Naštartovanú kariéru diplomatky vymenila za život na Slovensku a boj proti odpadu. Študentka Sokratovho inštitútu Žofia Kutlíková Jakubová učí domácnosti, ako neprodukovať odpad. Aké sú najväčšie problémy, ktoré musia prekonať?
Mohli ste ju vidieť vedľa mužov vo vojenských uniformách v Číne alebo stretnúť na európskom zasadnutív Štrasburgu. Žofia Kutlíková Jakubová študovala medzinárodné vzťahy a mala naštartovanú sľubnú kariéru diplomatky. Študovala a pôsobila vo Francúzsku, Taliansku, ale aj na slovenskom ministerstve zahraničných vecí a na ambasáde v Číne. Dnes na Slovensku v rámci štúdia na Sokratovom inštitúte vedie projekt Bez obalu!, v rámci ktorého ukazuje, ako žiť bez toho, aby sme produkovali odpad.
„Som veľmi pozitívny a v dobrom naivný typ človeka a vidieť na vlastné oči, ako medzinárodné vzťahy v realite fungujú, bol dobrý budíček,“ hovorí Žofia o tom, čo ju viedlo ku zmene smerovania od medzinárodných vzťahov k ochrane životného prostredia. V Číne si uvedomila, že všetky naše vyjadrenia o tom, ako pomáhame ľudským právam, Dalajlámovi a podobne, sú len tak na oko, aby nás srdce nebolelo, lebo v realite nám ide v prvom rade o biznis. „Prišlo mi to ako veľké farizejstvo,“ hovorí.
Svet pozlátka a moci
Roky predtým sama seba formovala, aby zapadla do systému medzinárodných vzťahov. „Trénovala som sa na to, aby som mala ostré lakte, lebo nejaké veľké priateľstvá v tomto svete príliš nefungujú. Skoro každý je tvoj kamarát prvé tri sekundy, kým nezistí, kde si voči nemu na kariérnom rebríčku. V tomto dravom svete dominuje konkurencia, lebo každý chce byť asistent poslanca,dostať sa na prestížnu stáž, a každý dnes má výborné školy, ovláda štyri jazyky a má skvelé odporúčania,“ popisuje Žofia.
Začalo jej vadiť isté pozlátko a moc vyplývajúca z postavenia, ktorá niekedy nekorešpondovala s morálnym a hodnotovým nastavením človeka, ktorý sa skrýval v obleku. „Vedela som, že ho musím rešpektovať, lebo má určitú funkciu, ale v bežnom živote by som toho nebola schopná – a s tým som sa nevedela stotožniť,“ hovorí.
Sklamaním boli aj mnohé pracovné aktivity, ktoré sa zdali ako mrhanie energiou. „Písala som odborné texty, ktoré nakoniec často aj tak skončili niekde v treťom šuflíku odspodu. Pýtala som sa sama seba ako tá postava vo filme Pelíšky: A komu tím jako prospějete?“ dodáva Žofia.
S manželom navyše po rokoch v zahraničí začali pociťovať smútok za domovom. „Aj keď to znie veľmi romanticky, chýbali nám korene a domov,“ hovorí Žofia. Ľudia v nových krajinách na nich síce boli milí, stále sa však cítili ako cudzinci. „Takisto nám vadilo, že zo Slovenska všetci odchádzajú preč. Ale čo ostane po nás? Potopa? Veď my sme práve tá generácia, ktorá môže priniesť zmenu,“ tvrdí. Rozhodli sa preto vrátiť domov.
Za Slovensko bez odpadu
Ako sa však z budúcej diplomatky stala bojovníčka za zero waste? „Keď som sa vrátila na Slovensko, ozvala som sa viacerým neziskovkám, ale veľmi sa o mňa nikto netrhal. Z toho som bola čiastočne sklamaná, ale chápala som, že nikto tu asi nečakal na nejakú Žofku, kým sa vráti zo zahraničia,“ smeje sa. Do štátnej správy sa vrátiť nechcela a rozhodla sa skúsiť živiť len tým, čo ju skutočne baví. „Prihlásili sme sa aj s manželom do Sokratovho inštitútu a ja som si za svoj mikroprojekt vybrala tému zero waste, keďže sa tak snažím žiť aj doma,“ hovorí.
Deväť vybraných domácností tak dostáva od Žofie pravidelné poradenstvo, ktoré im má pomôcť dostať množstvo vyprodukovaného odpadu čo najbližšie k nule. „Bola som milo prekvapená, že sa do projektu hlásilo oveľa viac ľudí, ako som mala kapacitu prijať. Ostatným teda posielam aspoň pravidelný newsletter s tipmi pre zero waste život,“ popisuje. Domácnosti, ktoré si do poradenstva Žofia vybrala, sú rôzne – od klasickej rodiny s troma deťmi a psom v rodinnom dome, cez partiu kamarátov v zdieľanom dome až po študentku na internáte. Podľa toho sa líšia aj problémy, ktoré musia na svojej ceste za bezodpadovým životom prekonať.
