fbpx
Enviro

V Sabinove trištvrte roka chýbali kontajnery na papier, mesto ich osadilo až po upozornení

Načasovanie umiestnenia nádob na papier nesúvisí s novinárskymi otázkami, skôr sme ich nemali, tvrdí mesto. Organizácia zodpovednosti výrobcov Envi-Pak hovorí, že mesto preferovalo vrecový systém zberu papiera. Ako Sabinovčania triedili papier? Kde takýto papier končil a prečo kontajnery chýbali?


Žlté, zelené, hnedé, čierne – ale žiadne modré kontajnery na papier. Takto to ešte koncom septembra vyzeralo na väčšine ulíc mesta Sabinov v Prešovskom kraji. Zatiaľ čo v mnohých iných mestách sú modré kontajnery na papier samozrejmosťou už niekoľko rokov, v Sabinove sú pre veľkú časť obyvateľov novinkou.

V meste žije viac ako dvanásťtisíc obyvateľov. Tí, ktorí bývajú v domoch, majú zabezpečený vývoz papiera štyrikrát ročne podľa kalendára zberu odpadov. Ostatní obyvatelia, ktorí bývajú v bytových domoch, mali podľa mesta k dispozícii päť modrých kontajnerov. K nim počas predchádzajúcich dvoch rokov pribudlo ďalších šesť polopodzemných nádob pre obyvateľov štyroch ulíc. Podľa mesta a príslušnej organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) Envi-Pak mali ostatní občania k dispozícii aj zberný dvor, na ktorý mohli nosiť vytriedený papier.

Kontajnerové stojisko na jednej zo sabinovských ulíc bez modrej nádoby. FOTO – autorka

Kto nesie zodpovednosť?

„V roku 2009 sa v zákone o odpadoch jasne vymedzila požiadavka na triedený zber papiera, plastov, kovov a skla,“ vraví Tomáš Ferenčák z ministerstva životného prostredia. Podľa Ferenčáka sa triedený zber postupne sprísňoval a obciam pripadlo viac povinností. Navyše, od prvého januára 2023 vstúpila do platnosti vyhláška, ktorá zaviedla nulovú donáškovú vzdialenosť pre triedený zber papiera a iných zložiek triedeného zberu. „V rodinných domoch samotný zber prebieha od brány, v bytových domoch tam, kde sú umiestnené nádoby na zmesový odpad,“ vysvetľuje Ferenčák.

Začiatkom septembra sme sa preto obrátili na mesto s podnetom na chýbajúce modré nádoby v sabinovských uliciach. Mesto prisľúbilo, že zberné nádoby na papier budú k bytovým domom na jedenástich uliciach doručené a umiestnené týždeň po podnete. Na otázku, prečo kontajnery neboli pred bytovými domami k dispozícii od začiatku tohto roka, reagovala referentka komunikácie a marketingu mestského úradu Sabinov Zuzana Tökölyová: „Za dodanie nádob na papier zodpovedá organizácia zodpovednosti výrobcov. Tak ako mnohým iným samosprávam, nám tieto nádoby neboli doručené do 31. decembra 2022.“ Dodala, že OZV aj zberovú spoločnosť pravidelne urgovali, aby modré kontajnery dodala.

V rodinných domoch samotný zber prebieha od brány, v bytových domoch tam, kde sú umiestnené nádoby na zmesový odpad.

„Mesto Sabinov preferovalo vrecový systém zberu papiera (spred rodinných domov – pozn. red.) a zároveň jeho zber prostredníctvom zberného dvora,“ tvrdí Katarína Kretter, riaditeľka oddelenia komunikácie Envi-Pak, organizácia zodpovednosti výrobcov, ktorá platí triedený zber v Sabinove. Podľa nej OZV rešpektovala spôsob zberu nastavený a preferovaný mestom, pričom sama uprednostňovala kontajnery pri bytových domoch.

Zberová spoločnosť, ktorá vykonáva svoje služby v Sabinove, je Marius Pedersen. Tá, naopak tvrdí, že nádoby doviezli až v októbri preto, lebo mesto najprv muselo priestorovo pripraviť kontajnerové stanovišťa. Na niektoré novo umiestnené kontajnery sme sa boli pozrieť. Kontajnery na papier boli pristavené k tým, ktoré na stanovištiach boli predtým, pričom niektoré z nich stoja na trávnatej ploche, zrejme z dôvodu nedostačujúceho priestoru.

