Posúdenie školskej zrelosti pozostávalo zo 60-minútového testu. Prečo deti nedostali príležitosť prejaviť sa napríklad formou spievania alebo inak tvorivo? Dostala som odpoveď, že náš školský systém na to nie je nastavený a keď chcem dieťa rozvíjať týmto spôsobom, mám ho prihlásiť do súkromnej školy typu Montessori.
Náš takmer 6-ročný synček Andrej sa už veľmi teší do školy. Je zvedavý, rád skúma veci, denne kladie desiatky otázok. Prednedávnom som spolu s ním v škôlke bola na stretnutí so psychologičkou, ktorá mala posúdiť školskú zrelosť detí. Celkom som sa na to tešila a bola som zvedavá, čo sa bude diať.
Celé to malo trvať približne 60 minút. Ale nečakala som, že takmer celú hodinu deti strávia sediac za stolom a píšuc „test“. Pani psychologička vždy vysvetlila, čo majú do zošita doplniť a deti to mali samostatne urobiť. Úlohy sa týkali hlavne hľadania logických rozdielov a počítania do 10, vrátane odčítania, čo ma celkom prekvapilo. Aj keď synček s tým problém nemal, sám sa naučil počítať, pretože ho to zaujímalo. Ale žeby toto malo byť jedno z kritérií školskej zrelosti? No nič, sedela som ďalej a pozorovala.
Deti pracovali v tichosti, aspoň prvých pár minút. Potom sa Andrejko začal na stoličke hniezdiť, po chvíli spôsobne zdvihol ruku a pýta sa: „Pani psychologička a toto má byť takto?“. Pani psychologička podišla k nemu, povzbudila ho, aby pracoval samostatne a dodala, že prváci už majú mať ústa na zámok. Toto sa zopakovalo ešte asi trikrát. To, že má mať ústa na zámok a nemá sa pýtať ak mu niečo nie je hneď jasné, sa ale Andrejkovi evidentne nepozdávalo. Doma sme zvyknutí diskutovať.
Asi po pol hodine Andrej začal na mňa gúľať očami, evidentne vyšťavený jednotvárnosťou úloh a ja som sa na neho povzbudivo usmiala. Pritom som ale neveriacky pozerala na hodiny. To akože vážne majú sotva 6-ročné deti plné energie 45 minút ticho sedieť a riešiť úlohy? Z dlhej chvíle som si začala prezerať škôlkarske knižky. Našťastie, test sa už blížil ku koncu.
Nasledovalo ešte kolo otázok typu ako sa volá tvoja mamička a ocko, kde bývaš a podobne. Andrej očividne pookrial, komunikácia z očí do očí sa mu páčila a začal aj vtipkovať. Potom deti mali nakresliť svojho otecka. No, kreslenie nikdy nebolo Andrejkovou silnou stránkou. Maľovanie prstovými farbami a vodovkami, to áno, ale kreslenie postáv ho zatiaľ nezaujalo. A jeho postavička podľa toho aj vyzerala.
Pani psychologička nakoniec pri osobnom pohovore zhodnotila, že intelektuálne by synček mohol ísť do školy hneď, ale odporúča ročný odklad na základe tej kresby a toho, že by mohol mať problém so sústredením. Poznamenala som, že ja sama by som mala problém sústrediť sa takmer 60 minút na tento druh činnosti, nieto ešte títo drobci.
Zaujímalo ma, prečo bol test taký dlhý a jednostranne zameraný a prečo deti nedostali príležitosť prejaviť sa napríklad formou spievania, cvičenia alebo inak tvorivo. Dostala som odpoveď, že náš školský systém nie je takto nastavený a keď chcem dieťa rozvíjať týmto spôsobom, mám ho prihlásiť do súkromnej školy typu Montessori.
V duchu sa prenesiem do svojho detstva, na 1. stupeň petržalskej školy ešte v dobe socializmu, v tom čase s 35 deťmi v triede. Celá trieda kráčame lesom a s Pani Učiteľkou Kútikovou živo diskutujeme o tom, ako asi vznikli slová. Zastavujeme sa na kopci a Pani Učiteľka nám povie, aby sme si ľahli do trávy. Na oblohe nad nami ticho plávajú oblaky. Máme za úlohu pozorovať, na čo sa ktorý z nich podobá…
Psychologička: Neverbálnym testom zisťujeme výkon dieťaťa pri práci, ktorá ho v škole čaká
Mrzí nás, že mamička vnímala situáciu takto nepriaznivo. Pokúsim sa stručne zareagovať: Test trvá 45-60 minút a to podľa tempa, ktorým sú deti v práve prítomnej skupinke 6-8 detí schopné pracovať. Test je neverbálny a zisťuje skutočne výkon dieťaťa v desiatich oblastiach, ktoré sa vyžadujú pri práci v škole. Nie je to inteligenčný test, ktorého súčasťou býva samozrejme aj tvorivosť.
Do školy sú prijímané deti všetkých stupňov mentálneho nadania, ide teda skutočne o zistenie úrovne schopností k nadobúdaniu vedomostí v skupine rovesníkov pod vedením učiteľa v základnej škole. Očakáva sa samozrejme aj schopnosť odsunúť na neskôr okamžité priania či postrehy detí a to v záujme nebyť rušený a nerušiť pri práci a premýšľaní ostatné deti v skupine. Test je neverbálny, nakoľko pozvané deti sa nepoznajú a požiadavka rozprávať alebo spievať by mohla niektorým v tejto skupine a v neznámom prostredí spôsobovať problémy.
Ide o deti, ktoré majú nastúpiť v septembri povinnú školskú dochádzku – denne budú v triede pracovať 4-5 hodín, päť dní v týždni. Pri posudzovaní máme k dispozícii aj vyjadrenia učiteliek z MŠ, ktoré deti poznajú po stránke ich emocionálneho vývinu a sociálneho správania.
V prípade záujmu, odporúčam navštíviť stránku: www.psychologickecentrum.sk
PhDr. Horáková Eva z CPPPaP
psychologička
kontakt: [email protected]
Články z rubriky NÁZORY
Profil autora:
