Sú zázraky možné? Prečo sme ochotní veriť napríklad v zmŕtvychvstanie, ale nie vo videnie bez očí?
Zázraky sú ošemetná záležitosť. Niektorí ich nekriticky prijímajú, iní bojovne odmietajú. Čo je ale zaujímavé, niektoré zázraky dokážeme akceptovať, ale iné považujeme za čistú pomätenosť.
Pamätám si ako som pred viac ako desiatimi rokmi učil gymnazistov filozofiu. Preberali sme hinduizmus a uškŕňali sa, keď videli na obrázkoch Šivu, ktorý mal štyri ruky. Nehovoriac o nadprirodzených schopnostiach jogínov, ktorých je Šiva kráľom. Hinduizmus má presne vymenovaný zoznam všetkých zázračných síl, ktorými môžu jogíni disponovať. Je to popísané tak presne ako u nás zbierka zákonov. Sú hlavné nadprirodzené schopnosti, kam patrí napríklad schopnosť zmenšovať alebo zväčšovať svoje telo, ale schopnosť počuť na diaľku sa už považuje za sekundárnu. Prečo je to tak, vedia len jogíni a právnici.
Moji študenti to celé považovali za rozprávky menej vyspelej kultúry. V lepšom prípade to brali ako mytológiu z druhého konca sveta. Mnohí z nich mali za sebou krst, prvé sväté prijímanie aj birmovku. Zmŕtvychvstanie, premenenie vody na víno alebo narodenie z panny považovali za takmer normálnu vec. Tak nejako sme si zvykli na to, že raz za čas je možné priviesť mŕtvych k životu alebo len slovom uzdraviť nevyliečiteľne chorého.
Viac ako samotné zázraky ma ale vždy fascinovalo ako dokážeme aj v tejto oblasti diskriminovať. Prednedávnom aj v našich médiách vyvolali rozruch ľudia, ktorí sa údajne živia len pránou. Nikdy som sa do hĺbky týmto javom nezaoberal. Chutí mi grilovaný encián s opekanými zemiakmi a nemám nutkanie ho nahradiť výživnejšou pránickou stravou. Bolo ale zaujímavé sledovať ako pojedači vzduchu boli označovaní za podvodníkov. Čakal som, kedy sa na zozname objaví aj katolícka mníška Terézia Neumannová z Konnersreuthu. Bez jedla žila 35 rokov a budú ju blahorečiť. Nikto ju ale nespomenul.
V Indii sa tisícové davy zhromažďovali okolo indického gurua Sai Bábu. Mal toľko zázračných schopností ako je listov na strome. Dokázal sa vraj objavovať aj na dvoch miestach súčasne. Mnohí túto jeho schopnosť spochybňovali a dokazovali to ako holú fyzikálnu nemožnosť. Nikdy som túto schopnosť netrénoval, mnohokrát mi úplne stačí, keď som už na jednom mieste. Niektoré médiá označovali Sai Bábu za podvodníka. Páter Pio z františkánskeho rádu kapucínov sa ale aj vďaka schopnosti bilokácie ocitol medzi svätými.
Všetci títo divotvorci by mohli v súdnom spore o zázrakoch namietať zaujatosť. Raz je zázrak prijatý, inokedy zamietnutý. Raz vás vynesie do panteónu svätých, inokedy vás odsúdi medzi nepríčetných. Diskriminácia nám prenikla ešte aj do zázrakov…
Nie som si istý, či môžu žiť bez jedla kresťanskí svätí alebo vyznávači šivaizmu. Netuším ako sa na dvoch miestach naraz zjavoval františkánsky mních ani hinduistický svätec. Úprimne, nikdy mi to nepripadalo ako esencia spirituality. A rovnako netuším, či niekto môže vidieť bez očí. Svojim študentom som na ďalšej hodine filozofie povedal nasledovný príbeh:
Istý mních sa roky cvičil v schopnosti prejsť po vode. Podstupoval zložité koncentračné cvičenia, vizualizácie aj modlitby. Trvalo mu desiatky rokov intenzívneho úsilia, aby mohol chodiť po hladine rieky. Raz ho stretol náhodný okoloidúci a videl ho pohrúženého do meditácia. „Čo to robíš?“ zaujímal sa. „Pripravujem sa na prechod tejto rieky po jej hladine“ odpovedal mních. Okoloidúci si len niečo zamrmlal a prebehol popri ňom na druhý breh po drevenom moste.
Články z rubriky NÁZORY
Profil autora:
Zakladateľ a bývalý riaditeľ Centra environmentálnej a etickej výchovy Živica. Pôvodne učiteľ v Bratislave, dnes obyvateľ lazov na Zaježovej. V rámci CEEV Živica sa venuje zriadeniu modelovej škole vo Zvolene.