Hodiny ovocinárstva mali len v triede alebo v skleníku a o výsadbe stromov sa učili len teoreticky. Majsterka odborného výcviku pre záhradníkov vnímala, že pozornosť žiakov v triede bola krátkodobá, preto spoločne s vedením prihlásili školu do projektu SadOVO. Žiaci spoločne s odborným dohľadom vysadili tradičné ovocné odrody stromov a premenili školský dvor na živú učebňu. Boli sme sa pozrieť, ako im to šlo.
„Deti, hlavne tie s poruchami správania, neudržíte v triede. Ich prirodzené prostredie je byť vonku. Práve tu sa radi zdržiavajú, preto sme sa ho rozhodli nejako využiť,“ hovorí majsterka odborného výcviku Natália Muchová Vojtovičová.
Na pozemku za Spojenou školou internátnou v Michalovciach si všimneme vykopané jamy. Dozvedáme sa, že trávnatú plochu čaká premena – a to, že sa z nej ešte dnes stane ovocný sad. Na sadenie stromov sú už pripravení žiaci – budúci záhradníci.
Ako prvé ich čaká inštruktáž od ovocinára Ľuboslava Kudláčka. Okrem vykopanej hliny sa pri dierach nachádzajú aj vrecia s tmavým kompostom. Kudláček ho prirovnáva k materskému mlieku, ktoré vraj mladým stromčekom poskytne potrebné živiny.
K stromu prikladá drevený kôl, ktorý ho bude podopierať počas rastu. Ďalej žiakom ukazuje, ako treba premiešať kompost s vykopanou hlinou a pomaly ňou zasypávať jamu okolo stromčeka. Zo zvyšných veľkých kusov hliny vzápätí vytvorí kruh okolo novo zasadenej dreviny. Pýta sa žiakov, na čo by podľa nich mohol slúžiť hlinený kruh. Po uvážení sa osmelí jeden z nich a povie, aby strom dostával viac vlahy z dažďa. Ovocinár s ním súhlasí.
Nasledujúcim krokom je umiestnenie kovového pletiva. Žiaci ovocinárovi odpovedajú, že pletivo bude chrániť stromček pred zvieratami, ktoré by si mohli na ňom pochutiť. Poslednou úlohou je zasypať okolie stromčeka štiepkou.
Po vysadení prvého stromu ako príkladu sú na rade žiaci. Rozdelia sa do skupín a každá skupina sa premiestni k vlastnej jame, kde bude sadiť svoj stromček.
Učenie o stromoch priamo v sade
Majsterky Muchovej Vojtovičovej sa pýtame na motiváciu, prečo sa spolu s vedením školy rozhodli prihlásiť školu do projektu SadOVO, ktorý spadá pod mimovládnu organizáciu Živica. Jeho cieľom je zachovať staré odrody jabloní a hrušiek na Slovensku. „Potrebovali sme využiť tento nádherný pozemok, preto sme hľadali projekt, ktorý by nám s tým pomohol. Našli sme SadOVO a jednoducho sa prihlásili. Vybrali nás a dnes sme tu,“ vysvetľuje majsterka.
Ďalej podotýka, že projekt sa hodil pre ich trojročný odbor, nakoľko jeho súčasťou je aj predmet ovocinárstvo. „Doteraz sme nemali kde učiť o stromoch, ich sadení, štiepení a ďalších veciach. Konečne budeme môcť mať hodiny ovocinárstva priamo na našom sade,“ objasňuje.
Pobyt vonku a komunikácia
Zisťujeme, že niektorí žiaci v odbore záhradníctvo boli z iných škôl vylúčení a presunutí na túto školu pre poruchy učenia alebo nevhodné správanie. „Deti, hlavne tie s poruchami správania, neudržíte v triede. Ich prirodzené prostredie je byť vonku. Práve tu sa radi zdržiavajú, preto sme sa ho rozhodli nejako využiť,“ priznáva majsterka.
Základným pravidlom podľa majsterky je umožniť deťom, ktoré sa nevedia dlho sústrediť, byť vonku a učiť sa čo najviac prakticky cez zážitky. „Keď ich učím napríklad presadzovať bylinky do väčších kvetináčov, robím to len určitú chvíľu, potom s nimi utekám von. Stále im pripravujem nejaké aktivity, aby neboli príliš dlho na jednom mieste, pretože ich sústredenosť končí po dvadsiatich minútach. No vonku vedia byť aj tri hodiny,“ radí.
Majsterka od začiatku školského roka v novej triede pozoruje v správaní žiakov zmenu k lepšiemu, pomáha tomu aj pobyt vonku. Podľa nej je však rovnako dôležitá komunikácia. „Rozprávam sa s nimi, aby som im ukázala, že ma zaujímajú. Vyzdvihujem, v čom sú vynikajúci. Tým im dodávam sebavedomie. Každé dieťa je špecifické v niečom inom, snažím sa to hľadať a potom z nich ťahať to najlepšie,“ vysvetľuje.
Žiaci musia mať k záhradníctvu vzťah, čo sa podľa majsterky nie vždy deje, preto sa im snaží k nemu dopomôcť. „Deti sa na začiatku sťažovali, že sa nechcú zašpiniť. Stále im hovorím, že nie je nič krajšie, ako mať ruky od hliny, pretože sa učia ako byť ‚malými bohmi‘, keďže budú vedieť vypestovať jedlo,“ prezrádza. „Dokonca mala som žiačku, ktorá odmietala strčiť ruky do hliny dva roky. Krok po kroku sme sa dopracovali k tomu, že začala presádzať,“ spomína.
Majsterka vyzýva všetkých učiteľov a učiteľky, ktoré váhajú zapojiť sa do nejakého školského projektu, aby tak urobili. „Ukážte deťom, že existuje aj iný spôsob učenia,“ ukončuje.
Medzičasom žiaci Lacko a Tonko vysadili svoj prvý strom. Konkrétne ide o hrušku. „Ako prvé sme zakopali do zeme palicu. Dali sme k nej stromček, hlinu sme zmiešali s kompostom, zasypali sme jamu a dookola sme poukladali kusy hliny pre udržanie vlhkosti,“ opisujú svoje prvé sadenie. Na otázku, ako sa budú o sad starať odpovedajú: „Budeme ho chodiť polievať a ak to bude potrebné stromčeky aj strihať.“
Chránia ovocné dedičstvo
Ovocinár Kudláček spolupracuje s organizáciou Živica už niekoľko rokov najmä v spojitosti s projektom SadOVO. Zmysel projektu vníma vo viacerých rovinách. Jednou z nich je zachovanie tradičných odrôd ovocných stromov, ktoré prirovnáva ku kultúrnemu dedičstvu. „Staré odrody postupne miznú z našej krajiny. Niekedy sa síce vysadia v súkromných záhradách, ale o pár rokov ich môžu majitelia nahradiť niečím iným. Keď sa však vysádzajú na školských pozemkoch, predpokladá sa, že tam zostanú dlhodobo. Takto vznikajú malé ‘repozitáre’ starých odrôd, rozmiestnené po celom Slovensku,” vysvetľuje Kudláček.
Na otázku, kto sa o nich stará počas letných prázdnin ovocinár odpovedá: „Toto je často na bremenách školy, konkrétne na školníkoch, ktorí musia myslieť na to, že raz za leto by bolo fajn prísť a poliať stromy, hlavne po pár týždňoch veľkého sucha.”
Ovocinár sa na školu po výsadbe ešte vráti. „Prídeme urobiť aj ďalší malý kurz o tom, ako správne vykonať povýsadbový rez, ktorý je najdôležitejším rezom v živote stromčeka. Vysvetlíme si, prečo sa robí, v akej výške, a prečo sa niekedy odstránia všetky bočné konáre a necháva sa len jediný – ten stredový, takzvaný terminál. A aj ten sa ešte zostrihne,” vysvetľuje. Okrem pravidelnej zálievky starostlivosť o stromčeky podľa neho zahŕňa aj občasné okopanie a po pár rokoch prihnojenie či ďalšie rezy na tvarovanie koruny.
