Šatníky skrývajú spomienky, ktorých sa nechceme vzdať. Odevná banka ľudí presvedčí, aby oblečenie darovali

---

Pri vchode do budovy prekračujeme kopu tašiek a škatúľ, spoza ktorých nás vítajú zamestnankyne Odevnej banky v bratislavskej Petržalke. „Poličky tu už nachystali, ako keby nám to bolo súdené,“ hovorí Linda Pašková, projektová manažérka. Bábiky vystriedali tričká. Miesto, kde kedysi sídlilo hračkárstvo, dnes zdobia detské, dámske a pánske odevy rôznych veľkostí. Každý deň nachystajú desiatky balíčkov pre domácnosti s jedným rodičom. „Podľa žiadostí vieme, že pochádzajú najmä z východného Slovenska,“ dodáva Linda Pašková.

Miestni obyvatelia si rýchlo zvykli na žiarivo žltý gombík s nápisom Odevná banka vytŕčajúcim z rohu ulice Zuzany Chalupovej 8. Projekt Nadácie pre deti Slovenska spustili len v septembri. „Vďaka veľkému množstvu darovaných vecí odošleme približne sto balíkov týždenne,“ opisuje Zuzana Horváthová, PR manažérka nadácie, ktorá pomáha deťom a mladým ľuďom už dvadsaťdeväť rokov.

„Rodiny s jedným rodičom nás dlhodobo žiadali nielen o finančnú, ale aj materiálnu pomoc,“ hovorí a pokračuje, že sa o nápade založiť Odevnú banku s Lindou Paškovou rozprávali už dva roky. Inšpirovali sa českou Oděvní bankou, ktorá svoju pomoc dokázala rozšíriť aj pre iné ohrozené skupiny obyvateľov. „U susedov vznikla ako projekt organizácie Klub svobodných matek, ktorú založili matky jednorodičky,“ vysvetľuje Zuzana Horváthová. „Keď sa rozrastieme, aj my by sme radi pomáhali ďalším ľuďom.“ Okrem posielania balíčkov od septembra zamestnali aj jednorodičku Magdu P.

Jedna pracuje za dvoch

Na plný úväzok je zamestnaná v banke, kde má na starosti zahraničné prevody platieb, no kvôli rodinným výdavkom si potrebovala nájsť ďalšiu prácu. „Robím to už dlho. Výhodou je, že môžem pracovať na diaľku,“ hovorí Magda P. a popritom chystá ďalšie balíčky. Odevnú banku našla na sociálnych sieťach. Býva neďaleko a má malého syna, ten navštevuje miestnu škôlku. „Táto práca mi časovo vyhovuje a vidím, že to má zmysel. Hodiny si viem prispôsobiť,“ hovorí. Odevná banka nedávno spustila zbierku, v rámci ktorej mohli ľudia prispieť na jej plat. Nakoniec sa podarilo vyzbierať viac ako 11-tisíc eur, vďaka čomu ju budú môcť zamestnať na celý rok.

Jednorodičovských rodín, akou je Magdina, je podľa dát o sčítaní obyvateľov, domov a bytov z roku 2021 na Slovensku približne 180-tisíc. Aj keď sú najohrozenejšou skupinou, pojem jednorodič by ste v slovenskom zákone hľadali márne – nedefinuje ho. „Mnohé matky, samoživiteľky, žijú v krízových centrách, nemajú tečúcu vodu alebo čím kúriť,“ opisuje Zuzana Horváthová a pokračuje, že je to tak najmä na východnom Slovensku. „Keď sú rodičia dlhodobo nešťastní a doma je stres, deti trpia,“ hovorí a dodáva, že si nemôžu dovoliť navštevovať krúžky, či ísť na školský výlet.

Samoživitelia si chcú nájsť stabilnú prácu, ale keď sa sami starajú o deti, je to náročné. Hovorí o začiatku pandémie v roku 2020, keď rodičia odrazu museli zostať doma s deťmi a veľa z nich prišlo o zamestnanie. „Sú to normálne, pracovité a vzdelané ženy, ale dostalo ich to do nekonečnej špirály problémov,“ Horváthová opisuje ich situáciu s bývaním. „Keď konečne nájdu financie na podnájom, majitelia ich často odmietnu a tvrdia, že by to bolo riskantné.“

Široký stôl v strede miestnosti pokrývajú rôzne farby, no v balíku sú zladené. Jedna zo zamestnankýň naťahuje lepiacu pásku a nová zásielka je onedlho hotová. „Teší ma, ja som tiež Magda,“ zdraví nás s úsmevom a hovorí, že tu pracuje od augusta. Otočí sa ku vchodovým dverám, na ktoré klope muž s nachystanými igelitkami. „Dnes máme pre veľké množstvo darovaných vecí výnimočne zatvorené,“ vysvetľuje, no muž odchádza s prázdnymi rukami. Nepošlú ho preč, v Petržalke sa zastavil len preto, aby im daroval šatstvo.

