Jedna zo škôl na Orave sa rozhodla zrušiť automat na mliečne desiaty. Dôvodov bolo niekoľko, tým najhlavnejším bolo plytvanie mliekom. Nejde o jedinú školu, ktorá okrem plytvania spozorovala aj nárast odpadu z mliečnych desiat. Podľa Centra environmentálnej a etickej výchovy Živica môže odpad z nápojových automatov tvoriť vyše 40 percent všetkého odpadu školy, pričom dvadsať percent desiat končí v koši. Ministerstvo pôdohospodárstva plytvanie mliekom nezaznamenalo.
Tento článok ste mohli čítať aj v Denníku N.
Program na podporu konzumácie mlieka na školách existuje v Európskej únii už od roku 1977, Slovensko sa pridalo po vstupe do Únie. V roku 2009 k Školskému mlieku pribudol aj program, ktorý podporuje konzumáciu ovocia a zeleniny. Podľa Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) je cieľom motivácia k zdravým stravovacím návykom a zvýšenie vedomostí detí o zdravotných účinkoch ovocia, zeleniny a mlieka.
Mlieko zadarmo?
„Školy sa do projektov zapájajú dobrovoľne na základe vlastného záujmu. Účasť v projekte je lákavá, keďže ide o ‚mlieko zadarmo‘,“ hovorí lektorka Zuzana Gallayová z programu Zelená škola, ktorý realizuje mimovládna organizácia Živica. Pri mlieku zadarmo naznačí úvodzovky, pretože podľa nej zadarmo nie je.
„V školskom roku 2022/2023 ministerstvo pôdohospodárstva alokovalo na podporu konzumácie mliečnych výrobkov takmer osem a pol milióna eur, na ovocie a zeleninu bola dotácia približne dvanásť miliónov eur,“ uvádza sa na portáli euractiv.sk.
Minulý rok, keď najväčší dodávateľ školského mlieka Rajo školám oznámil, že dodávky mlieka kvôli vyčerpaným prostriedkom pozastavuje, vtedajší minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan vyhlásil, že deti o mlieko neprídu a navýšil rozpočet peňazí na program Školské mlieko o sto percent, čo je približne 17 miliónov eur.
Podľa Stratégie Slovenskej republiky školského programu na školské roky 2023/2024 – 2028/2029 je financovanie školského ovocia a zeleniny a školského mlieka dvojzložkové. „Na cene sa podieľajú verejné zdroje, ktoré sú tvorené pomocou Európskej únie a štátnym rozpočtom a druhou zložkou je príspevok žiaka, ktorý zahŕňa DPH,“ uvádza sa v stratégii.
Desiaty končia v kríkoch
Do programu Zelenej školy je zapojených viac ako 180 škôl vo všetkých regiónoch Slovenska. Gallayová spoločne s kolegyňami vzdeláva pedagogičky a pedagógov o životnom prostredí. Prostredníctvom praktických zmien a riešení na školách sa im darí znižovať uhlíkovú stopu. Každá škola si môže vybrať spomedzi siedmich oblastí jednu, v ktorej by sa chcela zlepšiť – napríklad odpad, vodu či energie.
Práve pri téme odpad sa Gallayová počas lektorovania stretla s tým, že viaceré učiteľky sa sťažovali na plytvanie mliečnymi desiatami. „Vydané mliečne produkty si časť detí odnáša domov. Nepríde mi úplne bezpečné, keď sú tieto produkty v taške vo vykúrenej triede či počas horúcich dní. Keď ich doma použijú rodičia do kávy alebo pečenia, míňa sa tak cieľ programu. Časť však končí v školskom odpade po ceste zo školy alebo v kríkoch na školskom dvore.“ Dopĺňa, že podobné je to aj s ovocnou desiatou.
Program deklaruje aj vzdelávanie o zdravej výžive. „Z našich skúseností so školami viem, že často ide len o jeden deň mlieka za rok, nie o systematické vzdelávanie učiteľov alebo žiakov,“ poznamenáva Gallayová.
Podľa skúseností Zelenej školy môže odpad z nápojových automatov na niektorých školách tvoriť aj viac ako 40 percent všetkého odpadu. Z toho 25 percent odpadu tvoria nápojové obaly z automatu na mliečne desiaty. Dvadsať percent mliečnych desiat končí v koši. „V čase klimatickej krízy je to naozaj luxus,“ poznamenáva Gallayová.
Ministerstvo pôdohospodárstva však tvrdí, že počas hodnotenia efektívnosti programu nespozorovalo možné plytvanie. Naopak, podľa hovorkyne Veroniky Daničovej a respondentov zapojených do ich prieskumov zistili, že „školský program bol deťmi, rodičmi, učiteľmi a dodávateľmi hodnotený pozitívne a z ich strany bol záujem o to, aby program pokračoval”.
A ako rezort rieši možné plytvanie mliečnymi a ovocnými desiatami na školách? Daničová odpovedá, že „plytvanie potravinami je celosvetový problém, v rámci Školského programu preto podporujeme vzdelávanie detí a žiakov o tejto téme“.
Nie na prípravu jedla
Fungovanie projektu Školské mlieko závisí od dodávateľa, ktorý nemusí byť výlučne zo Slovenska. „Podmienky zapojenia do programu nesmú byť diskriminačné a nesmie sa uprednostňovať slovenské mlieko a slovenské mliečne výrobky. Cieľom programu je podpora zdravej stravy, nie propagácia pôvodu výrobkov. Do programu sa môžu zapojiť aj slovenskí výrobcovia a spracovatelia mlieka, lokálni producenti, uznané organizácie výrobcov, odbytové organizácie a podobne. O výbere dodávateľa rozhoduje škola,” zdôrazňuje hovorkyňa ministerstva pôdohospodárstva.
Na školách je buď automat, v ktorom si žiaci pomocou karty môžu vybrať neochutené mlieko zadarmo a za ochutené si musia zaplatiť, alebo ho dostanú priamo v školskej jedálni. Mlieko v automate je zabalené v nápojovom viacvrstvovom obale, ktorý je známy pod ľudovým názvom tetrapak. Pri každom nápojovom obale je priložená slamka v plastovej fólii.
V niektorých školách zvolili možnosť vziať si mlieko na báze dobrovoľnosti. „Dobre mienené ‚nech si vezme len ten, kto má rád‘ je síce v súlade s rešpektovaním dieťaťa a úctou k potravinám, avšak ak by sme boli dôslední, nenapĺňajú sa podmienky zmluvy: jeden žiak rovná sa jedna porcia na deň. Ponúknuť deťom mlieko a mliečne výrobky tak, aby boli súčasťou jedál, nie je schodné,“ vysvetľuje Gallayová.
Potvrdzuje to aj príručka pre žiadateľov o poskytnutie pomoci v rámci školského programu od PPA: „Výrobky Školského programu nesmú byť použité na prípravu jedál, sú určené výlučne na priamu konzumáciu pre deti a žiakov oprávnených škôl…” Gallayová si uvedomuje, že pre časť rodín je to spôsob, ako zabezpečiť deťom jogurty či mlieko, no je presvedčená, že táto núdza by si vyžadovala iné, systémové riešenie.
Podplácali sa sladkým mliekom
Jednou zo škôl, ktorá sa po piatich rokoch rozhodla zrušiť automat na mliečne desiaty, je Základná škola s materskou školou v obci Oravské Veselé v okrese Námestovo. Okrem čistých a sladených mliečnych desiat boli v ich automate aj iné produkty, ako cereálie v plastovom obale, malé čokolády či 250-mililitrové džúsy v nápojových obaloch.
„Najobľúbenejšie mlieka boli vanilkové a čokoládové, o čisté mlieka nebol vôbec záujem,“ hovorí zástupkyňa riaditeľky Mária Čierna. Kvôli ďalším produktom v automate sa aj podľa nej strácal význam programu. „Zmyslom automatu bolo podporiť vápnik u detí, no boli v ňom aj sladené mlieka a sladkosti,“ vraví.
Podľa Daničovej z ministerstva pôdohospodárstva môžu automaty obsahovať aj iné výrobky ako výrobky Školského programu. „V takom prípade musí byť na automate uvedené, ktoré z výrobkov sú distribuované v rámci Školského programu. Pokiaľ má škola problém s výskytom iných výrobkov v automatoch, odporúčame, aby kontaktovala svojho dodávateľa. Úprava zmluvných vzťahov je výlučne v kompetencii školy a dodávateľa,” ozrejmuje.
Dôvodov, prečo sa vedenie školy rozhodlo zrušiť automat, bolo viacero. Ako prvé si všimlo množstvo odpadu. „Behom týždňa žiaci dokázali minúť aj desať eur, čo sa odzrkadlilo na objeme odpadu,“ spomína Čierna.
Okrem odpadu zástupkyňa vyzdvihuje aj finančnú nerovnosť, ktorá sa zvýraznila v kolektíve kvôli automatu. „Deti si medzi sebou začali závidieť. Niektorým dali rodičia peniaze, iným nie. Sladké mlieka si kupovali v zmysle: ‚Kúpim ti, ak mi urobíš domácu úlohu.‘ Začali medzi sebou obchodovať,“ tvrdí Čierna. Vedenie školy bralo do úvahy aj straty na energiách, pretože automat svietil nepretržite.
Podľa Čiernej neboli všetci rodičia od prvého momentu naklonení myšlienke zrušiť automat na mliečne desiaty. Učitelia im však na rodičovskom združení predložili argumenty, prečo sa vedenie školy takto rozhodlo.
„Najskôr hovorili, že sme v 21. storočí a podobne,“ spomína Čierna. Spoločne s riaditeľkou rodičom predostreli argumenty o úbytkoch elektrickej energie, veľkom množstve odpadu, otáznej výživovej hodnote z dostupných sladkostí a takisto spomenuli aj etickú nerovnosť medzi žiakmi. Rodičia nakoniec súhlasili.
Vedenie školy sa rozhodlo – aby dodržalo prísun vápnika na dieťa a minimalizovalo tvorbu odpadu –, že každé dieťa dostane raz za mesiac dva litre mlieka v jednom väčšom nápojovom obale.
Čučoriedky z Portugalska
Mliečny program nie je jediný, do ktorého je škola v Oravskom Veselom zapojená. Učiteľky, ktoré žiakov edukujú o životnom prostredí, si uvedomili, že obozretné by mali byť aj pri ovocných desiatach. „Preferujeme jednoznačne slovenské ovocie. Kvôli tomu budeme meniť aj dodávateľa. Minule nám dodali čučoriedky v plastových nádobách z Portugalska. Žiakom sme aspoň ukázali ich ekologickú stopu, akú trasu museli prejsť až k nám a takisto ako museli byť upravené, aby ju vydržali čerstvé,“ vysvetľuje Čierna.
Ovocie majú v debnách na chodbách, aby si ich žiaci mohli kedykoľvek vziať. Čierna tiež podotýka, že o ovocie je väčší záujem ako o mlieko.
Podľa Gallayovej má pri školskom ovocí vedúca jedálne možnosť objednať rôzne formy, napríklad čerstvé ovocie, krabičkové šťavy alebo aj ovocné kapsičky. „Čerstvé ovocie môžu byť aj maliny dovezené v apríli z Maroka v plastovej krabičke, pri ktorých nie je zohľadnená sezónnosť a lokálnosť. Pri dvesto obedoch pritom vznikne rovnaký počet plastových krabičiek, čo je v rozpore s informáciami, ktoré sa deti učia o uhlíkovej stope potravín,“ vysvetľuje lektorka.
V Zelenej škole považujú za úspech, keď školy postupne prechádzajú na zmeny a žiadajú od dodávateľov sezónne ovocie v opakovane napĺňaných prepravkách.
Ponuky ,zadarmo’ lákajú
Lektorky pred rokom vyzvali bývalého ministra pôdohospodárstva Vlčana k prehodnoteniu programu. „Odpoveďou boli mediálne reakcie aj jeden telefonát z ministerstva ohľadom vysvetlenia si názorov na problematiku. Navrhla som aj pracovné stretnutie, opakovane som sa pripomínala, no prišlo k personálnym zmenám,” hovorí Gallayová.
Podľa hodnotiacej správy od Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre (SPU), ktorá zisťovala efekt programu v školských rokoch 2017/2018 – 2021/2022, je účinnosť programu vysoká. „Predovšetkým v priamej a nepriamej spotrebe ovocia, mlieka a mliečnych výrobkov deťmi, v zvýšení povedomia detí aj ich rodičov o zdravom stravovaní,” uvádza sa v správe.
Pracovníci SPU v Nitre v správe poukazujú na to, že odkedy sa školské produkty deťom v školách dodávajú bezplatne, došlo k zvýšeniu účinnosti programu. „Výrazne sa to prejavilo rastom zapojenia škôl do programu a zvýšením priamej spotreby konzumného mlieka distribuovaného automatmi,” uvádzajú pracovníci.
Podľa Gallayovej sa však väčší záujem o mlieko zo strany škôl nerovná vždy žiadanému účinku. „Argument, že záujem škôl sa z roka na rok zvyšuje, ešte nehovorí o efektivite. Ponuky ,zadarmo’ lákajú aj v iných prípadoch,” ukončuje lektorka.
Tento text vznikol v rámci série Zachráň zvyšky pokračuje, ktorú podporila Nadácia Tesco v rámci projektu Záchranári jedla.
Články z rubriky ENVIRO
Profil autora:
Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Bola aktivistkou za práva zvierat v organizácii Humánny Pokrok a tiež redaktorkou online magazínu Romano fórum. Spravuje sociálne siete mimovládnej organizácii Živica. Pochádza z malého mesta, kde organizuje výmeny oblečenia. Je spoluzakladateľkou instagramovej platformy Na skládke, na ktorej sa venuje klimatickým a zvieracoprávnym témam. Knihomoľka, ktorá má záľubu v cestnej cyklistike.
