Vo východoslovenských obciach Sveržov a Kojatice spustili vlani projekt Odpadová odvykačka, cez ktorý sa obyvatelia vylúčených komunít vzdelávajú, ako triediť odpad. Realizuje ho lektorka Laura Martinková z občianskeho združenia Odvážne v spolupráci s organizáciou zodpovednosti výrobcov Natur-Pack. Organizátori po roku zistili, že nie je problém naučiť ľudí triediť odpad, ale udržať ich motiváciu, aby v tom dlhodobo pokračovali. Hľadajú preto spôsoby, ako motiváciu posilniť a správať sa ekologicky.
Deti o odpade vedeli veľa
Martinková prirovnáva vzdelávanie vo vylúčených komunitách k rodinným teambuildingom. Tri takéto stretnutia sa uskutočnili v obci Sveržov. Podľa jej slov približovali tému odpadu obyvateľom vylúčenej komunity neformálnym a zábavným spôsobom. „Najskôr nás vnímali tak, že sme im prišli niečo povedať a pôjdeme preč. Sú totiž zvyknutí na to, že dostanú letáčiky od nejakých ľudí, ktorí potom odídu. Akonáhle sme sa tam začali objavovať pravidelne, videli, že im chceme naozaj pomôcť a vtedy sa vzťah medzi nami začal meniť. Pracovali sme v príjemnej atmosfére a navzájom sme sa na seba tešili,“ spomína si lektorka.
Poznamenáva, že pri tomto type vzdelávania je dôležité, aby sa lektori a lektorky opätovne vracali a pýtali obyvateľov na to, čo urobili a prečo to tak urobili, aby si upevňovali informácie. „Je dôležité, aby lektori alebo organizácia mala otvorené oči, uši a srdce a bola maximálne nápomocná, samozrejme, v rámci jasne nastavených hraníc,“ hovorí.
Vzdelávanie odštartovali najprv s deťmi. „Zo škôl mali veľa informácií o odpade. Veľmi nás prekvapilo, že vedeli, ako dlho sa plasty rozkladajú v prírode,“ vraví Martinková. Problém podľa nej vzniká v momente, keď deti prídu zo školy domov. „Rodičia tieto informácie často nemajú, pričom majú úplne iné problémy, ako to, ktorý odpad, kam patrí,“ vysvetľuje.
Strácajú motiváciu
Vo Sveržove začalo vo vylúčenej komunite po teoretickej časti projektu triediť odpad šesť rodín. Po nejakom čase zotrvalo už len pár. Martinková vidí viacero dôvodov, prečo sa to stalo. Prvým a najčastejším z nich je podľa nej nedostatočná motivácia, s ktorou majú problém nielen obyvatelia vylúčených komunít. Druhým dôvodom je aj absencia zabezpečeného dohľadu.
„Základným pochopením pre mňa bolo, že spolupráca v komunite nemôže fungovať tak, že prídeme, niečo odlektorujeme a odídeme. Musíme tam mať niekoho, kto to bude sledovať a pracovať s obyvateľmi aj po našom odchode. Buď to budú sociálne pracovníčky alebo pracovníci komunitného centra,“ vysvetľuje. Dodáva, že veľkou pomocou by bolo, ak by našli enviro-lídrov priamo v komunite. Tí by dohliadli na triedenie odpadu a vedúcich projektu by informovali o možných chybách v systéme.
Obyvateľov od triedenia odpadu často odrádza aj vzdialenosť kontajnerov od domovov. „Vylúčené komunity sa často nachádzajú na ťažko dostupných miestach. Často sú na kopcoch, prípadne sa stáva, že keď zaprší, vznikne tam blato, a tak majú zberové spoločnosti veľký problém dostať sa k nim,“ objasňuje lektorka. Z tohto dôvodu umiestnili vo Sveržove kontajnery najskôr na začiatku komunity, no potom ich museli premiestniť na iné miesto, aby zlepšili dostupnosť pre zberovú spoločnosť. „Do tejto spolupráce vchádza veľa subjektov a je potrebné nájsť kompromis, aby to bolo pohodlné pre všetkých. Akýkoľvek systém, ktorý sme vymysleli, zatiaľ nebol úspešný,“ podotýka Martinková.
15-centový záloh funguje
Martinková je presvedčená, že posilniť motiváciu u ľudí v komunitách sa dá prostredníctvom nástrojov, ktoré sa osvedčili a ktoré fungujú. „Stačilo zaviesť záloh v hodnote 15 centov a vidíme, že to funguje. PET fľaše ani hliníkové plechovky nekončia mimo zálohového systému.“ Aj keď triedenie odpadu nebude finančne ohodnotené pre jednotlivca, je motiváciou pre obec, ktorá za vytriedený odpad neplatí. Čím menej zmesového komunálneho odpadu vyprodukuje, tým menej bude za odpad platiť. „Ušetrené peniaze za odpad vie obec využiť inak,“ dopĺňa Martinková.
Jednou z inšpirácií je pre Martinkovú ďalšia obec na východe Slovenska. Starosta obce Čirč Michal Didik zaviedol finančnú odmenu 50 centov za každé vyzbierané vrece odpadu. „Rómovia vyzbierali všetok odpad, ktorý bol pohodený v okolí. Plánujeme tam ísť a zistiť, ako to funguje,“ podotýka lektorka.
Počas vzdelávania a práce v teréne pracovníci a pracovníčky tiež zistili, že v komunitách vzniká veľa textilného a potravinového odpadu. Textilný odpad sa na Slovensku momentálne netriedi, preto často končí v zmesovom odpade alebo na nelegálnych skládkach. „Pokiaľ v komunite nemáme hnedú nádobu, nevieme urobiť nič, len ho vyhodiť do zmesového odpadu,“ vraví Martinková. Ďalšie riešenie preto vidí v zavedení komunitného kompostéra, čím by sa vytvoril kompost priamo pre potreby komunity.
Verejné podujatie nebude
Dvojročný projekt Odpadová odvykačka sa mal pôvodne deliť na dve časti. V minulom roku sa rómska komunita zapájala do odpadovej problematiky cez vzdelávanie. Tento rok malo prebiehať vzdelávanie ostatných obyvateľov obce, a tiež verejné podujatie. Počas neho mali obyvatelia vylúčenej komunity odprezentovať zmeny a výsledky za uplynulý čas. „K druhej časti projektu tento rok ešte nedôjde, pretože sa ukázali spomínané problémy. Chvíľu sme si mysleli, že s tým ani nepohneme. No teraz vieme, na čom chceme stavať ďalej. K druhej časti projektu sa určite dostaneme, ale nebude to tento rok. Tento rok chceme začať spolupracovať s odborníkmi, uplatniť v obciach to, čo funguje a naopak odstrániť to, čo nefunguje,“ ukončuje Martinková.
Články z rubriky ENVIRO
Profil autora:
Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Bola aktivistkou za práva zvierat v organizácii Humánny Pokrok a tiež redaktorkou online magazínu Romano fórum. Spravuje sociálne siete mimovládnej organizácii Živica. Pochádza z malého mesta, kde organizuje výmeny oblečenia. Je spoluzakladateľkou instagramovej platformy Na skládke, na ktorej sa venuje klimatickým a zvieracoprávnym témam. Knihomoľka, ktorá má záľubu v cestnej cyklistike.
