanovuje, aký druh sa má vysadiť.

KP: Ak o tom môžeme rozhodovať my, preferujeme listnaté stromy. Občania z toho nie sú niekedy úplne nadšení, lebo ich listy opadávajú a môže sa na nich šmýkať. Listnaté stromy však majú väčšiu plochu, ktorou vedia zachytiť prachové častice a produkovať kyslík, ktorý tu všetci potrebujeme.

A čo ovocné stromy? Sadíte aj tie?

KP: Nechceme do mestského prostredia sadiť ovocné stromy, lebo z nich potom opadávajú plody, dlažba je znečistená, šmýka sa a ľudia sa sťažujú aj na bodavý hmyz.

AG: Tak isto neviem, či je vhodné do mestského prostredia sadiť ovocné stromy kvôli znečisteniu ovzdušia z výfukových plynov. Neviem, či by tie plody potom vôbec boli jedlé.

Na Františkánskom námestí sú ale vysadené hrušky. Tie nebudú mať plody?

AG: Tieto stromy budú mať maličké plody. Nie sú to typické konzumné hrušky. Výsadbu týchto stromov navrhol projektant, ktorý bol vysúťažený v rámci projektu Bratislava sa pripravuje na zmenu klímy. Tento druh výsadby bol odsúhlasený Krajským pamiatkovým úradom.

Mladé hrušky. FOTO - KH
Mladé hrušky. FOTO – KH

Ako postupuje mesto pri výmene starých stromov? Máte nejaký plán ako majú napríklad štátne lesy?

KP: Tento rok ideme skôr sadiť. Ideme sadiť 113 stromov do prázdnych štvorcov pri cestách. Vymieňať budeme len tie stromy, ktoré sú nebezpečné, choré alebo v havarijnom stave. Zdravotný stav stromov mapujeme najprv vizuálne a plán výrubov robíme na rok. Tento rok sa ale zameriavame predovšetkým na výsadbu.

Tie prázdne štvorce sú po stromčekoch, ktoré sa neujali? Často je totiž pri ceste vidieť uschnutý mladý strom, ktorý tam zrejme vysadili ako náhradnú výsadbu, no starostlivosť oň bola slabá a neprežil.

AG: Stromoradia má v správe oddelenie správy komunikácií. Nedávno nás ale zlúčili do jednej sekcie, tak sme začali úzko spolupracovať. Dostali sme aj podnety od občanov, aby sme niektoré prázdne štvorce doplnili. Problém však často býva v tom, že pod prázdnym miestom sú inžinierske siete. V rámci legislatívy sú určené ochranné pásma sietí, musíme sadiť tak, aby sa siete nepoškodili a hlavne aby sa nepoškodil koreňový systém stromu a aby mal strom šancu sa zakoreniť a rásť. No a potom chceme urobiť aj plán obnovy stromoradí v meste.

Zeleň pri cestách je teda v správe iného oddelenia ako je oddelenie životného prostredia a mestskej zelene? Naznačujete teda, že doteraz tieto dve oddelenia spolu až tak dobre nespolupracovali a preto sa aleje v meste dostali až do takého zlého stavu?

KP: Myslím si, že to nebolo problémom. V minulosti to bola skôr otázka financií. Peňazí nebolo veľa, aj my sme mali menší rozpočet, ako máme dnes. Trápilo nás, že sme mali akurát na základnú údržbu a sem tam na nejakú výsadbu. Teraz je ten rozpočet fajn a sme radi, že môžeme aj sadiť.

Stromy pri cestách sú brané ako cestná zeleň a je ich teda možné vyrúbať bez výrubového povolenia. To platí aj v meste?

KP: Áno, ak je strom pri ceste nebezpečný, je možné ho vyrúbať bez rozhodnutia o výrube, stačí to nahlásiť cestnému správnemu orgánu. V minulosti sa v meste pri cestách riešili len nebezpečné stromy, prípadne stromy, ktoré vadili v bezpečnosti premávky. Teraz je tu nový trend, kedy ideme dopĺňať stormoradia a vymieňať staré a choré stromy.

