fbpx
Enviro

Prestali používať papierové utierky, dokumenty si zdieľajú online a sviatky oslavujú bezobalovo

Podarilo sa im znížiť plytvanie jednorazovými papierovými utierkami a papierom do tlačiarne. Pred dvomi rokmi bola Spojená škola Kollárová 17 v Sečovciach v environmentálnom výchovno-vzdelávacom programe Zelená škola nováčikom. Žiaci, učitelia aj nepedagogickí zamestnanci a zamestnankyne zrealizovali riešenia na zníženie ich uhlíkovej stopy. Škola sa pravidelne zúčastňuje Dušičkovej výzvy, počas ktorej študenti vyrábajú vence z prírodných materiálov. Sviatok svätého Mikuláša zase oslavujú bez zbytočných obalov.


K Zelenej škole sa učiteľka biológie a geografie Veronika Vargová dostala prostredníctvom mimovládnej organizácie Živica, keďže škola s ňou spolupracovala už v minulosti v rámci projektu Hurá von s Plantnetom (kurz pre učiteľov, ktorý je zameraný na zapojenie moderných technológií do vonkajšej výučby – pozn. red.) a ďalších dvoch programov. Prvým bol SadOVO, ktorý sa venuje vysádzaniu ovocných stromov v areáloch základných škôl a následne Ekoalarm, ktorý učil žiakov ako správne triediť odpad.

Učitelia sa stali viac digitálnymi

Program Zelená škola ponúka viacero tém, v ktorých sa škola môže zmeniť – odpady, voda, energia, zeleň a ochrana prírody, potraviny, doprava a ovzdušie alebo nakupovanie, aby znížila svoju uhlíkovú stopu. Jedným z hlavných zistených nedostatkov školy v Sečovciach bola podľa Vargovej vysoká mesačná spotreba papiera do tlačiarne. Spomedzi spomenutých environmentálnych tém si preto škola vybrala nakupovanie. Stanovila si cieľ znížiť spotrebu papiera o desať percent a vymeniť dvadsaťpäť percent kupovaného papiera za recyklovaný.

FOTO -archív V.V.

„Na pracovných poradách sme predstavili pedagógom náš cieľ a vypracovali odporúčania, ako šetriť papierom. Medzi najpoužívateľnejšie postupy patrí využitie obojstrannej tlače alebo správnej veľkosti písma. Stali sme sa však postupne viac digitálnymi – dokumenty si medzi sebou zdieľame online,“ vysvetľuje Vargová.

So zdieľaním dokumentov podľa pedagogičky nebol problém. Učitelia na systém nabehli postupne vďaka tomu, že podobne začal fungovať aj sekretariát. Aj zástupcovia a vedúci predmetových komisií začali dokumenty pre učiteľov zdieľať.

Podotýka, že škole sa stanovený cieľ podarilo splniť. Spotreba papiera poklesla o šestnásť percent a výmena kupovaného papiera za recyklovaný narástla až na dvadsaťsedem percent.

Jedna zmena za druhou 

Pri nadmernom používaní papierových utierok sa podľa Vargovej problém vyriešil vďaka tomu, že väčšina učiteľov začala po spoločnej dohode používať textilné uteráky. Spotrebu utierok, ale museli znižovať postupne. Najskôr bolo potrebné nastaviť systém ich výmeny. „Pravidelná výmena a pranie textilných uterákov bola pre upratovačky totiž práca navyše,“ priznáva Vargová. Spotrebu papierových utierok znížili o tretinu.

Uvádza, že vedenie kolégia (akčný tím tvorený deťmi a učiteľmi, ale aj napríklad upratovačkami, školníkom či vedúcou jedálne podľa toho, v akej téme chce škola robiť zmeny – pozn. red.) sa spolu s pani upratovačkami dohodlo na znížení spotreby agresívnych čistiacich prostriedkov a zaviedlo aj pravidlo, že sa podlaha bude umývať raz do týždňa čistou vodou s kyselinou octovou. S pomocou manažérky programu Zelenej školy Zuzany Gallayovej to prešlo Odborom hygieny životného prostredia a zdravia, od ktorého škola dostala aj oficiálne potvrdenie, že takýto postup je v poriadku.