Žofia ku nim raz za dva-tri týždne príde, skontroluje tabuľku, do ktorej si zapisujú, koľko čoho vyhodili, prehrabne im smeti, aby videla ich zloženie, a zvyšok je o ich vlastnom rozhodnutí. „Nie som policajt, ktorý so zdvihnutým prstom hovorí: Ale, ale, zase ste si kúpili plastovú minerálku! Výzvy si nastavujú sami. Ja im dokonca radím, aby na to išli postupne. Mnohí totiž majú po prednáške o zero waste pocit, že všetko, čo doteraz robili, je hrozne zlé, a všetko, čo vlastnia, musia vyhodiť. A to je veľmi ťažké, preto väčšinou nakoniec neurobia vôbec nič. Ja teda hovorím, aby na to išli postupne a tešili sa aj z malých úspechov, ktoré sa im podarí spraviť.“
Bez PET fliaš sa žiť dá, zmena šampónu je problém
Pri snahe obmedziť množstvo odpadu je najťažšie nekupovať plasty. „Ja sama som z toho zúfalá. Existuje sedem druhov plastov a na Slovensku sa dajú dobre zrecyklovať tak dva. Rôzne obaly od syra, krabičky, sáčky a obaly aj keď odseparujete, a myslíte si, že ste strašný borec, aj tak skončia v komunále. V Bratislave síce máme dobrý pocit, že v spaľovni z toho bude aspoň energia, ďalšie stovky obcí však spaľovňu nemajú a ich odpad končí na skládke,“ hovorí Žofia.
Pri bioodpade sa zas objavujú rozdiely medzi bývaním v byte a dome. Ľudia totiž podľa Žofie príliš nechcú mať v byte vermikompostéry. „Boja sa, že im z nich dážďovky utečú,“ smeje sa.
Vypočujte si, ako kompostovať aj v byte.
Niektorí majú problém najmä s neochotou posunúť hranice svojho pohodlia. Bez toho to totiž podľa Žofie nejde. „Mám domácnosť, ktorá už je vlastne úplne zero waste, ale mám aj rodiny, ktoré si povedali, že im stačí menšia zmena, napríklad obmedziť plasty,“ popisuje. Veľký problém majú ľudia s kozmetikou. Keď sú zvyknutí, že im vyhovuje konkrétny šampón, je pre nich veľmi ťažké, zmeniť ho za iný, ktorý by napríklad nebol balený v plaste.
A výzvou pre zero waste sú aj darčeky. „Treba si vychovávať rodinu a kamarátov, aby pochopili, že vám neurobia radosť veci. Často chceme byť za slušných a nechceme dar odmietnuť. Myslím si však, že ak nás chcú ozaj potešiť, pochopia, že nás materiálny dar vôbec nepoteší. Čo tak skúsiť darovať zážitky? Napríklad rôzne kreatívne kurzy, večeru, lístky do divadla“ hovorí Žofia.
Kupujeme si veci, ktoré na prežitie nepotrebujeme, a podľa Žofie si je preto potrebné uvedomiť, že všetko, čo vlastníme, bude jedného dňa odpad. „Darujme si zážitky, nie veci,” radí. S manželom sa ich ľudia často pýtajú, prečo si niečo nekúpia a nedoprajú si; ale oni nemajú pocit, že si to nemôžu kúpiť, jednoducho to nepotrebujú. „Je to o prenastavení mysle, že ja to vlastne vôbec nepotrebujem,“ priznáva Žofia.
Nepotrebovať veci
Je ťažké žiť minimalistickým životom bez produkcie odpadu? Žofia hovorí, že na slovo ťažké má alergiu. “To, že je niečo trochu výzva, nie je zlé. Je dobré si dávať výzvy, človek sa o sebe veľa dozvie,“ hovorí. S manželom a psom vyprodukujú iba toľko komunálneho odpadu, že ho vynášajú raz za dva mesiace.
„Verím v motto Sokratovho inštitútu: Zmena je v tebe. Nemám rada odovzdanosť systému, že načo niečo robiť, keď aj tak nič nezmeníš. Systém som ja, systém si ty – a keď nás bude veľa a vytvoríme kritickú masu, ktorá bude žiadať zmeny v odpadovom hospodárstve alebo ekologickejšom vnímaní života, zmena nastane,“ hovorí Žofia.
„Vôbec neľutujem, že sme sa vrátili na Slovensko,“ uzatvára. „Mohli sme ostať v zahraničí a zarábať tisíce eur, ale prečo? Máme okolo seba ľudí, ktorých milujeme a ktorí majú radi nás, žijeme si pekný život, máme všetko, čo potrebujeme, a nič nám nechýba. Sme tu šťastní.“
TIPY NA ZERO WASTE OD ŽOFKY
- vymeňte vodu v plaste za sklenený džbán s vodou – jednoduché a krásne
- ušite si/zaobstarajte si vrecká na zeleninu, ovocie, strukoviny, pečivo namiesto plastových sáčkov
- noste so sebou plátenú tašku a aspoň jedno vrecko (vždy sa zídu a budete pripravení)
- zavedťe kompost- znížite minimálne o 40% množstvo komunálneho odpadu
- plánujte nákupy a pripravte sa na ne
- zmrazte čokoľvek, čo nestíhate teraz zjesť
- menej je viac – nahraďte kupovanie produktov pre radosť aktivitami pre radosť
- všetko, čo potrebujete, už máte 🙂