Kedy naposledy ste boli v knižnici? Ja dosť často na to, aby som sa s paniami knihovníčkami poznal – keď nie hneď po mene, tak po tvári. Počas chvíľ v knižnici som si uvedomil, aký dôležitý je jej prínos pre spoločnosť. Pre čitateľov, či nečitateľov. Pre mňa či pre vás.
Skúste si predstaviť knižnicu. Možno sa vám v mysli vybaví obraz staršej pani v okuliaroch, ktorá povie „Šššššššš!“, keď prehovoríte čo i len o trochu hlasnejšie.
Už dávno som však žiadne také „šššššš“ v knižnici nepočul. Myslím si, že je to viac filmové a v skutočnosti vôbec nie „také horúce”. Práve naopak, teraz, keď je vonku zima, je v knižničných budovách príjemná atmosféra. Je tam tiež teplo, knihy, (možno WC či pitná voda) priestor sadnúť si, možnosť zúčastniť sa nejakého podujatia a byť obklopený ľuďmi alebo pracovať na niečom svojom. Ako malé dievčatko v ružových oteplovačkách s maminou, ktoré si práve sadajú predo mňa a robia domáce úlohy.
A ak práve nemáte na práci domáce úlohy, môžete siahnuť po mnohých knihách či časopisoch. Od Platóna cez Základy záhradkárčenia až po leporelo Pinocchia. Dokonca tam majú aj bulvárny plátok, ktorý práve číta pani za mnou. Možno nenájdete všetko, čo hľadáte, no viete nájsť veľmi veľa, nech vás už zaujíma čokoľvek. A pokiaľ si neviete rady, nebojte sa obrátiť na pani knihovníčku, ktorá vám s úsmevom pomôže nájsť váš hľadaný poklad.
Prečo verím v knižnicu? Pretože knižnice – či už krajská vo Zvolene, kráľovská v Haagu mestská v Tampere, alebo akákoľvek iná knižnica – sú nositeľmi hodnôt. Vyznávajú hodnoty, akými sú široká dostupnosť pre všetkých, možnosť tráviť čas bez potreby konzumu, ponuka základného vybavenia ako teplo a šanca sadnúť si, ľudský kontakt a v neposlednom rade priestor čítať a venovať sa tomu, čo nás baví.
A tomu naozaj verím.
Články z rubriky NÁZORY
Profil autora:
Študoval psychológiu na Leiden University v Holandsku, kde písal pre blog Rethinking Economics Netherlands. Pracovne pôsobil v rómskej komunite, v Michelinskej reštaurácii, McDonald’s či na zbernom dvore. Rôznorodosť týchto skúseností v ňom vyvoláva otázky, ktoré reflektuje svojim písaním aj na blogu Nonlinearism. Vo Zvolene rád chodí bicyklom do knižnice, kde sa cíti ako doma, a potom na kávu.