fbpx
Vzdelávanie

Žiaci zo Zlatých Moraviec sa nedali odradiť ani koronou. Na eko zlepšovákoch pracovali aj na diaľku

Zelená škola je program environmentálnej výchovy, ktorý motivuje žiakov a celú školskú komunitu, aby cez reálne zmeny na svojich školách ukázali, že o životnom prostredí nestačí rozprávať, ale chcú robiť aj skutočné zmeny v ich dennom fungovaní. Žiakov zo ZŠ Pribinova v Zlatých Moravciach baví natoľko, že ich od práce neodradila ani zatvorená škola počas koronavírusu a stretávali sa online každý piatok.

Zatvorené školy znamenali pre mnohých žiakov úplnú zmenu vyučovania, pre niektorých čiastočné prázdniny. Úlohy zadávané cez internet, chýbajúci dozor v podobe prísnych učiteľov v tichých triedach. Nie všetky deti však na aktivity úplne zanevreli. V základnej škole Pribinova v Zlatých Moravciach pracoval akčný tím Zelenej školy aj počas koronakrízy.

Zelená škola je environmentálno-vzdelávací program, ktorý umožňuje školám získať medzinárodný certifikát a vlajku za zmeny, ktoré spoločne na škole so žiakmi dokážu urobiť. ZŠ Pribinova certifikát získala za opatrenia v oblasti Zeleň a ochrana prírody a začala práce na zmene fungovania v odpadoch a zmenšenia ich množstva.

Učiteľka Zuzana Šišovská, ktorá program na škole vedie, sa so svojím tímom aktívnych žiačiek a žiakov stretáva každý týždeň online a v nepretržitom kontakte boli aj v spoločnej skupine na Messengeri. „Skupinu tak žartovne voláme Záškoláci,“ smeje sa Zuzana na zdieľanej obrazovke ukazuje fotky, ktoré si tam so žiakmi vymieňajú. Vidno školský dvor, vrecia s hlivou ustricovou či hmyzí hotel.

Záškoláci na internete

Spoločne si takto zdieľajú novinky, inšpirácie a eko vychytávky zo svojho života, okolia školy a nápady na nové aktivity. Raz do týždňa sa spoja cez aplikáciu na videohovory. Jedného takéhoto stretnutia sme sa zúčastnili aj my.

Jednou z noviniek bolo aj zachránené opustené mačiatko z ulice. FOTO – autorka

„Tak, povedzte nám, ako ste sa chopili tohtotýždňovej výzvy eko darčeku na Deň matiek,“ vyzýva tím učiteľka v úvode spoločného online stretnutia. Výzva na týždeň pochádzala od Mladých reportérov pre životné prostredie a jej cieľom bolo pripraviť pre mamu eko darček na Deň matiek.

Slova sa okamžite chytá aktívny piatak Dárius. „Spravil som mame hmyzí hotel!“ hovorí nadšene. Na zdieľanej obrazovke aj vidíme prepracovaný hmyzí domček so šikmou strieškou. Na prácu nebol sám, s náročnejšími časťami mu pomohol otec aj strýko.

Ôsmačka Ema mame nakúpila kvety, ktorými doplnila svoju záhradu, Simi mame natrhala prírodnú bezobalovú kyticu. Ella so sestrou Aničkou zas vyrobili pre mamu spoločenskú hru s eko tematikou. Neskôr si ju budú môcť zahrať aj spolužiaci v škole. Darček pripravili žiaci aj matke Zemi a spolu s rodinou boli zbierať smeti pri miestnom potoku.

Hmyzí hotel pre maminku. FOTO – Archív Pribinka
Náčuná stolová hra od Elly a Aničky. FOTO – Pribinka

Boj s odpadom

Práve odpadky sú v tíme Zelenej školy horúcou témou. Dárius do zbierania pri miestnom potoku zatiahol aj mamu, ktorá kontaktovala miestny úrad, aby skládku odstránili a neopakovalo sa tam znečistenie. „Bolo tam akoby vyhádzané oblečenie po niekom, kto asi zomrel – staré oblečenie, chladnička, topánky a tak,“ popisuje rozhorčene. Dobrou správou však je, že veľkú časť vriec, ktoré s mamou vyzbierali už pracovníci miestneho úradu odniesli, kam patrí.

S témou odpadu pokračujeme aj ďalej. „My sme išli s kamarátmi na bicykli na Hrušov a cestou sme vyzbierali pol vreca odpadu,“ pridáva Dodo, ktorý si na počesť spoločného videohovoru hrdo obliekol aj zelenoškolské tričko.

Veľkým problémom, ktorý chcú Záškoláci vyriešiť sú voľne pohodené odpadky. FOTO – Archív Pribinka

Veľa smetí videli aj na školskom dvore, kam v čase pandémie ľudia chodia ako do parku. Chýba tam totižto smetný kôš. Spoločne tak okamžite vymýšľajú riešenie. „Mohli by sme tam dať na bránu tabuľku, či si na dvore návštevníci niečo nezabudli,“ hovorí Simi. Keď sa škola opäť otvorí, pridajú na dvor aj odpadkový kôš. Zatiaľ pripraví Simi s mamou ceduľku a dvor bude chodiť kontrolovať. „Aj to tam upracem,“ hovorí. Fotky aktuálneho stavu ihneď pošle ostatným cez messenger.

Pomôžu aj rodičia

Zelená škola nie je bežný predmet a neumožňuje deťom využiť ho na neúčasť na iných hodinách. Naopak, sú to pre nich hodiny aktivít nad rámec bežného rozvrhu. Prečo sa do tejto nadstavbovej aktivity vôbec zapojili? Učiteľka Zuzana s úsmevom popisuje, že prvotnou motiváciou pre mnohých bola práve nádej „uliať“ sa z vyučovania pri práci na školskom dvore. Keď sa však do aktivít Zelenej školy zapojili, už s tým neprestali. A zelenoškolské témy nosia aj domov.

„Maminu veľmi zaujíma, čo treba ako robiť. Vyrobila aj zelenoškolský adventný kalendár pre všetkých,“ hovorí hrdo Dárius. V kalendári však nebola čokoláda, ale aktivity pre životné prostredie, ktoré mohli robiť všetci spolu.

Iní rodičia zas na Zelenú školu myslia pri rôznych záhradkárskych a stavebných prácach. „Môj ocino doniesol kôru pre pocitový chodník, ktorý máme na dvore a schody, do ktorých dáme kvetináče,“ hovorí Simi.

Práca navyše alebo učenie cez skúsenosť

Úpravy školského pozemku boli spoločným dielom žiakov, učiteľov, upratovačov aj rodičov. „Všetci chodíme aj v lete, lebo treba záhradku aj polievať a starať sa o ňu,“ hovorí učiteľka. Spolupráca žiakov, učiteľov, kuchárov či ostatných zamestnancov školy aj s rodičmi je jedným z hlavných cieľov Zelenej školy.

“Program Zelená škola nie je aktivitou jednej učiteľky a pár motivovaných žiakov. Aby dochádzalo k skutočným a dlhodobým zmenám v bežnom chode školy, je potrebná spolupráca a podpora väčšiny zborovne, ale aj upratovačiek, školníka, vedúcej jedálne, rodičov. Pokiaľ sú už pri plánovaní zmien na škole zapojení aj nepedagogickí pracovníci, prichádzajú s praktickými riešeniami,” vysvetľuje manažérka programu Zuzana Gallayová zo Živice.

Často teda prichádza k situácii, keď sa do aktivít Zelenej školy zapoja rodičia, starosta, či miestne firmy a spoločne prinesú riešenie nielen pre školu, ale aj celú obec. “Máme školy, na ktorých podnet sa začalo na obecnom úrade triediť odpad alebo v maličkej dedinke na východe starostka dala ušiť textilné tašky a roznášala ich s deťmi zo Zelenej školy do každej domácnosti, aby nepoužívali igelitky,” vymenúva Gallayová. Žiaci si pri tom zažijú, že vedia veci ovplyvniť, naučia sa, ako pomenovať problémy, hľadať ich riešenia, postupovať pri plánovaní projektu a spolupracovať v kolektíve rôzneho veku a skúseností.

Dôležitým prvkom Zelenej školy je rovesnícke vzdelávanie, v ktorom sa žiaci učia navzájom.  A často to nie sú len iní žiaci, ale napríklad aj učitelia. „Učitelia musia ísť ostatným príkladom a zdá sa, že v triedení odpadu ich budeme musieť dovzdelať,“ hovorí pani učiteľka, ostatní členovia akčného tímu pritakávajú.

Práve téma odpadu je po zeleni druhou oblasťou, ktorej sa v rámci Zelenej školy na Pribinke, ako svoju školu nazývajú, budú venovať v najbližších rokoch. Do roku 2021 si dali za cieľ znížiť množstvo odpadu na škole o 15 %. To plánujú dosiahnuť vlastnými fľašami miesto jednorazových PET fliaš, desiatovými krabičkami, obojstrannou tlačou na papier a predovšetkým vzájomným učením sa medzi žiakmi.

Tip od Záškolákov – domáce pestovanie hlivy ustricovej

Hlivu sme doma skúšali pestovať aj v minulých rokoch, ale nikdy sa jej veľmi dobre nedarilo. Tento rok sme ju skúsili  vypestovať iným spôsobom. Jeden ujo nám poradil, nech skúsime dať sadbu hlivy do slamy zaliatej horúcou vodou, aby sa tak  slama zbavila nechcených baktérií. Následne je potrebné dať hlivu do vreca. Pripravili  sme si teda  zdravú, suchú a čistú slamu zlatožltej farby a nepoužité plastové vrece. Slamu sme zaliali vodou.

Do vreca sme vložili vrstvu slamy, dali sme hlivové sadivo a opäť vrstvu slamy. Opakovali sme to tak, až sme vrece naplnili do 3/4. Naplnené vrece sme zviazali a urobili doň nožom zárezy dlhé 3 – 5 centimetrov. Tieto dierky sme každodenne zavlažovali troškou vody. Na týchto miestach začali vyrastať huby. Vrece by malo byť umiestnené v miestnosti s teplotou 20 – 25 stupňov, my sme ho dali do záhradného domčeka.

Prvú úrodu sme mali približne po jednom mesiaci. Teraz už len čakáme na ďalšiu.

Simona z Pribinky 🙂

My sme použili dub, ktorý nám zohnal sused. Pri vrchu sme ho prepílili a navŕtali do toho kmeňa hlbšie diery. Do nich sme napchali rozdrvenú sadzbu hlivy ustricovej a zatlačili paličkou. Zvyšnú sadzbu sme rozsypali po celom kmeni, prikryli tým odpíleným poklopom a priskrutkovali ho o ten spodný kmeň. 2/3 sme zakopali do zeme, 1/3 zostala na vrchu, prikryli sme ju igelitovým vrecom a zakopali zemou. Máme to v tieni pod stromami a keď je sucho, tak to polievame. Teraz to začalo plesnivieť. Vraj na jeseň by na tom mohla byť úroda, no väčšia by mala byť na jar. Čo z toho bude, uvidíme…

Dárius z Pribinky

Program Zelená škola sa realizuje vďaka podpore Nadácie ZSENadácie SLSP.

Profil autora:

Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.

Názory

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Ochrancovia hodnôt

O hodnotách sa dnes rozpráva veľa. Ako sa v dnešnom svete vytrácajú, ako chýbajú hodnotovo pozitívne ukotvené vzory, či ako ľahko a často vieme skĺznuť k zjednodušovaniu a popieraniu hodnôt pre „vyššie ciele“.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Toto nie je len o galérii, musí sa to skončiť

Jedna z prvých kníh, ktoré ma od detstva spájali s babičkou, boli Matějčekove Dejiny umenia. Trávili sme pri nich hodiny. Poznala som ich skoro naspamäť. Vtedy sa začala moja láska k výtvarnému umeniu. Po tom, čo som doštudovala žurnalistiku, prepadol ma smutný pocit, že už nebudem vôbec chodiť do školy. Rozhodla som sa preto skúsiť ešte jednu vysokú školu, ktorá ma bude ukrutne baviť.

Andrea Uherková

Staré odrody jabloní nie sú len slovenské a žiadne iné

Na stole mám celú jeseň misu s ovocím. Dnes si z nej vyberám nenápadné žlté jablko. Po zahryznutí je chrumkavé a šťavnaté, s jemnou chuťou. Je to môj favorit medzi starými odrodami – Batul. Pôvod tejto odrody siaha do Rumunska v 18. storočí.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Esemeska z Česka

„Myslím na teba, posledné týždne, žiaľ, v súvislosti s ohrozením slobody slova, kultúry, vzdelanosti a rastúcim populizmom.“ Zatvorila som esemesku, lebo som naozaj nevedela, čo odpovedať. Nie, že by v Česku, kde kamarát býva, bolo všetko ukážkové. Jeho správa ma zarazila. Iba som mu zaželala k narodeninám a čakala tak maximálne „ďakujem“. Tak takto rozmýšľa o ľuďoch na Slovensku?

Tomáš Kušnír

Nečakané spojenectvá môžu vzniknúť kdekoľvek

Dva roky a dvaja ľudia, ktorí ešte mohli žiť. Juraja a Matúša som nepoznal. Do Teplárne som nechodil a v tom čase som nežil v Bratislave. Napriek tomu som sa vďaka svedectvám ich blízkych dozvedel, ako milovali život a žili v láske. Majú dnes kvír ľudia na Slovensku väčší pocit bezpečia?

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner