Naša západná kultúra ľudskú smrť a zraniteľnosť vytesnila na nedohľadnú perifériu. Človek s kreditkou vo vrecku a s mobilom za opaskom nechce byť rušený faktom, že všetko jeho pachtenie za hmotou, je len presýpaním piesku v dlaniach.
Pre kresťanov trvá obdobie veľkého pôstu štyridsať dní. Vrcholí veľkonočnými sviatkami, kedy si pripomíname ustanovenie eucharistie (posledná večera), Kristovo ukrižovanie a oslavujeme jeho vzkriesenie ako definitívne víťazstvo nad smrťou. Všetko to ale začína Popolcovou stredou, ktorá je štartovnou čiarou veľkého pôstu. Tento rok pripadla na 10. februára.
Na Popolcovú stredu sa počas bohoslužieb udeľuje „popolec“ . Je to obrad, pri ktorom kňaz urobí prstom „namočeným“ do popola veriacim na čele kríž a povie: Prach si a v prach sa obrátiš. V týchto biblických slovách (z knihy Genezis) je vyrieknutá hlboká pravda o našej ľudskej krehkosti, zraniteľnosti a dočasnosti.
Ako kňaz pozorujem za posledné roky v praxi nový jav. Keď idem niekoho pochovávať, najbližší príbuzní zosnulého mi pri rozhovore povedia: Pán farár, hlavne, nech to dlho netrvá, nech je to rýchlo. Pritom obrad, keď ide nebožtík na kremáciu, trvá 20-25 minút. Chcú to mať ešte kratšie? Len povedzme: Zbohom! a rozíďme sa? Čoho sa títo ľudia boja? Majú strach zotrvať v prítomnosti svojho blízkeho zosnulého o pár minút dlhšie? Celý život boli spolu a teraz ich tlačí čas? Boja sa, že si odrazu uvedomia svoju vlastnú smrteľnosť, na ktorú doteraz nepomysleli?
Naša západná kultúra ľudskú smrť a zraniteľnosť vytesnila na nedohľadnú perifériu. Človek s kreditkou vo vrecku a s mobilom za opaskom nechce byť rušený faktom, že všetko jeho pachtenie za hmotou, je len presýpaním piesku v dlaniach. Nechce sa konfrontovať s realitou, že s holým zadkom na tento svet prišiel a s holým zadkom z neho aj odíde. A koľko peňazí bude mať na účte, je v tej chvíli úplne jedno.
Nechceme sa pozerať na starých ľudí, preto ich zatvárame do domovov dôchodcov. Desí nás myšlienka, že raz budeme takí istí. Bojíme sa smrti, preto žijeme, akoby nebola. A keď sa nás dotkne v odchode blízkeho človeka, zatvárame oči a chceme ju spolu s „prachom nášho nebožtíka“ čím skôr zamiesť a vysypať do kontajnera.
Ale to je chyba, priatelia. Každý, kto číta tieto riadky, tu do sto rokov nebude. Keď si tento fakt naplno uvedomíme, otvoria sa nám krásne obzory. Čo s týmto krátkym časom pobytu? Má význam budovať si kariéru, luxus, kontá, hromadiť hmotu, alebo pestovať súcit, pochopenie, milosrdenstvo a láska? Do čoho investovať čas a energiu? Kristus nás učí: „Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich moľ a hrdza ničia a kde sa zlodeji dobýjajú a kradnú. V nebi si zhromažďujte poklady; tam ich neničí ani moľ ani hrdza a tam sa zlodeji nedobýjajú a nekradnú. Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce.“
Mnísi v staroveku chodili tráviť čas na pohrebiská. Sedeli pri hroboch mŕtvych a meditovali o smrti a dočasnosti. Vnímali skazu telesnej schránky a všetkých pozemských túžob a radovánok, ktoré sa nakoniec aj tak premenia len v prach. Táto meditácia ich viedla k vnútornej oprostenosti. Všetko je pominuteľné, iba Boží Duch je nepominuteľný. Telo zanikne a rozpadne sa, ale duch je večný. Náš pozemský život je limitovaný, ale náš duchovný život je nekonečný.
Choďte tiež na cintorín, na celý jeden deň (odvážni aj noc) a skúste si meditáciu smrti. Nie je to nič morbídne ani depresívne. Naopak, pochopenie vlastnej dočasnosti vás povedie k vnútornej slobode a radosti. Pochopíte, nie verbálne, ale v hĺbke srdca, na čom skutočne záleží. Odhalíte jednotu s „mŕtvymi“, ktorí sú naďalej živí, len opustili fyzickú úroveň. Nájdete poklady v nebi: pokoj, mier, nádej a život, ktorý pozemskou smrťou nekončí. Smrť a život sú spojené nádoby, jedno bez druhého neexistuje. Život aj smrť sú deťmi Večnosti.
Tip na záver:
Pokiaľ beriete pôst vážne a chcete ho aktívne využiť, ponúkajú sa mnohé aj netradičné možnosti. Okrem pôstu od jedál, cigariet, alkoholu, neduhov a vášní, vyskúšajte originálny prístup, ktorý ponúka „autopôst.“ Je to štyridsaťdňový ekologický pôst od automobilu. Vyžaduje od nás priškrtenie zabehnutého pohodlia a prejav aktívnej tvorivosti – veď cestovanie hromadnou dopravou býva veľkým dobrodružstvom.
Autopôst prináša konkrétne dobro nám samotným, spoločnosti, aj celému svetu.
Viac na webe: autopust.cz.
Články z rubriky NÁZORY
Profil autora:
Pôvodne rocker zo Žiaru nad Hronom je dnes spisovateľom, bylinkárom a biskupom Cirkvi československej husitskej v Brne. Počas štúdia na vysokej škole sa aktívne venoval záchrane kláštora Katarínka v Západných Karpatoch, strávil polroka na duchovnom retreate v Negevskej púšti v Izraeli.