Posledné týždne Slovenskom preletela pomerne silná smršť správ o umelej inteligencii (AI). Vie sa o nej dávnejšie, no zatiaľ asi najväčšiu diskusiu vyvolal softvér s názvom ChatGPT. V súvislosti s umelou inteligenciou sa väčšinou spomínajú negatíva. Niektoré univerzity pozastavili písanie seminárnych prác, pretože si nevedia poradiť s overením originálnosti obsahu, nemecký bulvárny časopis prepustil novinárku za fiktívny rozhovor s pretekárom F1 vytvoreným vďaka AI, pričom vedci a experti volajú po prestávke vo vývoji AI vzhľadom na riziká, ktoré prináša.
Autentickú skúsenosť mám aj ja. Môj syn, ktorý je na druhom stupni základnej školy, mi priniesol na kontrolu umelecký opis vo forme printscreenu. Na otázku, kde to stiahol, odpovedal, že obsah nie je dohľadateľný, netreba sa báť. Nasledovala diskusia, prečo táto cesta pre neho ako žiaka nie je prínosom z dlhodobého hľadiska.
Aj to bol jeden z momentov, prečo som sa rozhodol obávanú technológiu a potenciálnu hrozbu priniesť na vyučovanie. Pretože čoraz viac sa používa v žurnalistike na tvorbu jednoduchého obsahu, vo svojich prejavoch si ňou pomáhajú podnikatelia, obraz vytvorený AI vyhral umeleckú súťaž a podobne. Pretože AI sa dostáva aj do slovenských škôl rýchlo najmä vďaka žiakom a nie učiteľom. Pretože školy pred realitou po prvotnom šoku nemajú zatvárať oči, ale hľadať zmysluplné cesty.
Pre môj prvý kontakt študentov s AI som zvolil hodinu dejepisu a tému okupácie ČSR vojskami Varšavskej zmluvy. Doteraz sme vždy analyzovali protestsongy a protiokupačné heslá. Tentoraz som predstavil ChatGPT. V jeho prostredí s pomocou kľúčových slov mali žiaci vytvoriť vlastné heslá, odsudzujúce okupáciu.
Výsledky sa nám zdali nemastné-neslané, preto sme sa rozdelili do skupín a maturanti vzali výstupy „do parády“ ako podklady a skúšali ich vylepšiť. Výsledkom boli vtipné, provokačné nápady, ktoré mali viac „šťavy“ a energie ako výstupy AI. Zatiaľ teda gymnazisti vedú nad umelou inteligenciou na body. Páčilo sa mi, že ich to chytilo a zabávali sa pri vlastnej tvorbe. Jedna žiačka dokonca doma v rámci môjho bonusového zadania vytvorila obrázky pomocou AI s názvom Midjourney. Verím, že v prípade okupácie budú študenti aktívni a niečo isto vymyslia.
Ďalšou možnou variáciou je tvorba protestsongu v ChatGPT ako reakcia na nejakú historickú alebo aktuálnu spoločenskú udalosť.
Študentom som zadal aj možnosť vytvoriť umelý konšpiračný text, ktorý sme chceli umiestniť na nejaký web takéhoto zamerania a sledovať odozvy čitateľov. Softvér však takéto zadania odmieta a blokuje. Po pár týždňoch svet obletela správa, že jedna firma vytvorila deepfake fotku pápeža v luxusnej vetrovke, takže konšpirácie sa nevyhnú ani svetu AI.
Ako teda moji žiaci a AI? Jednoznačne nechcem zostať pri jednej-dvoch aktivitách, pretože takáto práca na hodine otvára ideálnu príležitosť na diskusiu, v čom je nový fenomén prínosom a v čom hrozbou.
Články z rubriky NÁZORY
Profil autora:
