Nesústredia sa deti na hodine? Sťažujú sa na bolesť hlavy či unavené oči? Dôvodmi môže byť znečistený vzduch, jeho neefektívne vetranie či nesprávne kombinovanie umelého osvetlenia s prirodzeným denným svetlom, ktoré vedie k únave, nesústredeniu či bolesti hlavy dieťaťa v škole. Výskumníci pod vedením združenia Budovy pre budúcnosť zistili, že tieto faktory sa týkajú nielen materských a základných, ale aj stredných a vysokých škôl na Slovensku.
Vzduch v interiéri je dôležitý
Kvalitu vnútorného prostredia zabezpečuje čistý vzduch, dostatočný prísun denného svetla, vyvážená akustika a teplota v triede. Správna akustika v interiéri vyplýva z izolácie od hluku z okolia a minimalizovania šumu v miestnosti. „Deväťdesiat percent nášho času trávime v interiéri, pričom deväť z desiatich litrov vzduchu, ktoré za deň vdýchneme, je práve z interiéru. Často neriešime, či je kvalita interiérového vzduchu dobrá a optimálna,“ hovoril na online prezentácii Richard Baksi z občianskeho združenia Budovy pre budúcnosť.
V posledných piatich rokoch združenie spoločne s partnermi analyzovalo desiatky škôl naprieč celým Slovenskom. „Je to doposiaľ najväčšie meranie kvality prostredia na slovenských školách,“ hovorí riaditeľka združenia Katarína Nikodemová. V školách sa merali spomínané atribúty ako teplota, vlhkosť a rýchlosť prúdenia vzduchu. Okrem nich sa v triedach analyzoval hluk a osvetlenie. Zo zistených dát vyplýva, že vnútorné prostredie väčšiny tried nedosahuje normové požiadavky.
Znečistený vzduch ovplyvňuje dochádzku
Optimálnou hladinou oxidu uhličitého v interiéri, ktorú by chcelo občianske združenie v budovách dosiahnuť, je 600 – 1000 častíc na milión (ppm). Maximálne prípustnou hodnotou oxidu uhličitého v interiéri je 1500 ppm. Vzduch v interiéri môžu znečistiť najmä oxid uhličitý (CO2), tuhé prachové častice a prchavé organické zlúčeniny.
Vyšší výskyt oxidu uhličitého môže viesť k ospalosti, zníženej pozornosti či bolesti hlavy nielen u žiakov, ale aj u učiteľov, ktorí v triede vyučujú. „Často som to zažíval aj ja na našej univerzite či na strednej škole. Keď sa vzduch v triede vydýchal na začiatku hodiny, tak druhá polovica hodiny bola veľmi náročná,“ spomína Baksi. Priamu úmeru pri zvyšovaní oxidu uhličitého v interiéri môžeme podľa neho zaznamenať aj v súvislosti s dochádzkou žiakov. Každým zvýšením oxidu uhličitého o sto ppm sa zvyšuje absencia žiakov o pol dňa za jeden školský rok.
Extrémne teploty v triedach
Počas zimného obdobia strávili žiaci spolu s učiteľmi v päťdesiatich piatich sledovaných triedach viac ako tri štvrtiny času v priestore, kde bola prekročená optimálna hladina CO2. V chladnom období sa často nevetrá, tým pádom nemôže dôjsť k správnej výmene vzduchu. Takmer 20 percent času v zime sa úroveň CO2 pohybovala na hodnotách dvojnásobne vyšších ako je optimálna hladina. V letnom období učitelia vyučovali žiakov v triedach, v ktorých boli hodnoty CO2 vyššie ako je norma počas polovice vyučovania.
Aj napriek letnému obdobiu, kedy mohli byť okná otvorené, namerali extrémne hodnoty v Základnej škole Nová Dedinka. „Počas dňa tieto hodnoty vystúpili aj na 3000 ppm a 4000 ppm. Bolo to júnové obdobie, potenciál mať otvorené okno tam bol, ale vzduch sa počas dňa nedokázal vymeniť len prirodzeným vetraním,“ vysvetľuje Baksi.
Čo sa týka teplôt v triedach počas júna, tak tie boli výraznejšie na konci mesiaca. Vtedy dosahovali aj viac ako 28 stupňov Celzia, pričom cieľom o.z. Budovy pre budúcnosť je dosahovať teploty pod touto hodnotou. „Extrémnym prípadom bola základná škola v Trebišove, kde bola trieda otočená na západ. V druhej polovici júnového obdobia boli teploty v triede nad 35 stupňov Celzia a približovali sa k štyridsiatke. V takejto triede, možno aj v kombinácii s vysokou koncentráciou CO2, sa deti nedokážu učiť.“
Okrem vzduchu a teploty je rovnako dôležitá aj akustika priestoru či vhodné osvetlenie. Pri analyzovaní jednotlivých tried sa zistilo, že k nesprávnemu osvetleniu prispieva nepriaznivý stav alebo zlé rozmiestnenie svietidiel v triedach, napríklad svetlo nad tabuľou, ktoré zapríčiňuje jej lesknutie.
Aký je plán Ministerstva školstva SR?
Na modernizáciu a obnovu budov by malo byť použitých štyristo miliónov eur podľa Kataríny Nikodemovej. Na to reaguje generálna riaditeľka Zuzana Baranovičová Inštitútu vzdelávacej politiky Ministerstva školstva: „Našim cieľom bude práve efektivita výdavkov.”
Plán obnovy pozostáva zo štyroch základných pilierov. Rozvoj inkluzívneho vzdelávania zastrešuje prvú časť. Ide o vytvorenie rovnocenného prostredia pre všetkých žiakov – zo sociálne znevýhodneného prostredia, so zdravotným postihnutím či cudzincov. Súčasťou plánu obnovy je aj príznačná digitalizácia pre vzdelávanie 21. storočia. Ďalším sektorom sú investície pre vysoké školy. Poslednou témou, ktorou sa plán obnovy bude zaoberať, je udržanie študentov na Slovensku.
Ministerstvo školstva v rámci regionálneho vzdelávania plánuje použiť investície najmä na dobudovanie chýbajúcich kapacít v materských a základných školách. Rovnako chce vybudovať aj dvesto knižníc pre základné školy a na viac ako dvesto stredných školách mieni vytvoriť bezbariérový prístup. Pri vysokých školách sa chce zamerať na rozvoj integrácie, rekonštrukciu budov a podporu projektov výskumnej, vzdelávacej a ubytovacej infraštruktúry.
Pre Budovy pre budúcnosť je prioritné šírenie povedomia a oboznámenie verejnosti s témou vnútorného prostredia, a najmä dopyt zo strany obstarávateľov, zriaďovateľov a riaditeľov škôl. Momentálne pracujú na metodickej príručke, ktorá by uľahčila výstavbu alebo obnovu školských budov tak, aby spĺňali kvalitatívne parametre.