Tomáš Harhovský počas štúdia učiteľstva zistil, že zážitok upevňuje vedomosti lepšie ako počúvanie o abstraktných javoch, preto sa rozhodol zapojiť a podieľať sa na koordinácii platformy Hurá von!, ktorú realizuje CEEV Živica. Prečo je dôležité vzdelávať žiakov aj mimo triedy?
Sériu Bez lavíc pripravujeme spolu s Hurá von.
Si vyštudovaný učiteľ matematiky a chémie. Aké možnosti vidíš vo výučbe spomínaných predmetov vonku? Aké benefity by podľa teba prinieslo masívnejšie vzdelávanie týmto spôsobom žiakom v našich školách?
Kde inde učiť prírodovedné predmety ako v prírode. No odporúčam vyučovať vonku aj všetky ostatné predmety. Okrem veľkého množstva inšpirácie a konkrétnych prírodnín je vonku aj lepšie a zdravšie prostredie. Otvorený priestor ponúka možnosti pre skupinové, pohybové a energizačné aktivity. Pre mňa osobne je tiché prostredie vonkajška upokojujúce a žiakom tiež zlepšuje náladu, čo nám potvrdzujú aj naše partnerské školy.
Určite by som uvítal, aby sa vonku vyučovalo masívnejšie, nielen že sú takéto vedomosti trvácnejšie, ale žiak pri nich získa aj zručnosti do bežného života ako napríklad práca s lanom, orientácia v prírode a podobne. Učenie v prírode je prirodzene spojené s pohybom, ktorý priamo pomáha fyzickému aj psychickému rozvoju žiaka.
Venuješ sa aj permakultúre, vyznáš sa v bylinkách a v rodičovskom dome sa staráš aj o hospodárske zvieratá. Čo učí úzko spätý spôsob života s prírodou mladých ľudí a aké životné zručnosti ti to prináša v praxi?
Od malička som vyrastal v prostredí blízko prírody a zvierat. Práca pri nich je proste spojená s kontaktom s prírodou. Čo je práca a čo je záľuba je pre mňa ťažké definovať. Niekedy sa to prelína. Musím sa priznať, že k permakultúre (udržateľné ľudské sídla nasledujúce vzory prírody – pozn. red.) som sa dostal vtedy, keď som pátral po nejakom spôsobe, aby bola moja záhrada čo najsebestačnejšia. Teda z lenivosti.
V prvom rade mi takýto spôsob života ukázal hodnotu jedla a práce potrebnej na jeho výrobu. Taktiež mi poskytol zažiť pocit úspechu, keď som vypestoval zeleninu, uvaril niečo chutné z vlastných surovín alebo sledoval, ako sa vyliahnu kuriatka z vajíčok. Samozrejme, človek zažije veľakrát aj neúspech, ktorý môže byť spôsobený suchom alebo vlastnými zlými rozhodnutiami. Hlavné je poučiť sa z týchto skúseností. Zrátať a vyhodnotiť si tieto veci odporúčam určite každému. Naučil som sa skromnosti, starostlivosti, pozornosti, zodpovednosti a skorému vstávaniu. (smiech) Učenie nie je niečo, čo vieme dokončiť a príroda je obrovský katalóg inšpirácie.
V platforme Hurá von lektoruješ aktivity súvisiace s matematikou, chémiou, biológiou s využitím pomôcok, ktoré nám ponúka príroda a terén. Vnímaš okrem prakticky získaných vedomostí pri takejto výučbe aj možnosti väčšieho prepojenia s prírodou a citlivejším vnímaním okolia?
Hoci som v Hurá von krátko, teší ma záujem slovenských škôl o takéto vyučovanie. Každý ročník Hurá von prináša nové nápady vďaka učiteľkám a učiteľom, ktorí robia niečo navyše len preto, aby žiakom priniesli zážitok z vyučovania. Počas lektorovania a spolupráci s učiteľmi sa vždy niečo naučím o nových možnostiach prepojenia učiva s terénom a využitie pomôcok.
Čo sa týka matematiky, uprednostňujem trvácne pomôcky na učenie pravidelných tvarov napríklad schody budovy. Merať a počítať vieme aj na kvetoch, alebo ľudskom tele. Vo vonkajších podmienkach je ťažké realizovať presné chemické merania a pokusy, prostredie skôr využívam na vysvetľovania chemických procesoch pri bežných aktivitách ako zakladanie ohňa či varenie čaju. Do podobných úloh je ľahké zakomponovať učivo.
Možnosť niečo ohmatať a vyskúšať si je tou najlepšou formou učenia, najmä keď máme tieto predmety všade okolo seba. Okrem prakticky získaných vedomostí získavame aj zážitok, ktorý je jedinečný. Tento pozitívny zážitok prepája človeka s prírodou. Naučiť sa citlivo vnímať okolie a ľudí je dôležité pre deti, učiteľov aj rodičov, pričom v prírode to ide akoby samo. Ak vnímame prírodu citlivo, uvedomujeme si, aký je ekosystém krásny, prepojený a krehký a tiež zlepšujeme naše pozorovacie schopnosti, čo je odrazový mostík pre učenie.
Dá sa podľa teba matematika a chémia pri učení vonku prepojiť aj s umeleckým prístupom?
Táto otázka by sa viac hodila pre umelca, ale myslím si, že áno. Aj v umení hrá matematika či chémia dôležitú úlohu. Rytmus a takty sú jasná matematika. To, čo vníma naše oko ako krásne, má tiež prepojenie s pomermi a perspektívou. Veľmi ma fascinuje, že rovnaké pomery ako zlatý rez sa vyskytujú nie len v nesmrteľných umeleckých dielach, ale aj v samotnej prírode a v ľudskom tele. Ďalšou kategóriu, spojenou s umením, by mohli byť farby a farbivá z prírodných zdrojov z pohľadu chémie, ich extrakcia a rozpustnosť alebo chromatografia (rozdeľovanie zložiek zmesi, pozn. red.).
Stretol si sa počas praxe na vysokej škole aj s učením vonku?
Iba výnimočne. Pre mňa to bola aplikácia matematických prechádzok, ktorú nám na našu didaktiku priniesla docentka Janka Medová. Okrem predstavenia aplikácie, vyskúšania si, ale aj vytvorenia vlastnej prechádzky nám poskytla aj dobré rady do praxe. Moja obľúbená bola: „Cieľom nie je vytvoriť náročnú úlohu, aby učiteľ ukázal aký je šikovný matematik, ale aby každé dieťa zažilo úspech a praktický význam z riešenia príkladu.” Takúto prechádzku, určenú pre žiakov druhého stupňa zameranú na meranie a počítanie príkladov na skutočných predmetoch, pripravujem aj vo Vzdelávacom centre v Zaježovej, a určite nebude posledná.
S akými výhodami sa spája outdoorové vyučovanie? Čo dokáže dať učenie vonku žiakom v porovnaní s tým, keď sú v interiéri?
Výhodami je určite pohyb a čerstvý vzduch, ktoré sú preukázateľné. Pobyt vonku zlepšuje náladu a prináša podnetnejšie prostredie pre tvorivé činnosti. Jedine vonku vieme pozorovať prírodné deje ako rosu alebo správanie živočíchov. Vyučovanie je vlastne vzájomná interakcia medzi žiakom a učiteľom, ale aj prostredím, v ktorom sa vyučuje. Je teda v záujme učiteľa, aby sa žiak a aj on sám nachádzali v príjemnom prostredí. Je dokázané, že žiaci, ktorí sa učia vonku, sú motivovanejší, veselší a aktívnejší. Pri dobrom nastavení aktivít sa skupinovo zapájajú do objavovania, čím sa rozvíjajú aj ich sociálne schopnosti a komunikácia. V triede síce máme lavice, ale vonku máme viac priestoru, ktorý môžeme využiť na rozprávanie sa v kruhu, na skupinovú prácu a pohybové úlohy.
Je možné robiť aktivity aj v nepriaznivom počasí? Ak áno, ako?
Nepriaznivé počasie nepoznám, poznám len nevhodné oblečenie alebo aktivity. Keď mrzne, pracujeme s ľadom. Keď prší, pozorujeme správanie vody a pripravujeme a testujeme vodozádržné opatrenia. Keď máme trochu šťastia, vidíme aj dúhu. Keď nás pohltí hmla, zisťujeme, kde je sever a počúvame, ako dobre prenáša hmla zvukové vlny. Pri suchu diskutujeme o klimatických zmenách a v tieni stromu oceňujeme jeho dôležitosť.
Ako začína tvoja hodina lektorovania?
Pri lektorovaní som zatiaľ len vypomáhal s niekoľkými aktivitami. No hodiny lektorovania začínajú zoznamovačkou. Učíme sa nielen zrakom a sluchom, ale aj ostatnými zmyslami. Bez toho, aby sme si problém poriadne neohmatali, neprídeme na jeho riešenie. So žiakmi hrávame hry alebo hádanky. Po týchto aktivitách sa mi zdá, že ich komunikácia je plynulejšia. Priebeh hodín je vždy iný pri každej škole.
Čo by si odporučil učiteľom a učiteľkám, keď chcú začať s učením vonku, no nevedia, ako na to?
Inšpiráciu môžete načerpať z našich metodických príručiek. Jan Amos Komenský raz povedal, že kto začne, má polovicu hotovú. Ak však so žiakmi nechodíte často von, zo začiatku budú veľmi nadšení a pravdepodobne nebudú dávať pozor. Treba im vždy pripomenúť, že sa vonku idete vzdelávať a čo je cieľom hodiny. Po čase si zvyknú na nové elementy a budú sledovať vyučovanie.
Učenie vonku v rámci Hurá von podporuje spoločnosť IKEA a Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky.
Články z rubriky VZDELÁVANIE
Profil autora:
