Ľubomír Harmanovský veril a šíril konšpirácie a dezinformácie. Myslel si, že len on pozná pravdu a druhí ju nepoznajú. Keď mu vypli elektrinu a plyn, našiel si prácu v denníku SME, kde zistil, že novinári nie sú nikým riadení a ide im o dobré veci. Ako sám hovorí, za vlastnú blbosť skončil vo väzení, no prezidentka Zuzana Čaputová mu udelila milosť. Dnes o „popletenej alternatíve” a čase vo väzení prednáša, pripravuje knihu a s pomocou občianskeho združenia Sieť Dobra sa snaží budovať komunitu na Slovensku.
Tento rozhovor ste mohli čítať aj v Denníku N
V rozhovore vysvetľuje:
- ako sa v minulej dekáde ako zamestnanec korporátu dostal k alternatívnym pohľadom na svet;
- čím si vysvetľuje, že uveril aj tomu, že manželka amerického prezidenta Michelle Obamová je preoperovaný muž;
- ako sa jeho alternatívna komunita v jeho okolí rada zabávala, no účty platiť nechcela;
- ako pri stretnutí s novinármi zo SME zistil, že ich nikto v skutočnosti neriadi;
- ako sa dostal do väzenia a dostal milosť.
Prednedávnom ste na svojom Facebooku napísali, že v rokoch 2011 – 2015 ste zažili vrchol odtrhnutia od reality. Podľa vašich slov: „Fičal som na nejakej divnej psychózičke strihnutou s mesiášskym syndrómom.“ Čo ste v tom čase robili?
Pracoval som v korporáte v polovodičovom priemysle a začal som sa cítiť nekomfortne pre to, čo tá firma robí a v akom svete žijem. Začal som hľadať riešenia, ako by to išlo urobiť lepšie. Vtedy ma veľmi ovplyvnil film Zeitgeist, ktorý odkrýval rôzne pravdy o svete. Niektoré veci v ňom boli pravdivé, niektoré nie. To so mnou pohlo, keďže od malička som cítil, že svet by mohol fungovať lepšie. Vo voľnom čase som pozeral veľa dokumentov o finančnom systéme, ktoré ma ovplyvnili. Začal som si vytvárať model sveta, ktorý treba opraviť, a myslel som si, že ho niekto ovláda, že sme klamaní a treba z tých lží hľadať pravdu.
Čo konkrétne z filmu Zeitgeist vami zatriaslo?
Ako som spomínal, pracoval som v polovodičovom priemysle a pomáhal som tomu, aby sa vyrábali súčiastky, ktoré sa používali tak 2 – 3 roky. A potom sa vyhodili do koša. Nie že by nefungovali, ale pre to, že prišiel nový model výrobku, v ktorom sa používali. Čiže prekážali mi aj tie environmentálne dosahy. Viem, že sme pozerali aj sériu dokumentárnych filmov Ancient Astronauts, v ktorých rozprávali „múdre hlavy“ o tom, ako mimozemšťania ovplyvňujú náš svet. Ilúzia poznania „pravdy” z týchto filmov bol jeden z dôvodov, prečo som si nechal ovplyvňovať mozog z úplne iného informačného spektra.
Okrem zdieľania konšpirácií ste niektoré aj vytvárali. O aké konšpirácie išlo?
Nepamätám si, že by som vytepal nejaký článok alebo niečo. Väčšinou to boli vzťahové veci, ktoré som „vedel”. Mal som pocit, že vidím do všetkých vzťahov a do toho, ako veci fungujú. Keď sa stala nejaká známa udalosť vo svete, tak som si v mojej hlavičke vymyslel nejaký príbeh, ako to bolo a prečo sa to deje. Vysvetľoval som si, že zlé sily určite tento teroristický útok urobili preto, aby nás ešte viac vystrašili.
Pamätám si dve také „topky“, ktoré som zdieľal ešte v roku 2014. Prvou bol Putinov dvojhlavý orol, čo bolo známe, že Putin chce vydať nejakú zlatom krytú menu. Čo bolo na hlavu, keď v roku 2014 zostrelili let do Malajzie, o tom sa mi podarilo zdieľať nejakú konšpiráciu. A teraz, keď sa o tom rozprávame, spomínam si aj na to, ako som zdieľal, že Obamova žena je preoperovaný muž a podobné sprostosti, ktorým som dokázal uveriť.
Ste vzdelaný človek, pracovali ste v korporáte, ale napriek tomu ste verili, že Obamova žena je preoperovaný muž?
Sled konšpiračných videí alebo textov je robený tak, že keď človek nemá kritické myslenie, prevedie ho štruktúrou až k výsledku, ktorý do nich chceli tvorcovia vložiť. Keď sa pozerám spätne, asi by som sa nekamarátil s minulou verziou samého seba. Dostal som aj komentáre, že mi jednoducho hrabe.
Čo s vami robili tieto komentáre?
Mal som pocit, že poznám pravdu len ja a tí druhí ju nepoznajú. Myslel som si, že ja tie informácie mám, len ostatní nedozreli k môjmu poznaniu. Vnímal som to ako pokus o únik zo zlého a skazeného sveta. Potreboval som iný svet, takže vypli sa mi filtre a všetko, čo bolo iné, bolo okej.
Toto je častý jav, že ľudia, ktorí zdieľajú konšpirácie a dezinformácie, hovoria, že vy ostatní ste ešte neodhalili pravdu. Pomáhalo vám, že ste boli aj v komunite ľudí, v ktorej ste sa navzájom podporovali? Alebo ste boli sám a stačilo vám, že ste si čítali konšpiračné weby, v ktorých ste sa utvrdzovali?
Vtedy to nebolo až také rozšírené, nebola taká záplava konšpirácií a dezinformácií ako dnes. Obzvlášť v rokoch 2011 – 2013. S partnerkou sme žili v takej bublinke, v ktorej sme si na tom fičali, a nejak sa v tom podporovali. Ale konšpiračné komunity neboli také rozšírené. No dialo sa to aj v alternatívnej scéne v súvislosti s ezoterikou a kadejakými iluminátmi, ktorí ovládajú celý svet.
Prečo tak mnoho ľudí, ktorí majú blízko práve k ochrane životného prostredia alebo aj k spiritualite, často podľahne dezinformáciám a k šíreniu konšpirácií?
Podľa mňa tým motorom môže byť práve odpor voči tomu, kto spôsobuje ekologické problémy, napríklad vlády. Stále si myslím a vnímam, že dôležitým spoločenským témam sa venuje nedostatočná pozornosť. Vzdelávanie a environmentálne témy sú podvyživené. Myslím si, že odpor je veľkým podporovateľom nekritického myslenia a hľadania odpovedí všade možne. Správy z mainstreamu alebo z hlavného prúdu sú podmienené rozumom, pričom dezinformácie majú často blízko k empatii a srdiečku.
Keď ste pracovali v korporáte, museli ste sa stretávať s rôznymi ľuďmi. Určite ste sa nestretávali len s ľuďmi z alternatívnej scény. Ako ste fungovali vo firme s kolegami?
Riešil som hlavne prácu. Mal som také bežné kolegiálne vzťahy. Robil som tam šesť rokov, takže malo to rôzny vývoj. No mal som kolegyňu, ktorá povedala: „Pozrite, zase nás práškujú.“ Aj v korporátnom svete sú ľudia, ktorí majú takéto myšlienky a presvedčenia.
Na Facebooku ste takisto písali, že ste mali mesiášsky komplex. Šírili ste tieto veci aj vo firme a snažili sa ľuďom ukázať „pravdu“ alebo to bolo len v rámci sociálnych sietí?
Myslím si, že v práci som nejak neevanjelizoval. Neskôr som z práce odišiel, lebo som toho mal dosť. Bol som vyhorený a tá firma mi už nemala čo dať. Chcel som získať slobodu.
Myslíte, že z tých konšpirácií mohla prameniť motivácia, že ste chceli robiť niečo iné?
Môže byť, pretože nasledujúcim počinom bolo, že som založil občianske združenie s veľmi poetickým názvom Sieť Dobra, ktorý evokuje rôzne ezoterické veci. Jeho myšlienkou, ktorej som veril, bolo, že existuje dosť ľudí na svete s dobrými úmyslami, ktorí keď sa spoja do siete, tak sa môže udiať krásna vec. Združenie stále existuje a v nejakej forme je aktívne. Takže bol to viac emočný ako racionálny počin, že chcem so svetom niečo urobiť.
Odišli ste z firmy teda s tým, že vytvoríte občianske združenie, ktoré vás bude aj živiť?
Áno, povedal som si, že idem zachraňovať svet. Urobil som si fundraisingový kurz a naivne som si myslel, že to za pol roka dám jak pán.
Nepodarilo sa to?
Jasné, že nie.
A ako ste si to vysvetľovali?
Tak, že mi ľudia nerozumejú, nechápu kvalitu a to perfektné, čo prinášam do sveta. Prechádzal som si sklamaním, že ľudia nevidia moju „genialitu“ a že ma neocenia ani nepodporia.
Stretávam sa s mnohými ľuďmi, ktorí pre to, že sú veľmi nepochopení, sklamaní a frustrovaní ešte viac začnú veriť sprisahaniam. Ako ste sa s tým potom vyrovnali?
V prvom rade som padol na hubu v momente, keď mi vypli elektrinu a plyn.
Takže z toho normálneho, asi slušného platu IT programátora, ste nemali ani na zaplatenie elektriny a plynu?
Išiel som do toho so všetkým, čo som mal, vrátane peňazí a času.
Mali ste vtedy rodinu?
Mal som jedno dieťa.
A vaša žena a dieťa sa na tento krok ako pozerali?
Mal som podporu od vtedajšej partnerky, takže sme do toho išli spolu. Po pol – trištvrte roku, keď som bol už zúfalý, že to nedávam, ma doťukla, aby som išiel za svojím snom. Nechcem hovoriť úplne za ňu, ale ťahali sme za jeden povraz a podporovali sme sa v tom videní sveta, ktoré sme mali.
Dieťa malo vtedy koľko rokov?
Z prvého manželstva som mal dcéru, ktorá bola u exmanželky. A toto sa dialo v období pred narodením druhého syna.
Keď vám niektorí ľudia písali na Facebooku, že zdieľate strašné blbosti, tak jeden z argumentov, ktorý ste často používali, bol, že je to vaše právo, sloboda, ktorú si nenecháte zobrať. Ako sa na tieto slova pozeráte teraz?
Bol som arogantný a povýšenecky.
Cítili ste sa vtedy výnimočným?
Áno, v popletenej alternatíve. Mám dojem, že vtedy to nebolo také rozšírené. Teraz „zvestovateľa pravdy“ nájdeme za každým rohom.
Vráťme sa ešte k vášmu životnému príbehu. Odišli ste z firmy, išli ste zachraňovať svet pred zlom, ktoré ste videli, a prišli ste do bodu, keď vám vypli elektrinu a plyn. Čo ste spravili potom?
Naklikal som si webovú stránku profesia.sk a išiel si hľadať novú prácu v IT sektore.
Do práce ste išli z donútenia, pričom ste stále verili tomu, čomu ste verili?
Venoval som sa komunitám, stále ma to aj drží, lebo som veril, že keď vytvoríme komunitu, tak bude dobre. Takisto som si prenajal dom, do ktorého som pozval ďalších ľudí, aby sme tú komunitu vytvorili. Skončilo to tak, že mi ľudia nezaplatili nájomné a ja som nemal ako platiť majiteľovi domu. Zlomil som palicu nad komunitou, pretože keď bolo vínko, tak všetci ruka hore, ale keď bolo treba makať na nejakom projekte, na ktorom sme sa dohodli, pričom to boli zmysluplné veci, nemakalo sa.
Prelom nastal, keď som si našiel prácu v Petit Press, čo bolo prestížne vydavateľstvo v tom „zlom mainstreame“. Nastupoval som tam so zvláštnym pocitom. Nerobil som v redakcii, bol som tam ako „ítečkár“, ale veľa vecí prechádzalo cezo mňa, a tak som absorboval novinárske obsahy, či som chcel, alebo nechcel.
Keď som bol na nejakých mítingoch s redakciou, vnímal som, že sú to v pohode ľudia, že im ide o dobré veci. Ak tam je nejaký bias (zaujatosť – pozn. red.), tak nie je niekým riadený. Myslím si, že to nebolo vedomé poznanie, ale skôr ma to formovalo podvedome.
Nastúpil som vlastne do denníka SME krátko po tom, ako sa oddelil Denník N. Vtedy sa riešila kauza s Pentou, takže som sledoval, ako to teda je. Či ten Haščák (podnikateľ a finančník, jeden z partnerov finančnej skupiny Penta – pozn. red.) diktuje redaktorom, čo majú písať alebo nie. Nedialo sa to tam.
Boli ste presvedčený o mnohých sprisahaniach, konšpiráciách a vybrali ste sa ísť pracovať do denníka SME?
Viac-menej to bola z núdze cnosť. Jedna z tých mojich nosných tém, ktorým som veril, neboli ilumináti, žido-jašteri, ale ekonomika. Preto sme vymýšľali aj alternatívnu menu. Hľadali sme nejaký systém, ako vylepšiť finančný model štátnych peňazí, ktorý podľa mňa neslúži dobru tohto sveta. Ten model treba zmeniť. Neviem presne ako, možno to teraz ukazuje bitcoin, ale nie som si istý.
Takže moju racionalitu som investoval hlavne do tohto. Témou v občianskom združení bola ekonomika, vzdelávanie a sociálne vzťahy. Takže nebol som úplne ustrelený. Snažil som sa to pretaviť do nejakých reálnych vecí, ale v hlave som mal riadny bordel.
Odcitujem vám váš status spred desiatich rokov. „Nie som bezhlavý fanúšik Zem&Vek, ale ani Projektu N (pôvodný názov Denníka N – pozn. redakcie), ktorý nie je môj oltár dokonalej žurnalistiky. Snažím sa absorbovať rôzne pohľady a vytvoriť z toho syntézu a vlastný pohľad na vec.“ Čo sa odvtedy zmenilo?
Po prvé zmenil sa mi vzťahový život, takže z nejakej časti to ovplyvnila aj moja ďalšia partnerka, s ktorou žijem. Som presvedčený o tom, že to bola aj konfrontácia s iným pohľadom na svet práve v čase, keď som bol v denníku SME.
A inak by ste texty v denníku SME dobrovoľne nečítali?
Na toto neviem odpovedať.
Dnes sa veľa rozpráva o tom, ako rozviesť kritické myslenie, ako pracovať s dezinformáciami. Čo je tou správnou cestou, aby napríklad novinári zo SME chodili medzi tých, ktorí veria dezinformáciám?
Držím sa za hlavu a neviem, lebo informačný svet je teraz taký obrovský a široký, že je to úplne zaplavené. Jedno z tých riešení vidím možno v nejakých kognitívnych asistentoch pomocou umelej inteligencie.
Mnohí odborníci zase upozorňujú na to, že umelá inteligencia môže prispieť k šíreniu dezinformácií. Nie je to aj nebezpečenstvo?
Samozrejme, že je to aj nebezpečenstvo. Už sme sa asi dostali do bodu, keď nie je rozlíšiteľný obsah, ktorý vytvoril človek a ktorý vytvorila neurónová sieť. Keď sa ten nástroj použije správne, môže byť z neho vreckový kognitívny asistent – ak nebudem rozumieť nejakej veci okolo mňa, vytiahnem telefón, ktorý mi vysvetlí, čo je to.
Dva roky bola pandémia, ktorá otvorila obrovskú priepasť medzi ľuďmi. Dali ste sa zaočkovať?
Áno. Povedal som si, že mám 42 rokov, som zdravý a spravil som si vlastný prieskum, z ktorého som vyhodnotil, že je pre mňa menšie riziko dať sa zaočkovať. Preto som sa dal zaočkovať, nie preto, lebo to povedala vláda. No viem, že nemá každý kapacitu si toto všetko vyhodnocovať.
Na Slovensku bola komunikácia od vlády úplne zlá. Samozrejme, že každá nová vec prináša aj riziko, ale nútiť každého a plošne očkovať sa nie je úplne dobrá vec. Po druhé, neviem, či máme kapacity na to, aby sme to vedeli riešiť individuálne – zistiť, v akom stave je človek a či je preňho daná vakcína v poriadku alebo nie.
Nemalo by ísť skôr o to, že treba dôverovať lekárovi?
Alebo. Otázka je, že či v tom čase a vôbec teraz je dosť kapacity na to, aby lekár dokázal obslúžiť svojím poznaním každého pacienta. Počas pandémie bolo treba riešiť akútne stavy, ľudia zomierali, pričom zdravotný systém je dlhodobo podvyživený. Takže áno, lekár je na to. Malo by to tak byť, keby sme žili v ideálnom svete a na každého človeka by bolo dostatok zdravotnej starostlivosti.
Presvedčili vás teda dáta, ktoré uverejňovali WHO a iné organizácie alebo z akých zdrojov ste vychádzali?
Rôzne. Dokonca som si pozrel aj nejaké videá z druhej popletenej strany.
Nepresvedčili vás? Čo sa vám na nich nezdalo?
No, nesedelo to. Tie veci neboli konzistentné. Ak niečo opisuje realitu, tak to musí byť konzistentné, nech sa na to pozriem z „iks“ strán.
Niekoľko rokov ste sa pohybovali vo svete konšpirácií a dezinformácií. Stretávali ste sa aj s mnohými ľuďmi, ktorí tento názor majú doteraz. Prečo podľa vás tomu ľudia veria?
Je to jednoduché. Človek pritom nemusí páliť nejakú energiu, nemusí rozmýšľať, keďže mozog je veľmi náročný orgán, zožerie veľa glukózy a veľa energie. A takto naservírované, jednoduché vysvetlenie zložitosti sveta – však to je paráda. Človek nemusí študovať do hĺbky veľa vecí, len si bude ládovať jednoduché videá, v ktorých mu povedia, že Soros môže za jeho spackaný život.
Práve ľudia, ktorí šíria konšpirácie, hovoria, že získavaniu informácií venujú veľa energie…
Keď načrú stále do tej istej skazenej studne, tak vytiahnu len bordel.
Takže myslíte si, že ľudia dezinformáciám veria, pretože im ponúkajú jednoduché vysvetlenia?
Je to atraktívne. Vzdelávací systém nás neučí orientácii v zložitosti sveta. Učí nás absorbovať dáta a vysvetlenia, ktoré prosto boli dané. Toto vieme, že je tak a nespochybňuje sa to. Čiže keď je mozog natrénovaný na to, že dostane prosté vysvetlenia ako v škole, tak je preň jednoduché naučiť sa, že Rusko je dobré a Ukrajina je zlá.
Po skúsenosti, ktorú máte, pretavujete to do výchovy svojich detí?
Obidve moje mladšie deti sú domškoláci. Pri staršej dcére som, bohužiaľ, nemal možnosť toľko zasahovať do jej výchovy kvôli súdu. Ale, našťastie, už tri roky žije so mnou, takže už môžem mať väčší vplyv aj na ňu. Aj keď nemá nejakú extra špeciálnu školu, je na učňovke, dokáže sa v živote orientovať.
Občas sa ukazuje, že práve rodičia, ktorí učia deti doma, sú veľmi náchylní na konšpirácie. Čo vás viedlo k tomu, dať deti na domáce vzdelávanie? Prečo nie sú na štátnej škole?
Slobodnejší prístup.
Učíte ich doma sám?
Nie, chodia do školských klubov, v ktorých sú pedagogičky a tie ich vedú. Vidím, že sú zorientovaní vo svete. Občas však prídu s nejakou konšpiráciou. So synom Šimonom sme riešili aj plochú Zem a niečo s Ukrajinou, ale tým, že sa o tom rozprávame a nenálepkujeme to, dokáže sa v tom dieťa zorientovať.
Ako dnes reagujú vaši bývalí fanúšikovia na to, že hovoríte o tom, že veria popletenej alebo uletenej alternatíve?
Pred pár rokmi som založil hashtag #popletenaalternativa. Snažil som sa tých ľudí dostať z dezinformačného mindsetu. Väčšinou to nešlo, ale bol som veľakrát trpezlivý. Minulý rok, keď začal konflikt na Ukrajine, mi jedného dňa praskli nervy. Všetkých som zablokoval. Po pár mesiacoch som ich odblokoval, ale už sa nikto nevrátil.
Podarilo sa vám niekoho presvedčiť na základe vašej osobnej skúsenosti?
Toto sa mi ešte nestalo. No mám kamošku, ktorá verí tomu, že je Zem plochá. Párkrát som s ňou skúšal interagovať v komentároch, no nechcel som jej tam vložiť len odkazy na vedecké články, ktoré by si mala naštudovať, ale skôr som chcel ísť na ňu iným štýlom.
Mám pocit, že ľudia, ktorí týmto veciam veria, v konečnom dôsledku trpia a že im nie je v živote dobre. Skôr by som bol k týmto ľuďom otvorený a dal im možnosť vyrozprávať sa. Nech to všetko povedia a nech zažijú pocit, že ich nechcete naprávať. Keď to povedia, následne by som sa uistil a zopakoval im, čo mi chcú teda povedať a až v tejto fáze by som im povedal, ktoré veci z ich príbehu vidím inak. A tým môže vzniknúť iné spojenie, ako keď na prvú hlášku o plochej Zemi od nás človek dostane hneď výklad, že to je inak.
To by mohlo fungovať asi len v reálnom svete, na sociálnych sieťach ich asi úplne nepresvedčíme.
Nie je to o presvedčení. Myslím si, že človek na to musí prísť sám. Keď nechce, tak potom jedinou cestou je spojiť sa s ním ľudsky a dať mu šancu.
Mnohí ľudia, ktorí sú z tej „popletenej alternatívy“, ako ju nazývate, odmietajú voliť, lebo to podľa nich k ničomu nevedie, prípadne volia extrémistické strany. Chodíte voliť?
Naposledy som bol, predtým som nebol a predtým veľakrát som bol. Mal som to rôzne.
V septembri pôjdete voliť?
Pôjdem.
Istý čas ste boli aj vo väzení. Ako ste sa tam dostali?
Myslím si, že to súviselo aj s tým, že moje pochopenie reality a spornosť voči niektorým veciam boli také veľké, že som neodhadol niektoré veci. Dostal som sa tam vlastne pre vlastnú blbosť.
O čo išlo?
Bol to konflikt s exmanželkou. Po prvé, ako som už hovoril, dostal som sa do finančných problémov a súdne mi bolo nariadené výživné pre dieťa, ktoré bolo naozaj vysoké. Nebol som schopný platiť to a po druhé, nechcel som to platiť. Z môjho pohľadu spôsob, akým nakladala exmanželka s výživným, bol v prudkom rozpore so záujmom dieťaťa. Bola to moja chyba, moja blbosť, ako som reagoval, a spamätal som sa neskoro.
Ako dlho ste boli vo väzení?
Tri mesiace.
Musela to byť silná skúsenosť…
Je to mega skúsenosť. Našťastie sa mi tam nič zlé nestalo. Neutrpel som mentálne ani fyzicky. No mám z tohto obdobia denník, z ktorého bude zrejme kniha. Dostal som aj ponuku od vydavateľstva N Press, ale neviem, kedy sa mi podarí text dokončiť.
Väzenie je intelektuálne peklo na Zemi. Iba zriedkavo je tam niekto inteligentný a tí sú tam väčšinou za ekonomické trestné činy. Čiže naozaj tam je vo väčšine prípadov spodina. Silnú vec, ktorú som pozoroval u väzňov, bolo ich mentálne nastavenie, že niekto iný môže za ich problémy, napríklad: „Dostal som sa tam preto, lebo žena je trúba, lebo fízli sú zlí alebo musel som kradnúť, lebo som nemal lóve a podobne.“
Ako ste sa dostal z väzenia?
Dostal som milosť od prezidentky Zuzany Čaputovej. Bol to pre mňa veľmi silný zážitok.
Aký bol dôvod udelenia prezidentskej milosti?
Predtým, ako som mal nastúpiť do basy, som napísal svoj príbeh na blog. Bolo tam viac motivácií. Po prvé, nechcel som, aby vznikali rôzne interpretácie toho, prečo som zmizol a kde som. Takže nasypal som si popol na hlavu a priznal som si svoj najväčší neúspech v živote.
Blog získal virálnu potencialitu – za deň mal 20-tisíc čítaní. Hneď po nástupe Zuzany Čaputovej do úradu som ju požiadal o milosť. Predtým som požiadal o milosť aj bývalého prezidenta Andreja Kisku. Ten mi ju neudelil. Okrem mojej žiadosti o milosť podporili žiadosť aj všetky tri ženy a tri deti, ktoré mám, a plus aj dcéra, ktorej sa to týkalo.
Je mi do plaču, keď o tom hovorím, ale to, za čo som mal ísť sedieť, bolo v tom čase už dávnou minulosťou, pričom reálne utrpenie pre dieťa začalo až s mojím odchodom do basy. Všetky tri deti začali trpieť za hriechy minulosti, ktoré už boli dávno odčinené a odpustené. Dokonca aj exmanželka, ktorá ma žalovala, požiadala o milosť. Keď ma pustili z väzenia, mal som možnosť osobne poďakovať prezidentke, čo bol veľký zážitok.
A ako zareagovala?
Vďačne. Pre mňa to bola veľmi silná a emočná vec. Bolo to úžasne, ľudské a krásne. Je to najväčšia osobnosť v mojom živote, ktorú som stretol zoči-voči.
Mnohí konšpirátori Zuzanu Čaputovú označujú za agentku Spojených štátov amerických a vyhrážajú sa jej smrťou. Čo by ste im odkázali?
Mám pocit, že je to najlepšia osobnosť v politike, ktorú si pamätám na Slovensku, a veľmi ma mrzí, že sa to deje. Jediné, čo mi napadá, je skúsiť neposudzovať a skúsiť vnímať. Prepnúť sa z toho posudzovacieho vnímania, z toho čo si myslím, že aká je Zuzana Čaputová, do toho, začať ju vnímať ako človeka. Čiže ako človeka, nie ako prezidentku.
Prečo si ju vážite, odhliadnuc od toho, že vám udelila milosť?
Odvaha, že sa dokáže postaviť voči tomu, a aj ľudskosť. To je pre mňa dôležité. Možno to presahuje ešte viac ako nejaké poznanie.
Tento rozhovor podporila Nadácia ESET .
Články z rubriky SPOLOČNOSŤ
Profil autora:
Zakladateľ a bývalý riaditeľ Centra environmentálnej a etickej výchovy Živica. Pôvodne učiteľ v Bratislave, dnes obyvateľ lazov na Zaježovej. V rámci CEEV Živica sa venuje zriadeniu modelovej škole vo Zvolene.
