fbpx

Home

Pri budovaní novej záhrady pre seniorov mysleli na budúcnosť ovplyvnenú klimatickou zmenou. Centrum sociálnych služieb v spolupráci s projektom Klíma nás spája, ktorý funguje pod záštitou mimovládnej organizácie Živica, otvorilo záhradu s adaptačnými prvkami. Boli sme sa pozrieť, ako fungujú.

Čím sú deti mladšie, tým pevnejšie hranice potrebujú, myslí si Michaela Babejová, učiteľka prvého stupňa na základnej škole v Budimíre. Podľa laureátky ocenenia Učiteľská osobnosť Slovenska 2023 sú deti rovnaké ako tie, ktoré žili pred sto rokmi. Aké vlastnosti by mal mať učiteľ prvákov? Akú úlohu vo vzdelávaní zohráva príroda a kedy je dieťa pripravené na vonkajší svet? Vypočujte alebo prečítajte si rozhovor zo série Edužur s učiteľkou angličtiny a ruštiny a mentorkou z Komenského inštitútu Annou Jančovou.

Členské štáty Európskej únie musia najneskôr od prvého januára 2025 zabezpečiť rozšírenie triedeného zberu o zložku textil. Podľa Ľubice Vargovej z organizácie zodpovednosti výrobcov NATUR-PACK sa okrem hodnotiacej štúdie neurobilo nič ďalšie. Ak ministerstvo životného prostredia nestihne zaviesť zber včas, Slovensku budú hroziť postihy.

Každý piatok spolu zo zvyškov potravín varia ľudia z Ukrajiny, študenti, anonymní alkoholici a seniori. Podľa riaditeľky centra Alžbety Šporerovej mladí nemajú dostatočný kontakt s dôchodcami alebo ľuďmi s ťažkým zdravotným znevýhodnením. V Centre rodiny v Dúbravke sa snažia odstraňovať predsudky a prepájať mladú generáciu so staršou. Boli sme sa pozrieť, ako centrum funguje a aké aktivity ponúka.

Domácnosti v roku 2022 denne vyhodili viac ako miliardu jedál, o čom informoval Program spojených národov pre životné prostredie. Hladovalo 783 miliónov ľudí a tretina ľudí žila v potravinovej neistote. Na Slovensku sa ročne vyhodí odhadom 0,6 milióna ton potravín a najviac ho vyprodukujú domácnosti. O tom, ako znížiť potravinový odpad na Slovensku a zároveň pomôcť ľuďom trpiacim hladom a žijúcim v potravinovej neistote, sme sa rozprávali s programovou koordinátorkou občianskeho združenia Free Food, Zuzanou Madajovou.

Pocit hanby z vytvorenia odpadu je podľa odborníkov jeden z dôvodov, prečo vznikajú nelegálne skládky. Najviac nahlásených skládok je v Bratislavskom kraji, kde sa nachádza aj jedna z najväčších slovenských nelegálnych skládok. Od 90. rokov je pri obci Kuchyňa v okrese Malacky. Na tejto skládke sa v rámci projektu Miesta preč bola pozrieť odborníčka z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky INCIEN Petra Csefalvayová a expert na odpady Marek Brinzík z organizácie zodpovednosti výrobcov Natur-Pack.

Názor na dnes:

marie-stracenska
Marie Stracenská

Jeden nikdy nevie

Fascinuje ma, že píšeme rok 2024 a médiá seriózne publikujú vyjadrenia človeka, ktorý na vlastné oči videl, že Zem je guľatá. A to na dôkaz toho, že vysoký štátny úradník sa mýli. Mám pocit, že sa mi sníva. To akože potrebujeme, aby nám niekto reálne demonštroval, že elektrina kope na dôkaz existencie prúdu alebo potrebujeme vidieť vybuchnúť dynamit, aby sme uverili, že trhaviny majú explózne účinky?

Názory

Vlad Jackovyj

Výnimočný dátum nielen pre Ukrajincov, ale aj pre Slovákov

Začiatkom marca si pripomíname 210. výročie narodenia ukrajinského básnika Tarasa Ševčenka, ktorého spájalo neobyčajné priateľstvo s Pavlom Jozefom Šafárikom.

