V projekte Hurá von s Pl@ntnetom stredoškolákom pomáha smartfón určovať vzácne rastliny a odhaľovať invázne druhy.
Cesta do Tisovca je kľukatá a razí sa cez krásnu prírodu. Mesto učupené pod vrchmi, zhruba hodinu od Banskej Bystrice, skrýva jedno z prvých bilingválnych gymnázií na Slovensku. Evanjelické gymnázium Tisovec (EGT) funguje už 30 rokov. Žiakov z celého Slovenska, z ktorých mnohí bývajú na internáte alebo privátoch v meste, vedie okrem anglického jazyka aj k proaktivite v rôznych oblastiach.
Jednou z kľúčových je príroda a jej ochrana, čo logicky vyplýva z polohy mesta v susedstve národného parku Muránska planina. „Témam ochrany životného prostredia sa venujeme dlhodobo, robili sme už veľa projektov na túto tému,“ hovorí riaditeľka školy Miroslava Štefániková.
Biológia v teréne
Jedným z projektov, do ktorého sa škola zapojila, bol projekt bádateľského poznávania rastlín Hurá von s Pl@ntnetom. „Keď učíme biológiu, chodíme často von a vyučovanie zameriavame prakticky. Pl@ntnet bola jedna zo zaujímavých aplikácií, ktorú som si našla v mobile a začala som s ňou na hodinách pracovať – keď sme išli von a nevedela som rastlinku určiť, tak mi to pomáhalo,“ popisuje učiteľka biológie a chémie, ktorá projekt na škole koordinovala, Gabriela Antalová.
Aplikácia Pl@ntnet rozpoznáva rastliny cez fotografie. Pôvodne vyvinutá vo Francúzsku má dnes vďaka Živici a Technickej univerzite vo Zvolene, ktorí pripravili jej slovenskú a českú mutáciu, už širokú databázu rastlín rastúcich na Slovensku a dokáže tak určiť, o aký druh ide bez väčších problémov. „Naším cieľom bolo nadviazať na úspešnú spoluprácu s francúzskymi botanikmi a vývojármi aplikácie Pl@ntNet, ktorí vyjadrili obdiv nad využitím aplikácie pri výučbe v teréne na slovenských školách v predošlom projekte Tajný život mesta,“ hovorí koordinátorka projektu Ivana Poláčková zo Živice.
„Je fajn, že je to slovenská verzia a žiaci môžu pracovať s tými našimi druhmi,“ oceňuje riaditeľka školy. Aplikácia, ktorú má človek neustále po ruke vo svojom smartfóne tak isto žiakom veľmi urýchlila prácu. „Decká sa vždy strašne narobili s atlasmi a dlho trvalo, kým našli, o akú rastlinu ide. Toto im výsledok ukáže hneď a to je teda veľká pomoc.“
Digitálne technológie v prírode
Používanie digitálnych technológií je na EGT už úplne bežné. „Snažíme sa ich využívať všade. Na každý jeden predmet. A teraz v dištančnom vzdelávaní to bolo ešte silnejšie,“ hovorí riaditeľka školy.
Moderné technológie sú podľa koordinátorky projektu Ivany Poláčkovej pre mladých ľudí už nepostrádateľné, tak sa im snaží ukázať možnosti, ako ich využiť účelovo a na vzdelávanie. „Učitelia v tomto projekte boli skôr pozorovateľmi, nechávali študentov objavovať lokality a nahrávať fotky a videá podľa ich vlastných predstáv. V priebehu projektu sa u viacerých študentov prejavil záujem o štúdium prírodných vied, tak verím, že sa nám aspoň sčasti podarilo prispieť k formovanie budúcej vedeckej komunity,“ usmieva sa.
V rámci projektu si na EGT s akčným tímom žiakov vybrali dve lokality v blízkosti mesta a dohodli sa, že zmapujú, čo na nich rastie – aké vzácne, ale aj invázne druhy. Jednou lokalitou boli brehy rieky Rimava v Klenovci a druhou sysľovisko pod Hradovou v blizkosti mesta Tisovec, kde škola postavila aj náučný chodník.
Žiaci ale aplikáciu vo veľkom používali aj počas bežných dní. „Ja som to využíval pomerne často, pretože chodíme na chatu a starká zberá bylinky. Ja som sa jej zvykol pýtať, čo je toto, čo je tamto, ale ona nie všetky pozná. Ja si to teda teraz odfotím a viem odpoveď skôr ako starká,“ smeje sa Denis. Vďaka Pl@ntnetu pri chate našiel veľa bylín, ktoré dovtedy nepoznal. „Starká mala radosť, že som našiel aj niektoré nové liečivé bylinky. Bola rada, že aj my sa môžeme ešte naviac niečo priučiť.“ Aplikácii pritom nevadilo ani to, že bylinky ešte nekvitli. „Ono to vie úplne v pohode určiť aj podľa listu,“ hovorí.
Vzácny lykovec aj červenohlav
V rámci práce s aplikáciou sa žiaci pozreli na invázne druhy, ktoré vytláčajú tie naše pôvodné. „Niektorí žiaci išli invazívne a vzácne rastliny okolo mesta mapovať aj v rámci svojej záverečnej práce,“ hovorí riaditeľka listujúc v záverečnej práci, ktorá viac než stredoškolský projekt pripomína vedecké zadanie.
Našli zlatobyľ, ruman, agát aj pohánkovec. „Zakreslili ich aj pekne do mapy, aby bolo jasné, kde sa nachádzajú a potom bolo možné proti nim zakročiť.“
Prácu s aplikáciou zaradila učiteľka Antalová aj do hodín biológie počas korony. „So žiakmi sme robili projekty o určitých čeladiach rastlín. Povedala som im: choďte von, pofoťte si rastliny, pourčujte si ich a použite do projektov vlastné fotky,“ popisuje. „Musím sa pochváliť, že žiakov to naozaj dostalo von, do prírody aj počas korony.Urobili vlastné fotky, pourčovali druhy. S aplikáciou teda pracovali veľmi prakticky aj na vyučovaní,“ dodáva.
Vďaka výletom s aplikáciou našli žiaci rastliny, o ktorých si mysleli, že sú úplne bežné, no ukázalo sa, že sú vlastne pomerne vzácne, lebo rastú len v okolí Tisovca. „Našli takto nejaký druh machu, vzácny rojovník močiarny, červenohlav obyčajný, ktorý sa už veľmi nevyskytuje, a veľmi ich nadchol aj lykovec muránsky. Bol aj na miestach, kde predpokladali, že už nerastie.“
Prekonať samotu a pomôcť vedcom
Zapojenie do projektu im pomohlo prekonať aj samotu počas lockdownu. Fotiť chodili v malých skupinách a trávili tak spoločne čas na vzduchu spojený so zdravým pohybom. „Projekt počas korony vytiahol deti von a pomohol im získať iné zručnosti a vedomosti ako pri klasickom vyučovaní v škole. Podľa pedagógov posilnil aj tímovú prácu a praktické prepojenie vedomostí z predmetov ako informatika, biológia a geografia,“ hovorí Poláčková zo Živice.
Školáci z EGT sú pre projekty tak nadšení, že ich často musia zo školy vyháňať upratovačky, keď potrebujú školu zamknúť. „Veď vidíte, že aj teraz je piatok poobede a žiaci ešte pracujú ,“ hovorí Antalová.
Okrem EGT bolo do pátrania s Pl@ntnetom zapojených ešte 19 ďalších stredných škôl z celého Slovenska. Spoločne objavili a zmapovali nielen invázne druhy rastlín, ale aj tie chránené a do aplikácie nahrali desiatky nových fotografií rastlín z rôznych ročných období. „Tieto dáta potom vedia využiť vedci z celého sveta, pretože aplikácia Pl@ntNet je napojená na globálnu dátovú platformu GBIF,“ vysvetľuje Poláčková. Najlepšie z objavovo si môžete pozrieť v krátkych videách na webstránke projektu.
Pracovať na hodinách s Pl@ntnetom bude možné aj ďalej. Projektový koordinátor František Cimerman pripravuje pre učiteľov sériu videí s návodmi, ako aplikáciu využiť na hodinách aj po skončení projektu. „Práve leto je skvelým obdobím na zoznámenie sa s týmto spôsobom vzdelávania a prípravu na jeho začlenenie do nového školského roka,“ hovorí Cimerman. Prvý diel kurzu už nájdete na webe a počas prázdnin pribudnú ďalšie dve pokračovania.
Projekt Hurá von s Pl@ntNetom finančne podporil Fond SK-NIC.
Články z rubriky VZDELÁVANIE
Profil autora:
Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.