Dlhé roky spracúvala kultúrne údaje a tantiémy z divadelných diel. „Musela som mať prehľad o autoroch, často som sa s nimi stretávala,“ vysvetľuje Magda B. Väčšinu času pracovala na počítači s číslami a ekonomickými údajmi, ale mohla chodiť aj na divadelné premiéry v Bratislave. „Doma stále niečo triedim, nosím do charity a kamarátka zdieľala príspevok Odevnej banky,“ spomína. Síce si neplánovala nájsť zamestnanie, ale keď zistila, že potrebovali posilu, začala u nich pracovať. Ivana K. je v Odevnej banke najkratšie. Vyhovuje jej flexibilný čas, pretože s rodinou býva tiež neďaleko. „Manžel je teraz stále preč a dcéra chodí do miestnej škôlky, do tej istej ako Magdin syn,“ vysvetľuje, že jej chce byť nablízku.

Skriňa plná spomienok

Pýtame sa, akí sú darcovia. „Nie vždy je jednoduché vzdať sa vecí, ktoré nám pripomínajú zážitky a blízkych,“ odpovedá Magda B. a vraví, že nedávno dostali tašku s vecami označenými menom a priezviskom. „Moja maminka je v zariadení pre seniorov a tiež má na veciach menovku,“ podľa vzhľadu tričiek a nohavíc usúdila, že aj tieto kúsky patrili staršej pani.

V banke sa podľa nej často zastavia starší ľudia, ktorí sa potrebujú porozprávať. „Šatníky majú plné nie preto, lebo nakupujú veľa vecí,“ vysvetľuje pani Magda B. a popritom ukladá nachystaný balík do regálu medzi ostatné. Rozpráva o babičke, ktorá sa u nich zastavila s vozíkom a viacerými otázkami. „Zaujímalo ju, kam posielame oblečenie a či pôjde do dobrých rúk,“ pýtala sa a vykladala saká a nohavice, ktoré vyzerali ako nové. Jej muž kedysi pracoval na vysokej pozícii a ako spomienku naňho si jeho obleky uložila do skrine. „Vecí sa vraj dlho nevedela vzdať, ale keď sa o nás dozvedela, zmenila názor.“

Donáška ku dverám zmierňuje starosti

Pozeráme sa na vrchné police a regály zaplnené nachystanými balíkmi. Jednorodič môže požiadať o pomoc cez formulár na stránke Odevnej banky. „Rodiny si pýtajú najmä veľké čísla chlapčenského oblečenia,“ hovorí Linda Pašková a nahlas uvažuje nad tým, že rodičia možno chcú, aby doň deti dorástli. Zatiaľ dostali najviac malých veľkostí dámskeho a detského oblečenia,  ale pánske im chýba.

Balíček dorazí k dverám rodiny približne do dvoch týždňov. Banka spolupracuje so zásielkovou službou Slovak Parcel Service, ktorej zamestnanci pravidelne vyzdvihnú balíky a dokážu ich zadarmo rozniesť po celom Slovensku popri vybavovaní ostatných zásielok. „Mnohí jednorodičia nemajú čas ani peniaze na to, aby cestovali do miestnych charít,“ vysvetľuje Pašková. Vďaka doručeniu balíka s oblečením majú o starosť menej.

Pýtame sa, či im už niekto vrátil balík kvôli zlej veľkosti. „To sa nám ešte nestalo, práve naopak, väčšinou nás kontaktujú a poďakujú za pomoc,“ reaguje Zuzana Horváthová. „Zmestí sa nám sem veľa vecí, ale nachádzame sa v pomerne malom priestore,“ hovorí Linda Pašková a dodáva, že aj preto prijímajú len zimné oblečenie, ďalšie veci by jednoducho nemali kam dať. V decembri a januári majú zatvorené, vtedy potrebujú triediť. Vo februári však otvoria znovu.

Poškodené šatstvo sa recykluje

Oblečenie dostanú väčšinou v dobrom stave, nenosené, niekedy dokonca aj s visačkou a cenou. Špinavé šatstvo zatiaľ dávajú do čistiarne, ale je to pre nich finančne nákladné. Poškodené veci posielajú slovenskej spoločnosti SK-Tex, ktorá z textilu vyrába tepelné a akustické izolácie, recyklované vlákna a dosky na zadržiavanie vody. „Roztrhaný alebo špinavý sveter predsa nepošleme rodine, pretože by sme si ho neobliekli ani my,“ hovorí Linda Pašková a pokračuje, že množstvo recyklovaných vecí ešte nemajú odmerané.

„Oblečenia a pomoci od ľudí aj firiem máme dosť a sme za to vďační,“ hovorí Zuzana Horváthová. Teraz potrebujú, aby sa o nich dozvedeli ľudia v núdzi. O pomoc zatiaľ požiadalo osemsto rodín a od septembra zatiaľ dokázali pomôcť šesťsto domácnostiam.

Po návšteve Odevnej banky zistíte, že aj vaša skriňa je ako album. Deravé nohavice po naháňačke s kamarátmi, objatie milovaného človeka v bavlnenom svetri a čistenie topánok, v ktorých sme sa ponáhľali do prvej práce. Ihla, niť ani obuvník nepomôžu, keď z oblečenia vyrastieme, alebo nás vo svetri nemá kto objímať. Funguje jediný liek, na ktorý je skriňa malá – pocit vďaky, že si ho chcú obliecť stovky detí.