Na Štefánikovej ulici strom nedávno padol. Ostatné zatiaľ držia. FOTO - KH
Na Štefánikovej ulici strom nedávno padol na autobus.  FOTO – KH
Problémom sú často zabetónované korene. FOTO - KH
Problémom sú často zabetónované korene. FOTO – KH

Kto určí, že strom je pri ceste nebezpečný v prípade, že netreba získať výrubové povolenie?

KP: Stromy posudzujú pracovníci nášho oddelenia najprv vizuálnou obhliadkou. Je pravdou, že neboli robené u všetkých arboristické posudky, najmä v prípadoch, keď stromy vykazovali naozaj veľkú mieru poškodenia, napríklad mali veľké dutiny, prípadne hrozil ich vývrat. Riešili sa predovšetkým takéto stromy.

V Bratislave sa dnes rúbe aj viacero lesných porastov, ktoré mesto nemá v správe. Rúbu to štátne Lesy SR. Nechce mesto iniciovať, aby sa tieto lesy prešli do jeho správy?

KP: Toto je otázka na pána riaditeľa mestských lesov, ktorý je odborníkom v danej problematike a v danej legislatíve. My sa venujeme zeleni v intraviláne, teda v meste.

Kľúčové slová:

mestá, príroda, zeleň

Profil autora:

Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.

Názory

Andrea Uherková

Staré odrody jabloní nie sú len slovenské a žiadne iné

Na stole mám celú jeseň misu s ovocím. Dnes si z nej vyberám nenápadné žlté jablko. Po zahryznutí je chrumkavé a šťavnaté, s jemnou chuťou. Je to môj favorit medzi starými odrodami – Batul. Pôvod tejto odrody siaha do Rumunska v 18. storočí.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Esemeska z Česka

„Myslím na teba, posledné týždne, žiaľ, v súvislosti s ohrozením slobody slova, kultúry, vzdelanosti a rastúcim populizmom.“ Zatvorila som esemesku, lebo som naozaj nevedela, čo odpovedať. Nie, že by v Česku, kde kamarát býva, bolo všetko ukážkové. Jeho správa ma zarazila. Iba som mu zaželala k narodeninám a čakala tak maximálne „ďakujem“. Tak takto rozmýšľa o ľuďoch na Slovensku?

Tomáš Kušnír

Nečakané spojenectvá môžu vzniknúť kdekoľvek

Dva roky a dvaja ľudia, ktorí ešte mohli žiť. Juraja a Matúša som nepoznal. Do Teplárne som nechodil a v tom čase som nežil v Bratislave. Napriek tomu som sa vďaka svedectvám ich blízkych dozvedel, ako milovali život a žili v láske. Majú dnes kvír ľudia na Slovensku väčší pocit bezpečia?

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Zachráni spojenie vedy a umenia ľudstvo?

Pred pár dňami som v rakúskom Linzi, meste vedy a kultúry, prevzala pre našu mimovládnu organizáciu Živica a jej platformu Hurá von! čestné ocenenie v rámci prestížnej európskej ceny European Union Prize for Citizen Science. Nielen samotné ocenenie, ale celý galavečer ma utvrdil v tom, že prepájať umenie s vedou a umelou inteligenciou (AI) vo vzdelávaní je možno ešte dôležitejšie ako sme si mysleli.

Andrea Uherková

Čo mi dala Cesta hrdiniek SNP?

Začiatkom augusta sme si s kamarátkou naložili na plecia ťažké turistické batohy, aby sme s nimi prešli dvesto kilometrov z Devína do Trenčína po „Ceste hrdiniek SNP“ – ako sme si ju premenovali. Tušila som, čo nás čaká, lebo sme celú trasu prešli pred pár rokmi, len v opačnom smere – z Dukly na Devín. Čo ma naučilo putovanie po Slovensku? Prečítajte si moje zápisky z cesty.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner