So zlými životnými podmienkami zvierat sa okrem utrpenia spájajú aj straty a vytváranie zbytočného odpadu. Na chov dobytka a pestovanie kŕmnych plodín využívame väčšinu obývateľnej pôdy, no globálne stratíme alebo zahodíme dvadsať percent všetkého mäsa. Zisťovali sme, prečo vzniká živočíšny odpad, kto ho vytvára a ako ho môžeme znížiť.
Tisíce zvierat za každú minútu
Medzi rokmi 1961 a 2022 sa produkcia mäsa celosvetovo viac ako zdvojnásobila. Podľa Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) sa číslo vyšplhalo zo 70,57 milióna ton na 355,46 milióna ton mäsa ročne.
Podľa analytického článku od zakladateľa vedeckého portálu Our World in Data Maxa Rosera, zomrie denne 900-tisíc kráv. Uvádza, že ak by mala každá z nich dĺžku tela dva metre a postavili by ste ich za seba, vytvorili by rad dlhý až 1800 kilometrov. Denne tiež zomrie 202 miliónov kurčiat, v prepočte na každú minútu je to 140-tisíc zvierat. V najväčšom počte sú zabíjané ryby, pričom ide o stovky miliónov za deň. Okrem týchto zvierat sú denne zabíjané v miliónoch aj kozy, prasatá, ovce a kačice.
Mnohé organizácie na ochranu práv zvierat, vrátane tých na Slovensku, upozorňujú na to, že zvieratá chované na mäso alebo iné živočíšne produkty často žijú v zlých podmienkach.
Život v klietke
Len v Európskej únii žije podľa organizácie na ochranu práv zvierat Eurogroup for Animals v klietkových chovoch ročne viac ako tristo miliónov zvierat. Medzi nimi sú najmä sliepky, ale žijú tak aj ošípané, králiky, kačice, prepelice či husi. Zvieratá pred zabitím podľa organizácie často ani neomráčia alebo to neurobia účinne. Pri výrobe tradičného jedla foie gras (v preklade „tučná pečeň“ – pozn. red.) sú husi a kačice násilne vykrmované, po čom ich pečeň narastá do enormnej veľkosti.
Živé zvieratá prepravujú niekoľko dní až týždňov aj vo vysokých teplotách, pričom sú vyčerpané, dehydrované a majú rôzne poranenia. V roku 2022 bolo podľa organizácie prevezených 1,5 miliardy živých zvierat cez Európsku úniu do mimoeurópskych krajín.
Slováci chcú lepší život pre zvieratá
Európska komisia zverejnila minulý rok v októbri celoeurópsky prieskum Eurobarometer s názvom Postoje Európanov k dobrým životným podmienkam zvierat. Na otázku, či by mali byť dobré životné podmienky zvierat na Slovensku lepšie, odpovedalo 35 percent Slovákov „určite áno“ a 42 percent „skôr áno“. V prieskume sa ukázalo, že väčšina respondentov, okrem iného, považuje za dôležité, či majú hospodárske zvieratá dostatok jedla, či žijú v pre nich vhodnom prostredí, a aby sa znížil čas prevozu živých zvierat. Na otázku, či by boli ochotní priplatiť si za produkty, ktoré pochádzajú z fariem s vhodnými životnými podmienkami, však 53 percent respondentov odpovedalo „nie”.
Vo svete bez mäsa
Výskumníčka Hannah Ritchie z Our World in Data v jednom zo svojich analytických článkov píše o hypotetickom scenári, v ktorom by celý svet prijal vegánsku stravu. Podľa vedeckých odhadov by sa vďaka tomu podarilo znížiť celkové využitie poľnohospodárskej pôdy až o 75 percent.
Za posledných päťdesiat rokov (1970-2020) sa veľkosť sledovaných populácií divokých zvierat zmenšila o 73 percent. Údaje pochádzajú zo správy o stave divokej prírody, ktorú minulý týždeň zverejnil Svetový fond na ochranu prírody (WWF) v spolupráci s Londýnskou zoologickou spoločnosťou. Podľa správy sa 82 percent poľnohospodárskej pôdy používa na pastvu a pestovanie kŕmnych plodín.
Ďalej sa v nej uvádza, že globálne potravinové systémy sú zároveň hlavnou hrozbou pre 86 percent druhov zvierat, ktorým hrozí vyhynutie. Odlesňovaním sa vytvára priestor na chov hospodárskych zvierat, no zmenšuje sa tým prirodzené prostredie pre tie divoké, čím sa narúšajú vzácne ekosystémy.
Podľa správy od WWF sa v poľnohospodárstve využíva až 70 percent celosvetových zásob pitnej vody. V správe je tiež zahrnuté, že poľnohospodárstvo produkuje 27 percent svetových emisií, pričom veľkú časť z nich tvorí práve chov hospodárskych zvierat a rýb, ale aj využívanie pôdy na pestovanie kŕmnych plodín.
Straty od produkcie po spotrebiteľa
FAO v roku 2011 zverejnila štúdiu s názvom Globálne potravinové straty a potravinový odpad. V rámci nej uvádza, že straty a odpad vznikajú už počas produkcie a rastú manipuláciou so zvieratami, spracovaním potravín, skladovaním produktov, distribúciou až po spotrebiteľov.
Mnoho zvierat umiera počas chovu a prevozu na bitúnok (zariadenie určené na porážku zvierat a spracovanie mäsa – pozn. red.). Odpad tvoria zahodené odrezky tiel počas zabíjania a ďalšieho spracovania, napríklad pri výrobe klobás. Ide aj o odhadzovanie ulovených (väčšinou uhynutých, umierajúcich alebo poranených rýb – pozn. red.) naspäť do mora, neskôr prichádza k znehodnoteniu mäsa počas námrazy, balenia, skladovania a prepravy. Dojnice často trpia mastitídou (zápal mliečnej žľazy u niektorých samíc, napríklad kráv, oviec, kôz – pozn. red.), čo krave spôsobuje bolesť a zároveň to znižuje produkciu mlieka. Aj počas priemyselného spracovania, prepravy a distribúcie sa mlieko môže rozliať alebo znehodnotiť.
Podľa informačného dokumentu na stránke organizácie z roku 2015 sa ročne stratí alebo skončí ako odpad 20 percent mliečnych výrobkov (29 miliónov ton) iba v rámci Európy. Globálne sa stratí alebo skončí ako odpad 35 percent rýb a morských plodov a 20 percent všetkého mäsa.
Najviac vyhodia domácnosti
Ďalšie straty vznikajú v obchodoch alebo reštauráciách a na úplnom konci je spotrebiteľ. Ako vo svojej príručke Ako neplytvať jedlom uvádza občianske združenie Free Food, práve spotrebitelia tvoria na Slovensku najväčšiu časť potravinového odpadu spomedzi všetkých ostatných producentov (62 percent). Podľa združenia sa na Slovensku vyprodukuje približne 0,6 milióna ton potravinového odpadu ročne, čo predstavuje 106 kilogramov odpadu na jedného obyvateľa.
Združenie tiež uvádza, ako hlavné príčiny tvorenia odpadu zo strany spotrebiteľa, že nakupuje a varí viac ako dokáže spotrebovať a nevie správne skladovať potraviny. Minimálne tretina Slovákov a Sloveniek tiež nevie, aký je rozdiel medzi dátumom spotreby (označuje, dokedy si potravina zachováva svoju predpokladanú kvalitu – pozn. red.) a dátumom minimálnej trvanlivosti (označuje, dokedy je stále bezpečné potravinu skonzumovať – pozn. red.).
Ako zmeniť globálne potravinové systémy?
V spomenutej správe o stave divokej prírody sa uvádza, že aj keď sú potravinové systémy hlavným dôvodom znehodnocovania prírody, dôležité medzinárodné environmentálne politiky sa riešeniu tohto problému nevenujú dostatočne, napríklad Parížska dohoda alebo Kunmingsko-montrealský globálny rámec pre biodiverzitu. V správe je tiež zdôraznená aj chýbajúca koordinovaná globálna agenda pre transformáciu potravinových systémov s jasnými a vedecky podloženými cieľmi nielen do roku 2030, ale na dlhšie obdobie. Medzi hlavnými cieľmi tejto agendy zahrňujú aj zníženie potravinového odpadu.
Občianske združenie Free Food, v apríli tohto roku, zorganizovalo panelovú diskusiu o boji proti plytvaniu jedlom na Slovensku. Na svojom blogu zhrnuli aj súhrnné odporúčania, ktoré vyplývali z diskusie. Medzi nimi bolo zjednodušenie procesu darovania, potreba úpravy legislatívy o darovaní či väčšia spolupráca ministerstiev v tejto oblasti, napríklad v oblasti vzdelávania od mladého veku o hodnote, pôvode potravín a ich ekologickej stope. Uvádzajú aj väčšiu motiváciu zo strany štátu pre obchodníkov a výrobcov na darovanie potravín a ako posledná zmena sa uvádza zakotvenie práva na potraviny (adekvátnu výživu) do Ústavy Slovenskej republiky.
Ako správne triediť živočíšny odpad?
Potravinový odpad tvorí podľa Our World in Data približne šesť percent emisií skleníkových plynov. Problém nastáva, ak sa netriedi, nezhodnotí a skončí na skládke. Obce a mestá na Slovensku majú od prvého januára 2021 povinnosť triediť kuchynský biologický odpad z domácností (KBO). Ten patrí do hnedej nádoby na bioodpad, do ktorej sa môže vyhadzovať aj odpad zo živočíšnych produktov.
Odvoz a likvidácia odpadu, a. s. – OLO na svojej stránke uvádza, že do nádoby zo živočíšnych produktov nepatria jedlé oleje a tuky, tekuté zložky odpadu, napríklad polievky, omáčky, mlieko a veľké kosti, napríklad rebrá alebo špikové kosti. Bežný záhradný kompostér nedokáže plnohodnotne spracovať živočíšne produkty, a preto by sme ich doňho podľa OLO nemali vyhadzovať.
Tento text vznikol v rámci série Zachráň zvyšky pokračuje, ktorú podporila Nadácia Tesco v rámci projektu Záchranári jedla.
Články z rubriky ENVIRO
Profil autora:
Študuje žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. V organizácii Humánny pokrok pôsobila ako aktivistka a istý čas ako manažérka sociálnych sietí a koordinátorka médií. Pre online portál Zero2Hero sa venovala rozhovorom s mladými ľuďmi a ich inšpiratívnym nápadom. Venuje sa primárne environmentálnym, vzdelávacím a spoločenským témam, v Denníku N pôsobí ako spoluatorka Zeleného newsfiltra a reportérka.
