Ako rodič viem, že sa nás na to, či máme počítač, aké máme pripojenie, dáta a podobne nik nepýtal. Ani na jar. Ani teraz. A to máme šťastie, že máme s manželom obaja prácu, sme „stredná trieda“ s jedným dieťaťom.
Videli sme sa prvý raz, ale spontánne ma sprevádzali zarúškovaní a vydezinfikovaní po škole. Pohotovo odpovedali na moje otázky. Na školskom dvore sme debatili o premenách ich školy aj o výnimočnom poslednom polroku. „Aké rady a triky by ste učiteľom dali, ak by bola opäť on-line výučba?“ spýtala som deviatakov vo Veľkom Šariši na záver hodnotiacej návštevy Zelenej školy. „Dúfame, že nebude. Radšej chodiť do školy. Bolo to pre všetkých ťažké“. Osobná skúsenosť ich zasiahla. Návrhy však sypali z rukáva.
1.Menej domácich úloh a viac času na ne
„Fakt toho bolo veľa a naraz.“
Navrhujú zmysluplné úlohy, lepšiu komunikáciu učiteľov jednotlivých predmetov, zosúladenie poradia a termínov odovzdania úloh. Súhlasím a pomyslím si, že to by mala byť bežná súčasť vyučovania aj mimo núdzový stav.
2.Častejšie konzultácie žiakov s učiteľmi
„My sme už veľkí, aj si pozrieme sami novú látku, aj si spravíme úlohy a zadania, ale potrebovali by sme k niektorým vysvetlenie. Napr. geometria je ťažká na samostatné pochopenie. Ale natočili nám videjká. Dôležité je môcť sa opýtať.“
Vidím cez tieto vety do domácností na jar. Kto mal šťastie, pomohli rodičia. Kto nie, plával, pláva a bude plávať ešte viac, ako pred 1. vlnou.
3.Rozdelenie žiakov do menších skupín a práca s nimi
„Nech si učiteľ rozdelí žiakov, aby mohli ísť rôznou rýchlosťou. Nezdržiavali sa ani nestresovali.“
Títo tínedžeri majú fakt niečo do seba. Práve skúsenosť s prácou detí po skupinkách mi zdieľa ráno učiteľka v Kysaku.
4.Čas on-line výučby vyhovujúci žiakom, učiteľom aj rodičom
„Aby to bolo bez stresu.“
Preťaženie, stres, chaos, nezvládnuteľnosť. To boli časté slová, ktoré plynuli na jar v rozhovoroch medzi rodičmi aj medzi učiteľmi.
5.Lepšia aplikácia na on-line výučbu
„Sekalo nám, nie každý má doma dobrý počítač a internet.“
Pomenovanie nerovnosti príležitostí. Prvý návrh, ktorý už stojí peniaze a je mimo kompetenciu a motiváciu učiteľov. Podmienka on-line výučby. Ako rodič viem, že sa nás na to, či máme počítač, aké máme pripojenie, dáta a podobne nik nepýtal. Ani na jar. Ani teraz. A to máme šťastie, že máme s manželom obaja prácu, sme „stredná trieda“ s jedným dieťaťom.
Za pár minút mali deviataci jasno. Jasno však nie je v tom, čo a pri akých číslach nás – učiteľov, rodičov a žiakov čaká. Aký je plán A? B? Je? Isté je, že na on-line výučbu pri zmene semaforu budeme musieť prejsť zo dňa na deň. Príprava sa oplatí, kým máme školu otvorenú a v zelenej zóne. Pýtajme sa žiakov na ich názory, návrhy, na spätnú väzbu. Nie je to nevhodné. Nie sú „len žiaci“. Sú naša cieľová skupina, prežili s nami jar.
Vo vlaku domov čítam usmernenie ministerstva školstva:
„Telesná a hudobná výchova sa nad rámec opatrení vyplývajúcich z manuálov opatrení pre školy a školské zariadenia, bez ohľadu na farbu semaforu predmetnej školy, odporúča realizovať len teoretickou formou.“
Zaujímalo by ma, čo si o ňom myslia… deviataci, budúci voliči.
Vo všetkej úcte k opatreniam, s rešpektom ku kolegom, s ohľadom k susedom, s obavami o zdravie rodičov. Teším sa na Vianoce. Okrem Popolušky chodí Pyšná princezná. A v nej kráľ zakázal spievať.