Kristína Červeňáková

Bála som sa vrátiť do ambulancie, dodnes ma z toho mrazí

Prečítala som si vyjadrenie novinárky Zuzany Kovačič Hanzelovej o jej rozhodnutí stiahnuť sa z nahrávania politických rozhovorov pre neutíchajúce vyhrážky a útoky. Myslím si, že v jej situácii by som učinila rovnako. Útoky na ženy novinárky pribúdajú a sú čoraz vyhrotenejšie, odstrašujúcejšie a ohrozujúcejšie. Aj keď sa politickým témam nevenujem, pred pár mesiacmi som sa ocitla v nepríjemnej situácii, a to v ordinácii lekára.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Skúškou zo základov štátu a práva by mali prejsť všetci

Skúšku zo základov štátu a práva som robila veľmi dávno. Učili sme sa na ňu viacerí, navzájom sa pýtali a odpovedali, no aj tak sme sa potom priamo na mieste báli. Dopadla dobre, na prvý termín, myslím, že skúšajúci bol pomerne benevolentný.

Bianka Mária Bálintová

Na tichom proteste sme sa vraj tvárili, že bojujeme za slobodu médií

Stojíme na Námestí slobody, v rukách držíme transparenty a pred Úradom vlády sa pomaly začína tichý protest. Predchádzalo mu odoslanie otvoreného listu premiérovi Robertovi Ficovi a predsedovi parlamentu Petrovi Pellegrinimu. „Vyjadrujeme nesúhlas s poslednými vyjadreniami premiéra Roberta Fica a iných predstaviteľov vlády na adresu novinárov. Nesúhlasíme s tým, že na úrad vlády nechcú pustiť konkrétne médiá,“ hovorí jedna z organizátoriek protestu. Premiér sa totiž rozhodol, že si bude medzi médiami vyberať podľa toho, ktoré mu vyhovujú. Za konflikt medzi dvoma politikmi zaplatili novinári, ktorým predseda Národnej rady obmedzil možnosti nahrávať či vysielať živé vstupy v parlamente.

Podcast

Vzdelávanie

Čím sú deti mladšie, tým pevnejšie hranice potrebujú, myslí si Michaela Babejová, učiteľka prvého stupňa na základnej škole v Budimíre. Podľa laureátky ocenenia Učiteľská osobnosť Slovenska 2023 sú deti rovnaké ako tie, ktoré žili pred sto rokmi. Aké vlastnosti by mal mať učiteľ prvákov? Akú úlohu vo vzdelávaní zohráva príroda a kedy je dieťa pripravené na vonkajší svet? Vypočujte alebo prečítajte si rozhovor zo série Edužur s učiteľkou angličtiny a ruštiny a mentorkou z Komenského inštitútu Annou Jančovou.

Neísť na vysokú školu podľa študentiek gymnázia už nie je frajerina, aj keď to tak môže vyzerať na sociálnych sieťach. Maturantky z Gymnázia Považská Bystrica – Michaela Škrabáková, Angelika Fujaková, Simona Gajdičiarová, Rebeka Rezáková a Ema Teplanová – hovoria, že žiaci by mali viac diskutovať o politike a učiť sa veci do života. Mladším študentom radia, že záujem o verejné dianie im pomôže aj na prijímacích skúškach. Vypočujte alebo prečítajte si rozhovor zo série Edužur s učiteľkou angličtiny a ruštiny a mentorkou z Komenského inštitútu Annou Jančovou.

Čím viac kontextov, štýlov a kultúr študenti zažijú, tým majú podľa Dominika Nowaka viac porozumenia a otvorenosti k rôznym kultúrnym odlišnostiam a špecifikám. Nowak je študentom Univerzity Minerva, na ktorú sa hlási viac než 25-tisíc mladých ľudí ročne, pričom prijímajú len dve percentá záujemcov. Podľa britského denníka The Guardian sa Minerva stala najselektívnejším vysokoškolským štúdiom globálneho severu. V rokoch 2022 a 2023 získala označenie „najinovatívnejšia vysoká škola na svete“ a dostať sa na túto školu je podľa britského denníka náročnejšie ako napríklad na Harvard. V čom je toto štúdium revolučné?

Spoločnosť

Pomoc od Slovákov si podľa neho bude pamätať každý jeho krajan, a to navždy. Ukrajinec Vlad Jackovyj sa pred štyrmi rokmi presťahoval na Slovensko, aby u nás študoval novinárčinu. Po začiatku ruskej invázie založil Radu ukrajinskej mládeže na Slovensku, prostredníctvom ktorej organizuje finančné zbierky na zakúpenie potrebných vecí na front – lekárničiek, vojenských viest alebo dronov. Okrem zbierok napráva dezinformácie na sociálnych sieťach Telegram a Instagram.

Každý piatok spolu zo zvyškov potravín varia ľudia z Ukrajiny, študenti, anonymní alkoholici a seniori. Podľa riaditeľky centra Alžbety Šporerovej mladí nemajú dostatočný kontakt s dôchodcami alebo ľuďmi s ťažkým zdravotným znevýhodnením. V Centre rodiny v Dúbravke sa snažia odstraňovať predsudky a prepájať mladú generáciu so staršou. Boli sme sa pozrieť, ako centrum funguje a aké aktivity ponúka.

Po skončení vojny na Ukrajine sa očakáva, že sa môže aj stotisíc ľudí pohnúť odtiaľ smerom na západ. Prečo pokračovať v pomoci Ukrajine aj po eurovoľbách sa pýtala Frederika Hazéová expertky na humanitárnu pomoc a koordinátorku kampane politickej strany KDH Márie Sliackej, členky Klimatickej koalície a spoluzakladateľky iniciatívy Znepokojené matky Ivany Némethovej a Martina Poliačika, donedávna zástupcu riaditeľky Globsecu na Ukrajine, kandidáta na poslanca do Európskeho parlamentu za Progresívne Slovensko.

Sebarozvoj

Podľa farárky evanjelického cirkevného zboru v Bratislave v Starom meste Anny Polckovej bude onedlho rovnako veľa žien farárok ako mužov farárov. Polcková učí deti aj dospelých, pomáha ľuďom v núdzi a rozpráva o náročných témach. Hovorí, že každá viera v Boha vedie k tomu, že sa nemáme povyšovať nad iných ani nad tých, ktorí volia iné politické strany. Ako sa rozprávať s ľuďmi, ktorí majú iné názory? Čo môže urobiť každý z nás pre ľudí v núdzi?

Je mamou dvoch dievčat, avšak vychováva len jedno z nich. Prvú dcéru Sáru stratila v deviatom mesiaci tehotenstva, krátko pred jej príchodom na svet. Vďaka brožúre, ktorú dostala v nemocnici v Nemecku, sa dokázala zorientovať v ťažkej situácii a spraviť rozhodnutia, na ktoré nebola pripravená. Podobnú brožúru napísala aj pre slovenské nemocnice a prostredníctvom občianskeho združenia Tanana pomáha osirelým rodičom. Okrem osobnej skúsenosti Andrea rozpráva aj o tom, či sú zdravotníci a pohrebníctva pripravené na podobné situácie a na čo všetko by mali mať osirelí rodičia nárok.

Klimatická kríza sa dotýka aj Slovenska. Dôkazom sú vysychajúce potoky, rybníky či vysoké teploty. Ľudia prepadajú “ekožiaľu” pocitu smútku, úzkosti a beznádeje z meniacej sa krajiny. Mladé páry riešia dilemu, či chcú priviesť svojich potomkov do radikálne meniaceho sa sveta. Iní zase rezignujú na snahu niečo zmeniť, lebo sú presvedčení, že nič nezmôžu. Je náš smútok opodstatnený? Sme psychicky pripravení na zmeny, ktoré nás čakajú? Ako komunikovať s ľuďmi, ktorí neveria globálnemu otepľovaniu? Pýtali sme sa psychológa a spoluzakladateľa Českej psychologickej aliancie pre globálne zmeny, Adama Suchého.

Enviro

Pri budovaní novej záhrady pre seniorov mysleli na budúcnosť ovplyvnenú klimatickou zmenou. Centrum sociálnych služieb v spolupráci s projektom Klíma nás spája, ktorý funguje pod záštitou mimovládnej organizácie Živica, otvorilo záhradu s adaptačnými prvkami. Boli sme sa pozrieť, ako fungujú.

Členské štáty Európskej únie musia najneskôr od prvého januára 2025 zabezpečiť rozšírenie triedeného zberu o zložku textil. Podľa Ľubice Vargovej z organizácie zodpovednosti výrobcov NATUR-PACK sa okrem hodnotiacej štúdie neurobilo nič ďalšie. Ak ministerstvo životného prostredia nestihne zaviesť zber včas, Slovensku budú hroziť postihy.

Domácnosti v roku 2022 denne vyhodili viac ako miliardu jedál, o čom informoval Program spojených národov pre životné prostredie. Hladovalo 783 miliónov ľudí a tretina ľudí žila v potravinovej neistote. Na Slovensku sa ročne vyhodí odhadom 0,6 milióna ton potravín a najviac ho vyprodukujú domácnosti. O tom, ako znížiť potravinový odpad na Slovensku a zároveň pomôcť ľuďom trpiacim hladom a žijúcim v potravinovej neistote, sme sa rozprávali s programovou koordinátorkou občianskeho združenia Free Food, Zuzanou Madajovou.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner