Kde sa učia kremíkové deti

V Amerike je mnoho posvätných miest ešte z čias predkolumbovskej éry. V Kalifornii sa v dvadsiatom storočí zrodila nová mekka. Prúdia sem davy pútnikov hľadajúcich naplnenie, spásu aj poznanie. Svoje ášramy a kláštory tu spravujú guruovia, ktorých pozná celý svet.

Stretlo sa tu mnoho prorokov na mieste, ktoré sa stáva posvätnejším ako Jeruzalem, Váránasí aj Mekka dokopy. Miesto kríža, vonných tyčiniek a panteónu svätcov sa tu vyznáva kremík. Silicon Valley.

V šesťdesiat kilometrov vzdialenom San Franciscu ste v minulom storočí mohli stretnúť deti kvetov v objatiach voľnej lásky aj psychedelických drog. Počúvať Doors hrajúcu na legendárnej Haight street. Hippies tu mali svoju mekku. Rozpútali tu sociálnu revolúciu nevídaných rozmerov.

Ustúpiť kremíku

Dnes im už nepomôže ani Airbnb, aby si tu našli prijateľné bývanie. Darmo budú brázdiť Uberom okolie Golden Gate Parku. Vďaka blízkosti kremíkového kráľovstva sú ceny bytov, domov aj nájmov pre alternatívcov ťažko dosiahnuteľné. Zbytočne môžu opakovať „make love, not war.“ Deti kvetov už dávnejšie museli pochopiť to, na čo Doors nikdy vo svojich piesňach neupozornili: „Nemáš start-up, nebývaš tu.“ Kvety museli kremíku ustúpiť.

V Silicon Valley nájdete množstvo nových prorokov aj spasiteľov. Spoluzakladateľ PayPalu Peter Thiel napríklad hľadá spôsob, ako žiť večne. Nesedí so skríženými nohami v meditačnom vytržení. S majetkom 2,2 miliardy dolárov skúma, ako si pomocou genetiky a nanotechnológií predĺžiť život. Rovnaké kroky podniká Google Ventures s niekoľkými desiatkami miliónov dolárov. A pritom mnohí z bežných smrteľníkov nevedia, ako prežiť sedemdesiat rokov života.

Technologickí mágovia ako Google, Amazon alebo eBay tu sledujú naše elektronické stopy, aby nám ponúkli ešte lepšiu službu a ešte lepší tovar. Trackujú naše počínanie vo vlnách internetu a vidia do nás viac ako starovekí mudrci.

Paradoxy IT sveta

Lenže náš svet je plný paradoxov. V amerických novinách sa medzi článkami o zázračných start-upoch dočítam, že mnohí títo technologickí mesiáši, mocní šéfovia počítačových firiem, posielajú svoje deti do škôl, kde nemajú tablety, interaktívne tabule ani namakané počítačové laboratóriá.

Špičkoví CEOs dobrovoľne platia svojim deťom waldorfské školy, kde sa učia hrať na flaute, rýpu sa v záhrade a učia sa štrikovať. Akoby z oka vypadli sanfranciským hipisákom z minulého storočia.

Svet je plný paradoxov. Developeri stavajú lunaparky v slovenských národných parkoch, aby si potom mohli kúpiť usadlosti v oázach ticha a pokoja. Tých, ktorých biznisy zanechávajú obriu ekologickú stopu, si môžu dovoliť kupovať organickú stravu. A technologickí experti majú dosť peňazí na to, aby dopriali svojim deťom školy bez počítačov.

Ostáva nám veriť, že deti zo Silicon Valley neskôr nezabudnú, aké je to skákať v blate a vyrábať si niečo vlastnými rukami. A že aj tých sedemdesiat rokov môže byť postačujúcich na plnohodnotný život. Možno práve kremíkové deti budú sadiť kvety na Haight street. Svet je predsa plný paradoxov.