Spotrebitelia si stále častejšie pýtajú výrobky, ktoré sú ohľaduplné k životnému prostrediu a neostáva po nich nevyužiteľný odpad. Výstava výrobkov a riešení cirkulárnej ekonomiky MOVECO ukazuje, že sa dá produkovať už aj inak.
Zdroje sa nám pomaly míňajú a smeti hromadia. Nielen ekologickí aktivisti, ale aj Európska komisia a postupne aj národné inštitúcie si začínajú uvedomovať, že systém našej výroby budeme musieť zmeniť.
Niektorí sú však skeptickí. Dá sa vôbec vyrábať inak? Neboli by náklady na výrobu tak vysoké, že by nás položili? Nemuseli by sme znížiť nároky na dizajn či kvalitu výrobkov?
Prvé lastovičky cirkulárneho dizajnu už máme aj na slovenskom trhu. Spolu s príkladmi z okolitých krajín si ich môžete pozrieť na výstave o cirkulárnej ekonomike MOVECO, ktorá sa z Bratislavy presunula do Nitry.
Na prízemí modernej kancelárskej budovy, v ktorej sídlia viaceré veľké firmy, je miestnosť plná ekologických výrobkov. Výstava v Národnom podnikateľskom centre je určená pre podnikateľov, ale aj širokú verejnosť, ktorú zaujíma, ako sa princípy obehovej ekonomiky dajú uplatňovať v praxi.
„Urobili sme si prehľad, čo všetko sa dnes na Slovensku robí a z každej kategórie sme vybrali niekoľko zástupcov. Sú tu teda ukážky upcyklácie, ekodizajnu, ale aj recyklácie,“ popisuje Tomáš Kolenčík zo Slovak Business Agency, ktorá výstavu pripravila v rámci projektu MOVECO.
Na výstave uvidíte 26 slovenských a mnoho zahraničných produktov či riešení pre využívanie odpadov ako zdroja materiálu. Viaceré zo zastúpených firiem fungujú zatiaľ iba ako start-upy hľadajúce investorov, iné pôsobia ako malé rodinné podniky.
Kompostovateľná podprsenka či senzory do kontajnerov
Na pulte so slovenskými výrobkami nájdeme stále populárnejšie vrecká na pečivo a zeleninu, ktoré sú ušité z odpadovej látky či starých záclon od Dutky. Je tu aj náhrada za potravinovú priesvitnú fóliu zo včelieho vosku Včelobal či plne kompostovateľné školské tašky Noša. „Dnešné školské aktovky sú v podstate nerecyklovateľné. Pokiaľ ich nevynosí niekto ďalší, ich destinácia je na skládke alebo v spaľovni,“ vysvetľuje manažérka výstavy Denisa Rášová.
Na poličke leží aj spodná bielizeň v jemnej krémovej farbe. Slovenská firma Créeme ju vyrába z organickej nefarbenej bavlny. Všetky ostatné komponenty ako zapínanie či kostice sú recyklovateľné. „Celý výrobok je na konci dňa kompostovateľný a materiály sú ekologické. Už pri samotnom pestovaní bavlny sa dbá o to, aby bol dopad na životné prostredie čo najmenší. A aby sa pri dizajne zohľadnil celý životný cyklus výrobku,“ popisuje Rášová.
Textilné výrobky reprezentuje aj eko-sociálna značka obalov na elektroniku Sobi-Eco. Nájdeme tu aj luxusné sviečky z prírodného vosku v kryštálových pohároch, ktoré je po minutí možné opätovne naplniť. Cirkulárna ekonomika teda nemusí automaticky vyzerať „zeleno“.
Okrem výrobkov si na výstave môžete pozrieť aj riešenia pre ekologické riešenia, ako napríklad biologickú čističku odpadových vôd či certifikát toho, že výrobok je možné opraviť od slovenskej spoločnosti Repairably. Zastúpenie tu má aj spoločnosť Sensoneo, ktorá monitoruje cez senzory v kontajneroch ich naplnenosť. Vďaka tomu príde smetiarske auto odviesť smeti až vtedy, keď je nádoba skutočne plná a nenajazdí zbytočné kilometre. Tento systém začali testovať v Nitre a ušetrili ním 30 percent nákladov na zvoz odpadu.
Kompost od dážďoviek spotrebuje záhrada
Problematiku biologického odpadu z domácností rieši start-up dvojice dizajnérov s názvom Vermigo. V priemere je možné skompostovať asi 45 percent zmesového odpadu z domácností, v bytových domoch je s tým však problém. Čiastočne ho dokážu vyriešiť kalifornské dážďovky vo vermikompostéri, no mnohí majú problém vhodne sa oň starať. „Býva v ňom pleseň alebo sa dážďovky niekedy utopia vo vode,“ hovorí jeden z dizajnérov, ktorí produkt vyvíjajú, Majo Balko.