FOTO – autorka

Zberová spoločnosť tiež uviedla, že postupné dodávanie kontajnerov je spôsobené aj externým dodávateľom odpadových nádob, ktorého meno si neželá uviesť. „Takéto situácie s oneskorením dodávok sa u nás ojedinele vyskytnú. Spravidla je dôvodom meškania kolízia termínov dodávok väčšieho množstva rôznym zákazníkom nielen na Slovensku a technológie výroby,” uvádza M. Pedersen.

Za možné dôvody meškania nádob vidí aj energetickú krízu alebo nedostatočné objednanie nádob v predstihu. „Ako bolo aj spomenuté, túto situáciu sme chceli riešiť aj interne, lebo sme vedeli, že v rámci pôsobenia spoločnosti Marius Pedersen sa nám z dôvodu výstavby viacerých stojísk polopodzemných kontajnerov v iných regiónoch Slovenskej republiky mali uvoľniť väčšie množstvá 1100 litrových nádob rôznej farby a prevedenia. Aj z tohto dôvodu a aj z pohľadu hospodárnosti nakladania s majetkom spoločnosti sme mali ambíciu časť týchto nádob miestne realokovať (opätovne rozmiesniť– pozn. red.). Avšak z dôvodu meškania povoľovacích procesov či už stavebných alebo ohlasovacích sa realizácia výstavieb posúvala,” dodáva zberová spoločnosť.

Podľa Ferenčáka z ministerstva životného prostredia majú výrobcovia papiera prostredníctvom OZV povinnosť hradiť náklady spojené s triedeným zberom papiera a zhodnotením tohto odpadu, a tiež zabezpečiť zberné nádoby. „Obec je však povinná na základe zavedeného spôsobu triedeného zberu komunikovať s OZV o doplnení potrebného počtu zberných nádob,“ dopĺňa.

Obec je však povinná na základe zavedeného spôsobu triedeného zberu komunikovať s OZV o doplnení potrebného počtu zberných nádob.

Po upozornení kontajnery dodali

Od začiatku októbra, teda deväť mesiacov po uzákonení nulovej donáškovej vzdialenosti, zberová spoločnosť začala modré kontajnery postupne umiestňovať na väčšinu kontajnerových stojísk v Sabinove, kde predtým chýbali.

FOTO – autorka
FOTO – autorka

Podľa Kataríny Kretter z Envi-Paku bolo od začiatku tohto roka v rámci mesta okrem inštalovaných polopodzemných kontajnerov zmluvne dohodnuté aj rozmiestnenie 60 kusov kontajnerov na papier. S tým súhlasí aj Zuzana Tökölyová z oddelenia komunikácie Sabinova, ktorá uviedla, že umiestnenie zberných nádob na papier bolo vopred naplánované ešte pred našim upozornením. „Načasovanie vôbec nesúvisí s vami. Predtým to nešlo, pretože sme zbernými nádobami nedisponovali,“ vysvetľuje.

Zberné dvory sú ďaleko

Sabinovčania, ktorí nemali k dispozícii kontajnery, mali vytriedený papier po správnosti odnášať na zberný dvor a podľa zberovej spoločnosti fungoval aj pravidelný zber papiera z centrálnej mestskej zóny. „Obyvatelia mesta Sabinov majú vytvorený dostatočný priestor pre zber papiera a nemáme informácie o nejakých sťažnostiach zo strany obyvateľstva,” reaguje Marius Pedersen.

Na triedenie papiera sme sa pýtali niekoľkých Sabinovčanov a Sabinovčaniek, ktorí bývajú na sídliskách, kde predtým neboli umiestnené kontajnery na papier. Ani jeden z piatich náhodne opýtaných nenosil vytriedený papier na zberný dvor, ale vyhadzoval ho do čiernej nádoby. Ako dôvod uviedli, že nemali k dispozícii modrý kontajner na papier. „Zavedenie systému zberu od dverí k dverám zvyšuje mieru triedenia a zvyšuje aj kvalitu recyklovateľných materiálov. Spoločné zberné miesta či zberné dvory sa väčšinou nachádzajú vo väčšej vzdialenosti od domov, čím menej motivujú občanov k triedeniu,“ vysvetľuje Ferenčák. Iní obyvatelia však využívali služby zberného dvora, ktorý v porovnaní s predchádzajúcim rokom spozoroval navýšenie dovezeného papiera o viac ako 15 percent.

