Názorový portál Živice
V Zaježovej žije od konca minulého storočia, je mama štyroch dcér. Záľuby a závislosti: deti, zvery, pestovanie zeleniny, vešanie prádla na šnúru v jabloňovom sade, písanie stĺpčekov, čítanie, kolektívne športy, oheň…. Každodenná Zaježová.
Som vodička, ktorá jazdí na spotrebu. Dobre, nemusí ma mať každý na ceste rád. Snažím sa nezdržiavať, neprekážať, nebrzdiť ostatných, ale priemer si naozaj strážim roky. Usilujem sa uhnúť predtým, než mi auto za mnou potrebuje bliknúť. Fakt nechcem, aby na moje šetrenie doplácali spomalením iní.
Mám rád túto slovnú hračku, ale dostane vás len do polovice textu. Je pesimistická a mne vlastne ide o presný opak – o to, ako s utópiou môžeme letieť.
Aj vy sa každoročne tešíte na jar? Na prvú jemnú zeleň rozvíjajúcich sa lístočkov, všetko svieže, voňavé, nové? Na to, ako z vlahou nasatej pôdy raší nový život, na priletené belorítky stavajúce si z blata hniezda, na vlahý jarný dážď, migrujúce obojživelníky zapĺňajúce mláky a plytké potôčiky? Krásny obraz. Ale tento rok na ňom niečo veľmi veľmi nesedí.
Mladí ľudia často hovoria o zmene sveta. Menej často však vedia, kde začať – najmä ak vyrastajú v regiónoch, kde sú príležitosti obmedzené. A práve tu sa ukazuje, aký význam majú iniciatívy, ktoré dávajú talentu šancu rásť doma. Sokratov inštitút už trinásť rokov dokazuje, že energia a schopnosti mladých nemusia automaticky smerovať do zahraničia. Aj tento rok otvára dvere novej generácii ľudí, ktorí chcú svoj potenciál rozvíjať na Slovensku.
Znie to až neuveriteľne, že v týchto dňoch, keď sa rozhodujeme, komu poukážeme podiely zo svojich daní, môžeme prvýkrát rozhodnúť až o šiestich percentách. Pre mnohých je to stále záhada, nakoľko všetci, ktorí pôsobíme v treťom sektore, ale aj mimo neho, si veľmi dobre pamätáme mnohé pokusy a debaty o tom, ako mala byť táto možnosť už párkrát úplne zrušená. A zrazu môžeme poukázať nielen neziskovke, ale po dve percentá aj obidvom svojim rodičom.