Ako sa z vášho bioodpadu stane výživný kompost? Boli sme sa pozrieť v popredných rakúskych kompostárňach. Tie ukazujú, ako efektívne nastaviť výrobu kompostu a ľuďom odkazujú, že zber bioodpadu má zmysel.
Tento článok ste mohli čítať aj v Denníku N
Bernharda Gameritha spoznáte aj podľa kompostu, ktorý sa mu zažral do kože na rukách. Jeho pracovným odevom sú pevné turistické topánky a nepremokavá bunda. Kompostovaniu sa venuje už viac ako 20 rokov a bol jedným z prvých, ktorí sa mu v Rakúsku na priemyselnej úrovni venovali. Keď začínal, neboli tam na túto oblasť takmer žiadni odborníci.
Dnes spravuje kompostárne po celom Rakúsku, navrhuje a optimalizuje kompostárenskú technológiu a cez spoločnosť Compost Systems konzultuje a dizajnuje kompostárne nielen v Rakúsku, ale aj na Slovensku, v Nemecku, Izraeli či Austrálii.
To, že sa v bioodpade skrýva hodnota, vidí stále jasnejšie celý svet. Odráža to aj počet návštev z rôznych samospráv či firiem, ktoré sa do kompostární v Bernhardovej správe chodia učiť. “Máme v priemere jednu exkurziu za týždeň, niekedy aj viac,” hovorí s tým, že viac by ich nezvládal, lebo niekedy musí aj pracovať.
My sme navštívili dve kompostárne pod palcom tohto odborníka v rámci exkurzie, ktorú pre samosprávy a správcov kompostární zorganizovala slovenská spoločnosť JRK Slovensko. Tá sa venuje poradenstvu a dodávaniu technológií pre slovenské, rozbiehajúce sa kompostárne. Práve aj prostredníctvom exkurzií sa snaží o to, aby sa proces na Slovensku nastavil od začiatku čo najlepšie a najefektívnejšie.
“Niektorí si myslia, že je to raketová veda, pritom je to veľmi jednoduchý proces, ktorý si len vyžaduje trochu starostlivosti a dodržiavania správneho postupu,” hovorí Bernhard o kompostovaní.
Rozklad biologického materiálu je prírodný proces, ktorý prebieha neustále všade na svete. Keď sa však odpadu nahromadí veľké množstvo, treba mu trochu pomôcť, respektíve naňho dohliadať, aby sa rozkladal efektívne a nezačal napríklad hniť, kedy by z neho unikal silný skleníkový plyn metán.
Z odpadu výživa pre bio zeleninu
“Všetku hlavnú prácu vykonajú mikroorganizmy, ktoré u nás pracujú bez prestávky a zadarmo,” hovorí s úsmevom Bernhardov kolega Hubert Seiringer, kompostérsky priekopník, ktorý je predsedom rakúskej asociácie kompostární a bioplynových staníc. To on začal pred 30 rokmi ako jeden z prvých vo veľkom kompostovať, aby zabezpečil organický materiál pre svoje ekologické poľnohospodárstvo.
Práve prepojenie na poľnohospodárstvo je pri rakúskych kompostárňach pomerne časté. Kompostáreň pri farme Biohof Anzböck, ktorú sme navštívili ako prvú, všetok vyrobený kompost aj sama spotrebuje. Vďaka biologickému odpadu z okolitých obcí dokáže bez použitia syntetických hnojív pestovať na 200 hektároch zemiaky, cibuľu a batáty v bio kvalite. „Pri dnešnej cene hnojív je to to najlepšie rozhodnutie, aké kedy urobil,“ hovorí o majiteľovi kompostárne Bernhard.
Kompost na rozdiel od syntetických hnojív pomáha pôdu aj oživovať. „Hnojiť pôdu synteticky nestačí, stáva sa z nej postupne púšť,“ vysvetľuje odborník. Kolobeh živín aj zadržiavanie vlahy pomáhajú v pôde regulovať mikroorganizmy, ktoré kombináciou umelých hnojív a postrekov postupne vyhubujeme.
Vrátiť ich tam dokážeme práve s kompostom či maštaľným hnojom. Zdravá pôda navyše na rozdiel od „púštnej“ pomáha ochraňovať aj klímu, lebo z atmosféry dokáže absorbovať uhlík namiesto jeho ďalšieho uvoľňovania.
Kúsok za obcou Anzböck už z autobusu vidieť pri ceste kopy hnedej zeminy. Z niektorých sa výrazne parí. Na zeminu plnú živín sa tu premieňa kuchynský odpad spolu so záhradnými odrezkami, pokosenou trávou či podrvenými konármi. Celý proces premeny na výživný humus tu trvá dvanásť týždňov.
“Pre dobrý kompost potrebujete tri veci: dobre namiešaný materiál, kyslík a vodu,” vysvetľuje Bernhard stojac pred prvou z kôp v slovenčine zvanými základka alebo aj hrobľa.
Tieto rady pyramídového tvaru o výške asi dvoch metrov pripomínajúce čerstvo zakopané hroby sa tiahnu v uhladených riadkoch na betónovej ploche o veľkosti bežného parkoviska pred supermarketom. Ročne tu na kompost premenia 10-tisíc ton odpadu.
Kompost riadený počítačom
Na to, aby materiál nezačal hniť, ale rozkladal sa správne, je ho potrebné v prvom rade správne nakombinovať. “Keby sa odpad skladal z príliš malých kúsočkov, napríklad len zo zvyškov z kuchyne, stala by sa z neho akási kaša, kam nemá prístup vzduch,” hovorí odborník. Preto kuchynský odpad v kompostárni miešajú s podrvenými konármi či inými záhradnými odpadmi.
“Mikroorganizmy, rovnako ako my ľudia, potrebujú kyslík, ktorý spotrebúvajú pri práci, preto musíme kompost prevzdušňovať,” pokračuje Bernhard. To sa robí jednak prehádzaním kopy zľava doprava dvakrát týždenne, no predovšetkým inovatívnymi vzduchovými výpustmi, ktoré vedú popod každý z riadkov kompostu a cez dierky každých desať centimetrov do kompostu pridávajú vzduch podľa potreby.
To reguluje počítač na základe vloženého algoritmu na základe dát z tyčových teplomerov zapichnutých do kôp, ktoré mu cez wifi neustále posielajú údaje o teplote vo všetkých vrstvách základky.
Údaje z kompostární vďaka online systému vidí aj Bernhard vo svojom mobile. Sleduje takto na diaľku desiatky kompostární vo svojej správe a v prípade potreby by vedel zakročiť aj z dovolenky na pláži.
„Systém je veľmi samostatný a vďaka nemu dokáže kompostáreň spravovať aj jeden človek,“ hovorí Martina Gaislová z JRK a porovnáva to s tým, že slovenské kompostárne zvyčajne pre nedostatok technológie potrebujú oveľa viac ľudskej sily a v priemere na nich pracuje aj šesť zamestnancov. „Každá odpracovaná hodina stojí peniaze,“ konštatuje Bernhard.
Kým slovenské kompostárne vznikajú za veľkej pomoci dotácií, tie rakúske sú zväčša postavené na komerčnom princípe a na svoje fungovanie si museli zarobiť. Preto sú podľa Bernharda, ktorý s JRK spolupracuje aj na konzultáciách pre Slovensko, oveľa efektívnejšie.
To sa týka nákladov na ľudské zdroje, ale napríklad aj toho, ako navrhnúť rozloženie jednotlivých prvkov. „Keď projektant nepozná prácu kompostárne, nefunguje to,“ vysvetľuje odborník pomocou príkladu jednej slovenskej kompostárne, kde pre nevhodné umiestnenie jednotlivých prvkov o pár metrov oproti návrhu musia s technikou denne najazdiť stovky metrov navyše, čo zaberá zbytočne čas.
Aj mikroorganizmy potrebujú kyslík
Systém riadiaci vzduchové dúchadlá mení množstvo pridávaného vzduchu v každej základke samostatne, lebo každá má v rôznych fázach rozkladu iné potreby. Tak isto pomocou vzduchu odparujú z kompostu prebytočnú vlhkosť, keď príliš prší. Dažďovú vodu zbierajú do neďalekej nádrže a v suchých dňoch ňou kompost zas zvlhčujú.
Bernhard odkope kúsok kompostu z kraja základky do väčšej hĺbky a vyzýva nás, aby sme si k nemu dali ruku. „Ale nechytajte sa, mohli by ste sa popáliť,“ varuje nás. Napriek chladnému dňu je kompost skutočne horúci. Pri rozkladnom procese v ňom mikroorganizmy bez pomoci ohrievania dokážu vyprodukovať až 75 stupňov Celzia. „To je znak, že kompost funguje,“ hovorí.
Vysoká teplota je pri kompostovaní veľmi dôležitá aj z hľadiska hygieny. Keďže sa rozkladajú zvyšky jedál, mohli by sa v nich množiť patogény a tie je potrebné pôsobením tepla zahubiť. Teplo tak isto zabíja semená burín, ktoré by mohli poľnohospodárom narobiť problémy a bolo by treba ďalšie postreky.
Aj voda sa recykluje
Využívanie prevzdušňovacieho potrubia pod kompostom nie je úplne bežné na všetkých kompostárňach. Vyvinuli ho práve Bernhard s kolegami, ktorí chceli znížiť potrebu kompost prehadzovať a premiešavať aj preto, aby sa v ňom kúsočky plastových nečistôt nerozdrobili, ale dali sa z neho vybrať.
Po rokoch pokusov a omylov vsadili rozvody do pevných betónových rúr, po ktorých bez problémov môžu jazdiť aj ťažké mechanizmy a výpusty vzduchu osadili do kovovej drážky, ktorú pred nasypaním kompostu vystelú drevenou drvinou, aby dierky neupchali jemné čiastočky kompostu.
Okrem prevzdušňovania pomáhajú vedenia pod základkami aj odvádzať vodu z topiaceho sa snehu či silného dažďa. Tú vedenie zachytáva a zvádza do veľkej nádrže, odkiaľ sa neskôr môže opäť použiť na zvlhčenie kompostu, ktorý je suchý.
“V správnej kompostárni preto nepoužívajú pitnú vodu z mestského vodovodu,” hovorí riaditeľka JRK Martina Gaislová.
Voda, ktorá prešla kompostom však samozrejme zapácha, no aj na to v kompostárni mysleli. Do nádrže ju púšťajú vodopádom, aby sa prevzdušnila, čím znížia mieru jej zápachu.
Okamžite vypredané
Po tom, ako sa kompost na 12. týždeň dostane na poslednú základku, vyberú z neho tie najväčšie kúsky znečistenia ručne alebo v prípade veľkej kompostárne Seiringer špeciálnym preosievacím strojom, ktorý ho rozdelí na šesť zložiek – jemný, strednozrnný a hrubozrnný kompost, kovy, plasty a kamene.
Hotový kompost v prvej z kompostární využíva sám poľnohospodár na svoje polia.
U Huberta Seidingera, ktorého prevádzka je oveľa väčšia, je možné si ho aj zakúpiť. V obrovských halách, kam by sa zmestili desiatky traktorov, sú malé kopy humusu v rôznom prevedení – pre pestovanie zeleniny, trávniku či dokonca na zelené strechy.
„Pred šiestimi týždňami boli haly plné, ľudia všetko vykúpili,“ hovorí o obrovskom záujme o svoje produkty Hubert Seiringer. Pre kompost si sem chodia miestni poľnohospodári, ale aj bežní záhradkári s vlečkami za autom. „Ľudia si vďaka tomu uvedomia, že triediť bioodpad sa oplatí,“ uzatvára odborník.
Sediac na obede v reštaurácii pri Dunaji dáva Bernhard prednosť samotnému kuraciemu mäsu bez prílohového šalátu, ktorý mu pre octovú zálievku až príliš pripomína prácu. Hovorí o tom, ako s kolegom z Compost Systems raz ročne dajú priestor jednému projektu z vášne, ktorý im síce neprinesie peniaze, ale baví ich.
Takto prišli na mnohé vychytávky, ktoré dnes ponúkajú kompostárňam po celom svete a najnovšie sa pustili do kompostovania ľudských tiel. Keď zistili, že miest na pochovávanie je najmä vo veľkomestách stále menej a spopolnenie sa robí za pomoci veľkého množstva zemného plynu, rozhodli sa nájsť spôsob, ako aj naše telo vrátiť do prírody.
Zariadenie na kompostovanie konštruovali s pomocou tiel prasiat a dnes ho už testujú na prvých ľuďoch, od ktorých dostali za života súhlas. „Funguje to perfektne,“ hovorí nadšene a v telefóne ukazuje výsledný humus a v ňom stehennú ľudskú kosť. Aj človek je len súčasťou prírody.
Projekt #zachráňzvyšky financuje Nadácia Tesco v rámci projektu Záchranári jedla
Články z rubriky ENVIRO
Profil autora:
Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.