Plný kontajner papiera krátko po umiestnení nádoby. FOTO – autorka

Ak by vytriedený papier končil v čiernych zmesových nádobách, znamenalo by to plytvanie komoditou, ktorá je medzi odpadovými odborníkmi považovaná za cennú, keďže sa dá recyklovať v priemere 5- až 7-krát. Taktiež by to znamenalo vyššie poplatky za zmesový komunálny odpad pre občanov. Potvrdzuje to aj Ferenčák: „Náklady na spracovanie papiera končiaceho v ‚čiernych nádobách‘ platí občan z miestneho poplatku. Ak občan vytriedi papier do ‚modrej nádoby‘ tieto náklady na spracovanie hradí výrobca papiera prostredníctvom OZV a nie občan.“

Podľa vzdelávacej pomôcky Envi-Pak je triedenie papiera dôležité kvôli šetreniu lesov, ale aj vodných či energetických zdrojov. „Z vytriedeného papiera sa ďalej vyrába novinový papier, zošity, lepenkové krabice, toaletný papier, obaly na vajíčka a podobne. Jedna tona zberového papiera zachráni 17 stromov,“ uvádza sa v pomôcke. Podľa portálu smeti.sme.sk patria do kontajnera na papier noviny, časopisy, kancelársky papier, reklamné letáky, stlačené krabice, kartóny, papierové obaly a papierové tašky.

Stanovisko spoločnosti Marius Pedersen v plnom znení si môžete prečítať tu.

 

Profil autora:

Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Bola aktivistkou za práva zvierat v organizácii Humánny Pokrok a tiež redaktorkou online magazínu Romano fórum. Spravuje sociálne siete mimovládnej organizácii Živica. Pochádza z malého mesta, kde organizuje výmeny oblečenia. Je spoluzakladateľkou instagramovej platformy Na skládke, na ktorej sa venuje klimatickým a zvieracoprávnym témam. Knihomoľka, ktorá má záľubu v cestnej cyklistike.

Názory

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Ochrancovia hodnôt

O hodnotách sa dnes rozpráva veľa. Ako sa v dnešnom svete vytrácajú, ako chýbajú hodnotovo pozitívne ukotvené vzory, či ako ľahko a často vieme skĺznuť k zjednodušovaniu a popieraniu hodnôt pre „vyššie ciele“.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Toto nie je len o galérii, musí sa to skončiť

Jedna z prvých kníh, ktoré ma od detstva spájali s babičkou, boli Matějčekove Dejiny umenia. Trávili sme pri nich hodiny. Poznala som ich skoro naspamäť. Vtedy sa začala moja láska k výtvarnému umeniu. Po tom, čo som doštudovala žurnalistiku, prepadol ma smutný pocit, že už nebudem vôbec chodiť do školy. Rozhodla som sa preto skúsiť ešte jednu vysokú školu, ktorá ma bude ukrutne baviť.

Andrea Uherková

Staré odrody jabloní nie sú len slovenské a žiadne iné

Na stole mám celú jeseň misu s ovocím. Dnes si z nej vyberám nenápadné žlté jablko. Po zahryznutí je chrumkavé a šťavnaté, s jemnou chuťou. Je to môj favorit medzi starými odrodami – Batul. Pôvod tejto odrody siaha do Rumunska v 18. storočí.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Esemeska z Česka

„Myslím na teba, posledné týždne, žiaľ, v súvislosti s ohrozením slobody slova, kultúry, vzdelanosti a rastúcim populizmom.“ Zatvorila som esemesku, lebo som naozaj nevedela, čo odpovedať. Nie, že by v Česku, kde kamarát býva, bolo všetko ukážkové. Jeho správa ma zarazila. Iba som mu zaželala k narodeninám a čakala tak maximálne „ďakujem“. Tak takto rozmýšľa o ľuďoch na Slovensku?

Tomáš Kušnír

Nečakané spojenectvá môžu vzniknúť kdekoľvek

Dva roky a dvaja ľudia, ktorí ešte mohli žiť. Juraja a Matúša som nepoznal. Do Teplárne som nechodil a v tom čase som nežil v Bratislave. Napriek tomu som sa vďaka svedectvám ich blízkych dozvedel, ako milovali život a žili v láske. Majú dnes kvír ľudia na Slovensku väčší pocit bezpečia?

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner