5 dôvodov, prečo poznať farmárov

„Tovar vám doručíme zajtra o 16-tej na dohodnuté miesto.“ Nie, to nie je SMS správa od dílera, ale od mojej farmárky. Fungujeme takto roky. V stredu pošle email našej skupine odberateľov, ktorú tvorí  asi 20 rodín. Do piatku si objednáme tovar. V utorok ho máme doručený.

Jablká, zemiaky, mrkva, cibuľa, hokaido tekvica, hliva. Bylinkové čaje, tinktúry, mušty. Vajcia, syry, tvaroh, maslo. Ponuka je logicky sezónna. Mäso je vo vybraných mesiacoch – v júni kurence, v septembri morky, v decembri moriaky, vo februári hovädzina. Nuž, niektorí si ťažko zvykali.

Nie vždy je všetko – lebo orechy pomrzli, alebo sa urodilo málo marhúľ. Kurence rastú 3 až 4 mesiace, zato ale bez hormónov. Mrkva je od hliny (och). Ku koncu zimy už jablká nie sú dokonalé a časť z nich je len do koláča (tak sa to robilo kedysi).

Na Slovensku je minimum fariem, kde si nakúpite celú škálu potravín. Tu syr, tam zemiaky, hen mäso. Ovocie a najmä zelenina sú náročné, v ponuke sú skôr výnimočne. Aj náš tovar je dodávaný od vyše desiatich farmárok a farmárov z okruhu tridsiatich kilometrov. Tak načo si komplikovať život, keď obchody sú plné?

1. Poznám, kto mi plní tanier

V reštaurácii sa chceme dobre cítiť, vnímame prístup čašníka, no o kuchárovi vieme málo. Pri nákupe potravín v obchode nevieme o ich výrobcovi a podmienkach výroby nič. Ja poznám svoje farmárky a farmárov. Bola som na ich farmách. Videla som, ako pestujú a chovajú. Rozprávali sme sa o ich motivácii. Časť z nich začala farmárčiť, lebo chceli „čisté“ potraviny pre svoje deti. Kto chce dnes rýchlo a ľahko zarobiť, negazduje na rodinnej farme.

2. Viem, čo doma jeme

Poznám postupy, ktorými moje farmárky pestujú. Časť dopestujú permakultúrne. Nepoužívajú chemické ochranné látky, priemyselné hnojivá, rastové hormóny ani preventívne antibiotiká. Pri dodaní potravín im záleží na kvalite. Broskyne či hrušky starostlivo poukladajú do krabičiek. Často priložia návod, napríklad: „šalát je aj s koreňmi, dajte si ho do vody, vydrží pár dní“. Alebo: „mrkvu nechajte v papierovom vrecku a dajte ju ešte do mikroténového – nevyschne tak rýchlo.“ Ráno na poli či v sade, večer na tanieri.

3. Využívam sezónnosť

Nakupovanie z farmy prináša rozmanitosť. Jahody majú plnú chuť leta. Paradajky voňajú, syr vŕzga. Šalát je chrumkavý, melón vytryskne šťavou pri rozrezaní. Milujem to.

4. Verím v záujem o spotrebiteľa

Farmárky si pýtajú spätnú väzbu. Chcú vedieť, či sme spokojní a o aké produkty máme záujem. Ku koncu zimy sa uisťujú, aká je kvalita ovocia a zeleniny. Na Valentína dali do ponuky syrové srdiečka. Na Veľkú noc budú oštiepky v tvare vajíčok. Zisťujú, čo nám chutí, aby vedeli, čoho viac zasiať, zasadiť, vychovať.

5. Podporujem konkrétny systém

Nechcem mätu z Kene, pažítku z Izraela, zemiaky z Egypta, hrozno z Indie, čučoriedky z Peru a fakt nemám záujem o šošovicu z Kanady. Každým nákupom podporujeme určitý spôsob pestovania, chovu či spracovania. To, že náš nákupný košík v rôznych častiach Slovenska nevieme naplniť lokálnymi, regionálnymi alebo aspoň slovenskými potravinami, len zrkadlí stav našej potravinovej sebestačnosti, existujúcich podmienok pre farmárov a rozbitia agrosektora.

V rozhlase práve idú správy. Aféra s hovädzím mäsom. Diskusie o kontrolách, zlyhaniach, príčinách, opatreniach. Výzva premiéra na kupovanie slovenských produktov. Ministerka hovorí o kriminálnikoch na traktoroch. Oči mi padnú na Dobšinského ľudové rozprávky.

Jednou z nich je Zlatý chlieb – o pyšnej dievčine, ktorá odmietne poctivý chlieb od pekára. Až v krajine pána Mamona pochopí, že zo zlatého chleba sa nenaje. Domov sa vracia zmenená. S úctou a skromnosťou si sadá k stolu a mať jej odkrojí krajec poctivého „obyčajného“ chleba. V rozprávke vždy zvíťazí pravda a dobro.