Pri debate o triedení odpadu a ekologických alternatívach výrobkov a obalov zabúdame na podstatu problému. Našu spotrebu.
Je skvelé, že sa teraz o odpade, triedení a recyklácii veľa diskutuje, rozpráva sa o škodlivosti skládok odpadov a spaľovní, do módy prichádza Zero Waste, reťazce secondhandov zažívajú boom.
Nezabúdajme ale na podstatu problému, a tým je naša každodenná spotreba, o ktorej sami a dobrovoľne rozhodujeme. Naším hlavným cieľom by nemalo byť vyseparovanie čo najväčšieho množstva odpadu, pretože aj to je stále iba odpad, ani to, že budeme kupovať výrobky s eko a bio značkami, lebo aj to je stále spotreba. Je to len forma greenwashingu, ktorá nám umožňuje veselo ďalej nakupovať, spotrebúvať prírodné zdroje a vytvárať odpad.
Naším hlavným cieľom by mala byť snaha odpad vôbec neprodukovať. Takže pri rozhodovaní o tom, či si kúpim rifle v sekáči alebo v módnom reťazci (aj keď z bio bavlny), je najlepším rozhodnutím to, že si nekúpim žiadne, pretože už jedny v skrini mám a vlastne ich ani nepotrebujem. Rovnaké je to aj so smartfónmi, CD-čkami, hračkami alebo topánkami…
Nemusíme súťažiť v tom, koľko odpadu sa nám každoročne podarí skompostovať alebo vytriediť. Poďme radšej súťažiť v tom, kto z nás ho vyprodukuje celkovo najmenej a objaví čaro uvedomelej skromnosti.