O kompostovanie sa začal zaujímať pred dvoma rokmi, keď si uvedomil, že biologický odpad je jediná zložka, ktorú doma nevie vytriediť. „Bytové kompostéry ma nezaujali, a tak mi napadlo spojiť vermikompostér s vertikálnou záhradou,“ popisuje.
Funguje to tak, že do jednej časti kompostéra vkladáte organický odpad z domácnosti, ktorý dážďovky zjedia a vyprodukujú kompost. Ten pre svoj rast používajú rastliny zasadené v prednej časti kompostéra. Ak je kompostu príliš veľa, viete ho zospodu odobrať a použiť ho pre iné rastliny, ktoré máte v byte.
„Dážďovky môžu prechádzať medzi kompostom a kvetináčmi. Celý systém je teda pomerne samostatný,“ popisuje Majo. Takýto kompostér dokáže spracovať tri kilogramy organického odpadu za týždeň. To podľa Maja zodpovedá priemernej produkcii malej rodiny.
Ak by ste potrebovali kapacitu zväčšiť, stačí, keď spojíte viacero dielov. „Bude z neho možné tvoriť aj celé veľké steny,“ popisuje dizajnér. Už dnes má nový kompostér záujemcov aj z Austrálie či z Ameriky. „Dokonca, o jeden z kompostérov prejavila záujem známa propagátorka zero waste života Bea Johnson,“ teší sa Majo. V najbližších mesiacoch spúšťa firma výrobu prvých kusov a postupne bude pripravovať objednávky, ktoré má už dnes.
Cirkulárna ekonomika je stále známejším pojmom aj v iných európskych krajinách. Najviac popredu je Slovinsko, no nezaostáva ani Nemecko či Maďarsko. Zo zahraničných príkladov môžete na výstave nájsť spoločnosť, ktorá z vylovených rybárskych sietí vyrába nylonové vlákna na koberce alebo oblečenie. Je tu tiež firma, ktorá v Nemecku požičiava veľké boxy na prenášanie vecí počas sťahovania, čím obmedzuje spotrebu kartónu.
Vystavuje aj firma, ktorá vyrába dizajnové koberce a doplnky z vyradených lezeckých pomôcok a lán. Uvidíte tu tiež systém požičiavania pohárov na kávu so sebou, ktoré môžete vrátiť v ktorejkoľvek z 1300 zapojených kaviarní alebo maďarskú firmu, ktorá do starých dizajnových rádií vkladá modernú techniku a tým predlžuje ich životnosť.
Firmám sa to oplatí
„Firmy už začínajú mať skutočný záujem o to, aby vyprodukovali čo najmenej odpadu,“ hovorí Tomáš Kolenčík. Množstvo odpadu, ktorý vzniká pri výrobe, by sa dalo ešte použiť, no býva problém nájsť preň odberateľa. Posúvať odpad v podobe pecnej trosky alebo prachu na ďalšie využitie napríklad v stavebníctve by chcela aj slovenská zlievarenská spoločnosť, ktorá vyrába brzdové platničky pre autá.
„Najväčším problémom pre nich bolo, nájsť kontakty na potenciálnych odberateľov. Preto sme sa rozhodli založiť virtuálne trhovisko pre odpady,“ vysvetľuje Kolenčík. Firmy tam budú môcť zadať dopyt po materiáloch, ktoré potrebujú a ponúknuť také, ktoré už nepoužívajú. Materiály sa tak začnú ďalej využívať namiesto ich drahého vyvážania na skládku.
Čo motivuje firmy, aby produkovali odpadu čo najmenej? „Za skládkovanie odpadov platia firmy aj desiatky tisíc eur ročne, takže je to pre nich aj ekonomická motivácia,“ hovorí Kolenčík. Myslí si však, že na to, aby to fungovalo, musí byť zatiaľ vo vedení každej zo spoločností osvietený človek, ktorému mu záleží aj na ekologickej stránke. „Mnoho firiem zatiaľ nevníma životné prostredie ako prioritu. Stále majú skôr prevádzkové problémy, takže nemajú kapacity riešiť zodpovednosť voči životnému prostrediu,“ hovorí Denisa Rášová, manažérka výstavy.
Spoločnosť a spotrebitelia si však stále viac pýtajú výrobky, ktoré obstoja aj z ekologického a sociálneho hľadiska. Trh s cirkulárnymi produktami tak postupne rastie a podporu má nielen zo strany ekologických aktivistov, ale aj štátu či Európskej komisie. Výstava cirkulárneho dizajnu ukazuje, že sa to dá.
Články z rubriky ENVIRO
Profil autora:
Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.
