Aká je skutočná cena lacných banánov zo supermarketu?

Aké je najobľúbenejšie ovocie v Európe? Nie sú to jablká, ani hrušky, ale banány. Ročne sa ich na svete vypestuje a spotrebuje 107 miliónov ton a ako tropickú plodinu ich do Európy musíme dovážať. Najväčším producentom banánov sú pritom práve krajiny Latinskej Ameriky, Afriky a Karibiku. Rozvojové krajiny, v ktorých nefungujú zákony na ochranu ľudských práv, práv robotníkov ani na ochranu životného prostredia.

Najviac banánov nakúpime v supermarketoch, ktoré ich predávajú za nízke ceny často porážajúce aj domáce jablká či broskyne. Nízka cena, na ktorú nás supermarketové a diskontné reťazce lákajú, je ale vykúpená mizivými mzdami, detskou prácou a ničením životného prostredia v krajinách takzvaného Globálneho Juhu.

Problémy masovej produkcie

Pri masovom pestovaní banánov tak vzniká viacero problémov. Trpia nielen tisíce ľudí, ktorí banány pestujú, zbierajú či balia, ale aj životné prostredie v okolí plantáží. “Je teda načase začať sa zaujímať aj o to, ako žijú a pracujú ľudia, vďaka ktorým banány v našich obchodoch nájdeme,” hovorí vedúca kampane za férové ovocie Make Fruit Fair Petra Ježeková zo Živice.

Niektoré z reťazcov vnímajú záujem ľudí o férové výrobky a do svojich ponúk zahŕňajú stále viac certifikátov, ktoré by mali zaručovať, že boli vyrobené ekologicky či férovo voči pestovateľom a robotníkom. Nie vždy je to však aj realita.

Jeden z našich najväčších obchodov Lidl vyhlásil, že všetky banány, ktoré predáva vo svojich predajniach v Nemecku a Veľkej Británii, budú odteraz certifikované cez Rainforest Alliance a/alebo Fairtrade International a očakáva sa, že časom bude táto prax rozšírená aj do predajní Lidl v ostatných krajinách EÚ. “Tento krok je ďalším míľnikom v ambíciách Lidlu ponúkať svojim zákazníkom produkty z trvalo udržateľných zdrojov,” povedal Jon Covey, riaditeľ nákupu čerstvých produktov v Lidl vo Veľkej Británii.

Výrobky s logom zelenej žaby Rainforest Alliance nájdete aj v predajňach Lidli na Slovensku. „Zaujímavé je, že ich cena je rovnako nízka ako u produktov bez podobného certifikátu,“ hovorí Ježeková. Napríklad Fairtrade výrobky sú charakteristické vyššou cenou, ktorá sa použije na vyplatenie takzvanej Fairtrade prémie pre producentov a robotníkov. Dostanú teda tak za tovar viac peňazí.

Avšak, ak kúpite banány alebo ananásy certifikované cez Rainforest Alliance, platíte stále bežnú nízku cenu, pre ktorú sú predajne Lidl také populárne. Akékoľvek benefity z toho plynú, ak tam teda vôbec nejaké sú, sú teda pre spotrebiteľa zadarmo. „Je skutočne možné vyhlasovať, že tak lacné tropické, aj keď certifikované, produkty môžu naozaj pochádzať z trvalo udržateľného zdroja?“ pýta sa Ježeková.

Na pražskom maratóne sa zjedlo 5 ton banánov. Ani jeden nebol fér. Aktivisti sa tak rozhodli vytvoriť banánovú štafetu.

Stále populárnejšia žabka

Produkty certifikované cez Rainforest Alliance dnes zahŕňajú banány, ananásy, kávu, čaj, palmový olej a mnoho ďalšieho a sú stále populárnejšie u predajcov, ktorí ponúkajú lacné jedlo a nápoje.

Medzi spoločnosťami, u ktorých nájdeme produkty s logom zelenej žabky od Rainforest Alliance sú McDonald’s, Dunkin Donuts, Kraft, Unilever, Mars a veľa iných, ktorí zvyčajne nie sú vnímaní ako sociálne alebo environmentálne zodpovední.

„Keď je produkt označený logom zelenej žabky, získa spotrebiteľ pocit, že je súčasťou nejakej zmeny, že robí svet lepším, férovejším, že možno dokonca zachraňuje dažďový prales, ale je to skutočne pravda?“ pýta sa Ježeková.

Rainforest Alliance bola založená v roku 1987 vtedy 24-ročným Američanom Davidom Katzom, ktorého trápilo stále rastúce ničenie tropického dažďového pralesa a vymieranie druhov zapríčinené stratou ich unikátneho prirodzeného prostredia. Od začiatku bola Rainforest Alliance zameraná na životné prostredie a jej hlavným poslaním bolo zachrániť dažďový prales a zabrániť rozširovaniu poľnohospodárstva a komerčnej ťažby dreva v pôvodných pralesoch.

Dnes má certifikát so zelenou žabkou už 5,5 percenta svetového vývozu banánov. V roku 2010 to pritom bolo šesťkrát menej. „Rapídna expanzia certifikácie Rainforest Alliance spôsobila rastúce podozrenie, že väčšina tohto úspechu je spôsobená voľnosťou štandardov a nenáročnosťou certifikačného procesu,“ hovorí Ježeková.

Certifikát bez námahy

Aby banánové a ananásové plantáže získali možnosť používať logo žabky RA, musia splniť určité štandardy.

V rámci Štandardov trvalo udržateľného poľnohospodárstva (Sustainable Agriculture Standard) je 100 kritérií usporiadaných pod 10 hlavných princípov. Šesť z nich zahŕňa ekologické kritériá, jeden sa týka manažmentu systémov a ďalšie tri obsahujú sociálne kritériá. Zo 100 kritérií je 16 kľúčových a musia byť dosiahnuté, aby mohla farma dostať certifikát so zelenou žabkou.

Kľúčové environmentálne kritériá vyžadujú ochranu existujúcich ekosystémov na farmách, farmárske aktivity, ktoré nepoškodzujú dažďový prales, a embargo na lov divých zvierat. Farmy nesmú vypúšťať odpad do prírodných vodných systémov a existuje zoznam zakázaných chemických a biologických látok.

Kľúčové sociálne kritériá vyžadujú:

• Farmy nezamestnávajú deti pod 15 rokov, nepoužívajú nútenú prácu alebo používanie diskriminačných zamestnávateľských praktík;
• Robotníci musia mať právo voľne sa organizovať a vyjednávať kolektívne o pracovných podmienkach;
• Farmy musia mať a verejne vyhlasovať politickú záruku tohto práva a nesmú brániť robotníkom vytvárať alebo vstúpiť do odborov alebo kolektívne vyjednávať a
• Platy by mali prinajmenšom kopírovať miestny priemer alebo zákonom stanovené minimum.

Ostatné kľúčové podmienky v oblasti zdravia a bezpečnosti obsahujú pravidlo, že robotníci, ktorí sa dostávajú do kontaktu s agrochemikáliami majú mať osobné ochranné prostriedky. V oblasti vzťahov v komunite zas, že farmy majú uplatňovať také postupy a procesy, ktoré nachádzajú a berú ohľad na záujmy miestnych obyvateľov.

Nie je možné tu podrobne analyzovať všetky kritériá. Všetky kľúčové podmienky sú však väčšinou požiadavky, ktoré už obsahuje národná legislatíva, existujúce kódexy spoločností a iné štandardy ako napríklad GlobalGAP, ktoré sú vyžadované predajcami dovezených banánov a ananásov v EÚ. „Iba jedno kritérium týkajúce sa obnovy prírodných ekosystémov pridáva hodnotu naviac k bežným už existujúcim požiadavkám,“ hovorí Ježeková.

„Čo sa týka iných ako kľúčových kritérií, ich požiadavky sú tak flexibilné, že umožňujú väčšine komerčných banánových a ananásových plantáží dosiahnuť certifikáciu bez väčšej námahy,“ tvrdí Ježeková.

Spĺňajú certifikované farmy štandardy?

Dodržiavanie podmienok certifikátu kontroluje vo väčšine prípadov priamo Rainforest Alliance. Pre externé agentúry nie je vždy ľahké získať prístup na farmy. „To sťažuje posudzovanie akýchkoľvek dopadov RA na životné prostredie,“ hovorí Ježeková. Je teda jednoduchšie posudzovať sociálne dopady RA, pretože informácie je možné získať, ak je to potrebné, rozhovormi s robotníkmi a organizátormi odborových zväzov aj mimo brán plantáží.

Predbežné prieskumy správania sa RA na banánových a ananásových farmách boli zrealizované organizáciou Banana Link (Veľká Británia), Oxfam Germany (Nemecko), niekoľkými odborovými zväzmi z Južnej Ameriky a SOMO (Holandsko – pre čaj, kávu a kvety). Ich zistenia v skratke:

V Kostarike, Ekvádore, Hondurase a Guatemale (a v Keni pre čaj) zistili vyšetrovatelia na farmách certifikovaných cez Rainforest Alliance:

• Členstvo v odborových zväzoch a súvisiace aktivity sú potláčané a organizovaní robotníci prepúšťaní;
• Mzdy sú nižšie ako je zákonom stanovené minimum;
• Pracovný čas presahuje zákonnú dobu a nadčasy nie sú platené;
• Nie sú k dispozícii miesta na stravovanie sa a hygienické zariadenia;
• Robotníci-migranti majú zmluvy na ešte nižšie sumy ako miestni robotníci;
• Používanie subdodávateľov vytvára na pracovisku nestabilitu;
• Bezpečnostné vybavenie je nedostatočné a objavuje sa kontaminácia agrochemikáliami;
• Robotníci majú zdravotné problémy spôsobené používaním agrochemikálií;
• Používajú sa zmluvy bez sociálneho zabezpečenia a iných sociálnych istôt;
• Našli sa dôkazy poškodzovania životného prostredia.

Ekvádor a Kostarika sú najväčšími dodávateľmi banánov do EÚ a Kostarika je aj najväčším dodávateľom ananásov. Niektoré zo skúmaných fariem dodávajú aj pre Lidl.

Pomáha teda certifikácia?

„Zdá sa, že certifikácia cez RA nezabezpečuje záruku, že sú dodržiavané ani také “kľúčové kritériá”, ako sú základné pracovné práva alebo vyplácanie minimálnej mzdy,“ hodnotí Ježeková.

SAN a RA sa usilujú ponúkať trvalo udržateľne pestované tropické ovocie a robiť to bez nákladov naviac zo strany spotrebiteľa. Ak supermarkety ponúkajú spotrebiteľom ovocie za výnimočne nízke ceny musia žiaľ nakupovať aj od svojich dodávateľov za výnimočne nízke ceny.

“Ťažkí zľavovači” ako Lidl a jeho konkurent Aldi stlačili ceny tak nízko, ako boli naposledy v 1970-tych rokoch. Ostatné supermarkety skúšajú dostať sa tiež na tieto nízke ceny, ale náklady producentov za toto obdobie dramaticky vzrástli.

Je realistické očakávať od pestovateľov banánov a ananásov trvalo udržateľnú produkciu, keď peniaze, ktoré za to dostávajú, ledva pokryjú výrobné náklady? Je prekvapujúce, že keď vyšetrovatelia skúmajú farmy certifikované cez Rainforest Alliance, tak zistia, že štandardy SAN nie sú splnené?

Producenti musia Rainforest Alliance platiť za certifikáciu, čo sa ešte pridáva do ich nákladov. „Ak sú producentom vyplácané nízke ceny, je pre nich ťažšie zvládnuť náklady na trvalo udržateľnú produkciu a je potom pravdepodobnejšie, že produkčné systémy povedú k negatívnym sociálnym a environmentálnym dopadom,“ uzatvára Ježeková.

---

V kampani MAKE FRUIT FAIR veríme, že skutočne trvalo udržateľné systémy budú zaručené iba keď supermarket zaplatia svojim dodávateľom FÉROVÉ CENY, ceny, ktoré pokryjú skutočné náklady trvalo udržateľnej produkcie. “Kúp si banán, dostaneš trvalo udržateľnú budúcnosť zdarma” nikdy nebude reálna možnosť.

 Viac informácií nájdete na makefruitfair.org/sk

Kampaň Za férové ovocie! je spolufinancovaná Európskou úniou. Za obsah tohto článku sú výhradne zodpovední autori a nemôže byť za žiadnych okolností považovaný za odrážajúci postoje Európskej únie.