Kudláček súhlasí s vyjadrením majsterky, že najväčšou motiváciou pre žiakov je pobyt vonku, pričom dopĺňa: „Niektoré mestské deti sadili strom vôbec po prvý raz práve vďaka projektu SadOVO. Deti získajú nové skúsenosti, učia sa spolupracovať a plánovať, pretože sami navrhujú celý sad a robia k tomu aj menší výskum. Často medzi nimi funguje aj rovesnícke vzdelávanie. Je to teda prepojenie pedagogiky a ovocinárstva, vďaka ktorému deti získavajú zručnosti, ktoré predtým nemali a možno by ich iným spôsobom ani nezískali,” opisuje.
Aj keď sú lúky na Slovensku podľa neho mimoriadne bohaté na rastlinné a živočíšne druhy, výsadba solitérnych ovocných stromov dokáže biodiverzitu posunúť na vyššiu úroveň. „Takéto stromy poskytujú priestor pre množstvo hmyzu – od tých menej vítaných až po chcených návštevníkov, akými sú motýle a prispievajú tak k ešte pestrejšiemu a životaschopnejšiemu prostrediu,” ukončuje.
Sadia aj kríky
Stredná škola v Michalovciach nie je jediná, ktorá si tento rok vysadí v rámci SadOVO vlastný sad. „Prihlásilo sa približne päťdesiat škôl. Na základe rôznych kritérií sme z nich vybrali šesť naprieč celým Slovenskom. Najskôr sme si prehliadli terén, pomohli im zvoliť miesto výsadby a podobne,“ vysvetľuje koordinátor Tomáš Harhovský zo SadOVO.
„Zapojení učitelia spolu so žiakmi najprv absolvovali náš ovocinársky kurz vo vzdelávacom centre v Zaježovej, kde sme zisťovali, ako majú vyzerať zdravé stromy, ako rastú v prírode a vymenili sme si vlastné skúsenosti či techniky,“ vysvetľuje.
Harhovský hovorí, že zapojeným školám poskytli aj metodickú podporu. Okrem kurzu v Zaježovej pre nich pripravili rôzne vzdelávacie aktivity, aj spoločenské hry zamerané na ovocinárstvo. „Prostredníctvom hry sa deti učili, napríklad ako štiepiť stromy,” objasňuje. Takisto dodáva, že popri vzdelávacích aktivitách školám poskytli aj materiálnu pomoc v podobe mulču, kompostu, kolov, stromov, viazacieho materiálu či náradia potrebného k výsadbe.
Okrem jabloní, hrušiek, čerešní aj menej bežnej mišpule na školách po novom sadia aj ovocné kríky, ktoré prinášajú úrodu omnoho skôr ako zasadené vysokokmenné stromy. Tým motivujú žiakov, keďže už aj oni, a nielen ďalšie generácie, majú možnosť ochutnať plody svojej práce.
„Cieľom nie je len výsadba starých odrôd, ale aj pochopenie dôležitosti ich zachovania a ochrany starých ovocných stromov nielen v záhradách, ale aj vo voľnej krajine. Tak chránime naše prírodné a kultúrne bohatstvo. Našimi aktivitami podporujeme učenie vonku a vzájomné prepojenie škôl, učiteľov a žiakov z rôznych prostredí,” ukončuje Harhovský.
Tento článok vznikol v rámci projektu SadOVO, ktorý realizuje Živica vďaka podpore od Nadácie Tesco.
Články z rubriky ENVIRO
Profil autora:
Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Bola aktivistkou za práva zvierat v organizácii Humánny Pokrok a tiež redaktorkou online magazínu Romano fórum. Spravuje sociálne siete mimovládnej organizácii Živica. Pochádza z malého mesta, kde organizuje výmeny oblečenia. Je spoluzakladateľkou instagramovej platformy Na skládke, na ktorej sa venuje klimatickým a zvieracoprávnym témam. Knihomoľka, ktorá má záľubu v cestnej cyklistike.