FOTO – archív V.V.

Vargová dodáva, že pred zostavením akčného plánu mala škola s upratovačkami dve stretnutia, na ktorých sa nastavili ciele, aby bolo možné splniť ich. Spolu sa dohodli na tom, akými čistiacimi prostriedkami sa bude umývať podlaha.

Stali sme sa však postupne viac digitálnymi – dokumenty si medzi sebou zdieľame online.

Škola doteraz používala len čistiace prostriedky s obsahom škodlivín, ktoré negatívne vplývajú na životné prostredie aj zdravie človeka. Ich spotrebu znížili o 15 percent. Tiež boli pôvodne prevažne kupované v malých baleniach. Žiaci si teda spravili prieskum ekologickejších čistiacich prostriedkov. Po dohode s finančníčkou vyhľadali päť čistiacich prostriedkov, ktoré škola začala kupovať vo veľkoobjemových baleniach, aby znížila tvorbu plastových obalov.

Zelené plánovanie spojilo celú školu 

Každá Zelená škola si podľa výsledkov auditu pripraví svoj plán zmeny. Akčný plán sečovskej školy obsahoval dvadsaťštyri rôznorodých aktivít a päť cieľov. „Bol zostavený po dohode so všetkými členmi kolégia, ktoré tvorili prevažne žiaci,“ objasňuje Vargová. No nakoniec k nim pribudli ďalšie. ,,Škola naraz pracuje na mnohých projektoch a programoch,” vysvetľuje.

„Jednotlivé aktivity boli plánované, aby zahrnuli všetky organizačné zložky našej školy – žiakov gymnázia, strednej odbornej školy a tiež elokovaných pracovísk,“ hovorí pedagogička. K spojeniu zamestnancov školy podľa nej pomohla podpora vedenia školy či manažérky programu Zelenej školy. Okrem pomoci od vedenia školy si Vargová myslí, že pozitívny dopad na vzájomné prepojenie zamestnancov mal aj fakt, že škola sídli v malom meste a viacerí pedagógovia sú rodičmi alebo blízkymi príbuznými študentov, preto dokázali na projekte pracovať ako komunita.

„Považujem za veľmi dôležité, že učitelia a učiteľky dali akčnému študenstvu priestor a dôveru. Pri návšteve školy ma okrem iného zaujalo, že študenti a študentky natáčali videonávody pre svojich spolužiakov, napríklad ako si vyčistiť tenisky a podobne, ako aj originálny nápad – ručne napísané ciele Zelenej školy na recyklovanom papieri, pričom dosiahnuté úspechy zavesili na šatne drevenými štipcami, aby si informácie každý všimol. V dobe sociálnych sietí to bolo prekvapivé,” opisuje manažérka programu Zelená škola Zuzana Gallayová.

Považujem za veľmi dôležité, že učitelia a učiteľky dali akčnému študenstvu priestor a dôveru.

Knižné búdky zo starých paliet

Sečovskí žiaci s majstrami odborného výcviku vytvorili zo starých paliet knižnú búdku a exteriérové sedenie. Okrem toho pravidelne vyrábajú zo starých papierov obálky, ktoré sa používajú na sekretariáte školy. Vymieňajú si oblečenie aj knihy. Prostredníctvom toho sa im vyučujúci snažia vysvetliť, ako môže recyklácia prebiehať v praxi.

Výroba obálok. FOTO – archív V.V.

Podľa slov pedagogičky sa škola zapája aj do Dušičkovej výzvy, ktorá je každoročne vyhlásená v rámci programu Zelená škola. Žiaci počas nej vyrábajú vence z prírodných materiálov. V podobnom duchu oslavujú aj sviatok svätého Mikuláša – bezobalovo. „Čokolády, ktoré sa predtým kupovali pre žiakov sme vymenili za chutné muffiny, ktoré pečie miestna cukrárka a za jablká z lokálnej farmy,“ vysvetľuje Vargová.

FOTO – archív V.V.

Tiež dopĺňa, že prepojili aktivity s inými projektami, ktoré na pôde školy prebiehali. Spomedzi nich spomína projekt Roots & Shoots (medzinárodný projekt, ktorého náplňou je pomáhať životnému prostrediu a zlepšiť životy ľudí aj zvierat pozn. red.) a školská firma, ktorá sa venuje výrobe ekologických tabliet na čistenie rôznych povrchov. Ďalšou aktivitou študentov bolo tiež sadenie bylinkových záhonov v Dome seniorov. „Na škole prebiehalo aj rovesnícke vzdelávanie. Žiaci, ktorí boli členmi kolégia učili spolužiakov, ako správne triediť odpad,“ ukončuje Vargová.

Škola momentálne podľa slov učiteľky v aktivitách pokračuje aj naďalej a plánuje ďalšie v spolupráci s Envirocentrom, ktoré je zriadené na pôde školy.


Tento článok vznikol vďaka podpore od Nadácie Slovenskej sporiteľne, ktorá je dlhodobým partnerom programu Zelená škola.

Profil autora:

Študuje žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Vo voľnom čase pôsobí v študentskom klimatickom kolektíve Z lavíc do ulíc. Ak nepíše články o zelených témach, venuje sa tvorbe prózy a čítaniu fantastických kníh.

Názory

marie-stracenska
Marie Stracenská

Toto nie je len o galérii, musí sa to skončiť

Jedna z prvých kníh, ktoré ma od detstva spájali s babičkou, boli Matějčekove Dejiny umenia. Trávili sme pri nich hodiny. Poznala som ich skoro naspamäť. Vtedy sa začala moja láska k výtvarnému umeniu. Po tom, čo som doštudovala žurnalistiku, prepadol ma smutný pocit, že už nebudem vôbec chodiť do školy. Rozhodla som sa preto skúsiť ešte jednu vysokú školu, ktorá ma bude ukrutne baviť.

Andrea Uherková

Staré odrody jabloní nie sú len slovenské a žiadne iné

Na stole mám celú jeseň misu s ovocím. Dnes si z nej vyberám nenápadné žlté jablko. Po zahryznutí je chrumkavé a šťavnaté, s jemnou chuťou. Je to môj favorit medzi starými odrodami – Batul. Pôvod tejto odrody siaha do Rumunska v 18. storočí.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Esemeska z Česka

„Myslím na teba, posledné týždne, žiaľ, v súvislosti s ohrozením slobody slova, kultúry, vzdelanosti a rastúcim populizmom.“ Zatvorila som esemesku, lebo som naozaj nevedela, čo odpovedať. Nie, že by v Česku, kde kamarát býva, bolo všetko ukážkové. Jeho správa ma zarazila. Iba som mu zaželala k narodeninám a čakala tak maximálne „ďakujem“. Tak takto rozmýšľa o ľuďoch na Slovensku?

Tomáš Kušnír

Nečakané spojenectvá môžu vzniknúť kdekoľvek

Dva roky a dvaja ľudia, ktorí ešte mohli žiť. Juraja a Matúša som nepoznal. Do Teplárne som nechodil a v tom čase som nežil v Bratislave. Napriek tomu som sa vďaka svedectvám ich blízkych dozvedel, ako milovali život a žili v láske. Majú dnes kvír ľudia na Slovensku väčší pocit bezpečia?

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Zachráni spojenie vedy a umenia ľudstvo?

Pred pár dňami som v rakúskom Linzi, meste vedy a kultúry, prevzala pre našu mimovládnu organizáciu Živica a jej platformu Hurá von! čestné ocenenie v rámci prestížnej európskej ceny European Union Prize for Citizen Science. Nielen samotné ocenenie, ale celý galavečer ma utvrdil v tom, že prepájať umenie s vedou a umelou inteligenciou (AI) vo vzdelávaní je možno ešte dôležitejšie ako sme si mysleli.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner