Žiť sa dá aj bez odpadu. Bea Johnson spustila bezodpadovú revolúciu

Ročne každý z nás vyprodukuje v priemere 348 kilogramov odpadu. Na Slovensku väčšina skončí na skládke (66 %), energeticky zhodnocujeme 17 % odpadov a miera recyklácie sa pohybuje medzi 8 a 12 percentami. Patríme tak medzi najhorších v Európe.

„Myslíme si, že keď niečo vyhodíme, pôjde to jednoducho niekam preč. Lenže nejaké miesto preč neexistuje,“ hovorí odborníčka na odpadové hospodárstvo z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky Ivana Maleš. Sama so svojou rodinou žije tak, že netvoria takmer žiaden odpad a je tak živým dôkazom, že sa to dá aj na Slovensku.

„U nás bolo zlomové, keď sme doma začali kompostovať. V priemere tvorí bioodpad 45 percent odpadu z domácností, pričom v mojej rodine je to niekedy až 70 percent,“ hovorí odborníčka.

Dnes žijeme v systéme takzvanej lineárnej ekonomiky. Niečo kúpime, použijeme a vyhodíme. Neuvedomujeme si však, že s tým vyhadzujeme jednak cenné surovinové zdroje a aj naše peniaze.

V priemere 15 percent ceny výrobku tvorí cena za obal, ktorý vo väčšine prípadov skončí v kontajneri. „Keď si uvedomíme, že Európa je závislá od dovozu surovín, nebolo by skvelé vedieť si naše potreby pokryť sami vďaka znovupoužívaniu surovín z odpadu?“ pýta sa Ivana.

Bez smetiaka

Dá sa však žiť tak, aby sme vôbec nepotrebovali smetný kôš? Nemusíme sa preto stať nejakými divochmi žijúcimi uprostred lesa? Bea Johnson, Francúzska žijúca v Kalifornii, ukazuje, že to vôbec nie je nutné.

Mama dvoch detí a psíka Zizu už 11 rokov v celej svojej domácnosti netvorí takmer žiaden odpad, ktorý by musel ísť na skládku či do spaľovne. Žije pritom v meste San Francisco a pracuje na plný úväzok.

S Beou sme sa stretli na jej prednáške o bezodpadovom životnom štýle v Bratislave, na ktorej vystúpila spolu s Ivanou Maleš. „Nikdy by mi nenapadlo, že toľko ľudí príde počúvať prednášku o odpade,“ začala s úsmevom Ivana.

Prednáška o živote bez odpadu pritiahla takmer 200 ľudí. Bea pritom o živote bez odpadu prednáša po celom svete, jej kniha už vyšla v 15 jazykoch a na sociálnych sieťach má desiatky tisíc fanúšikov.

Väčšinu vecí nepotrebujeme

Bea s rodinou sa k životu bez odpadu dopracovali postupne. Spustilo to dočasné presťahovanie sa do malého bytu, počas ktorého mali veľkú časť vecí odložených v sklade. „Zistili sme, že 80 percent svojich vecí vlastne nepotrebujeme, pretože za celý rok, čo boli v sklade, nám vôbec nechýbali,“ vysvetľuje.

Rozhodli sa ich teda zbaviť a zrazu zistili, že majú oveľa viac času. „Keď žijete s menším počtom vecí, máte viac času na to, na čom v skutočnosti záleží,“ tvrdí.

Ten využili na vzdelávanie sa v problematike životného prostredia. „Pozreli sme si aj film Wall-e, ktorý nám ukazuje, aká budúcnosť nás zrejme očakáva, ak sa nezmeníme,“ hovorí. Predstava budúcnosti ako v distopickom filme ju s manželom inšpirovala, aby zmenili svoj život a zmenšili dopad na životné prostredie.

„Keď sme so zero waste začínali, používal sa tento výraz len pre systém produkcie v továrni či správy mesta,“ hovorí. Dnes je to životný štýl, ktorý má na celom svete stovky tisícov fanúšikov.

Odmietnuť, minimalizovať, znovupoužiť, recyklovať, kompostovať

K zero waste životu sa prepracovali cez mnoho pokusov a omylov. „Pol roka som sa si umývala vlasy len s octom a sódou, pery som si chcela zväčšiť žihľavou, čo hrozne bolelo, zadok sme si zas utierali machom, ktorý však stvrdol a strašne škrabal,“ smeje sa na svojich pokusoch Bea.

Dnes má už s rodinou zaužívaný systém, ktorý im umožňuje žiť plnohodnotný život so všetkým, čo potrebujú, no zároveň neplytvať tvorbou odpadu.

Za rok vyprodukujú jeden zaváraninový pohár zmesového komunálneho odpadu. „Sú tam napríklad štetinky z bambusových zubných kefiek, kúsočky elektrotechnickej pásky, silikón z umývadla, pena z bicyklovej helmy môjho muža, štítky z oblečenia, ktoré ma škrabú, kefka z maskary, ktorú si vyrábam doma, balón, ktorý bohužiaľ nepristál u susedov, ale na našom pozemku (smiech), nálepky z ovocia, keď musíme ísť do supermarketu namiesto trhu, pohľadnica vytlačená na fotopapieri, ktorý sa nedá zrecyklovať či anténa z našej strechy,“ popisuje Bea.

Ako sa im to podarí? Riadia sa jednoduchým pravidlom pyramídy piatich R: refuse – odmietnuť všetko, čo nepotrebujeme; reduce – zredukovať to, čo potrebujeme; reuse – znovupoužívať veci; recycle – recyklovať materiál; rot – skompostovať zvyšok.

„Neprijímam napríklad vizitky. Opakujem, neprijímam vizitky! Síce to hovorím na každej prednáške, vždy sa nájde niekto, kto mi potom vizitku ponúka (smiech),“ hovorí o prvom bode pyramídy Bea. Každým prijatím reklamných letákov či igelitiek zdarma podľa nej totiž hovoríme: „milujem odpad, vyrobte ho viac!“

Načo toľko vecí?

Druhým krokom je zmenšiť objem toho, čo ozaj potrebujeme. „Samozrejme, že potrebujeme mať strechu nad hlavou a niečo na seba, ale je dobré sa zbaviť zbytočností,“ hovorí Bea.

Napríklad v kuchyni stačí namiesto desiatich variech len jedna. „Veď mám len dve ruky a vždy miešam len jednou varechou, načo mi ich je desať?“ pýta sa.

Spolu s manželom majú len jeden malý šatník a všetky svoje veci dokáže každý člen ich domácnosti zmestiť do príručnej batožiny. „Tak sa môžeme kedykoľvek zbaliť a vypadnúť na dovolenku, počas ktorej je náš dom prenajatý cez Airbnb. To je, akoby mi niekto platil za to, aby som na tie dovolenky chodila,“ smeje sa Bea.

Dôležité je aj veci znovu používať. Johnsonovci chodia na nákupy s vlastnými sklenenými nádobami na tekuté veci a látkovými vreckami na zvyšok. Na chlieb poslúži napríklad aj stará obliečka od vankúša. Oblečenie a všetky ostatné veci kupujú z druhej ruky. To však neznamená, že si musia odopierať a vyzerajú zle. „Detí sa vždy pýtam, čo by si priali a kupujem im presne taký štýl, po akom túžia,“ hovorí Bea. V škole tak vyzerajú rovnako, ako ostatné deti.

Recyklovať menej a ušetriť

„Zero waste vás teda nemotivuje recyklovať viac, ale recyklovať menej, pretože vzniku odpadu predídete,“ hovorí Bea. S rodinou recyklujú za týždeň len toľko, čo sa zmestí do nádoby veľkej ako ich čivava Zizu.

Problémom recyklácie je podľa Bey aj to, že trh pre vytriedené materiály je veľmi malý. „Väčšinou sú nakoniec použité na niečo, čo sa už ďalší raz zrecyklovať nebude dať,“ tvrdí.

S bezodpadovým životom Johnsovci začali uprostred finančnej krízy. „Môj muž akurát nemal prácu a ledva sme vyžili. Keď ma uvidel nakupovať v obchode so zdravými potravinami, hovoril mi, že si to nemôžeme dovoliť,“ hovorí Bea.

To isté si myslia aj mnohí ľudia, ktorí o jej životnom štýle počujú prvý raz. Keď však Johnsonovci porovnali životné náklady predtým, ako žili zero waste a potom, zistili, že ušetrili až 40 percent. „Keď to môj muž Scott uvidel, povedal mi: amen, Bea, pokračuj v tom, prosím,“ smeje sa.

Bea s rodinou sa síce snažia minimalizovať svoj dopad na životné prostredie, no nie sú vegáni ani vegetariáni. „Skúšali sme to, ale nešlo nám to. Môj manžel každý deň bicykluje dve hodiny a schudol tak veľmi, že sa ho naši známi pýtali, či nemá rakovinu. Keďže sme sa mäsa vzdať nevedeli, rozhodli sme sa ho aspoň obmedziť,“ vysvetľuje. Dnes mäso jedia raz týždenne a kupujú ho len v bio kvalite z lokálnych zdrojov.

„Vďaka tomuto životnému štýlu sme objavili život založený na zážitkoch namiesto vecí,“ uzatvára Bea. S rodinou vďaka ušetreným peniazom šnorchlovali medzi dvoma kontinentmi, bicyklovali zo San Francisca do Los Angeles či cestovali po Európe.

Aj na Slovensku môžete nakúpiť bez odpadu

Prvý obchod, kde môžete nakúpiť potraviny bez obalu, na Slovensku otvorili manželia Martina a Jozef Fekiačovci z Detvy. Inšpiráciu pre bezodpadu.sk našli počas štúdia v Zlíne v Českej republike, kde bezobalový obchod už roky funguje. „Keď sme sa presunuli na Slovensko, zistili sme, že tu nič také ešte nie je, tak sme sa to rozhodli otvoriť my,“ hovorí Martina.

Obchod bezodpadu.sk funguje už viac ako rok a je stále populárnejší. „Rastie to teraz poriadne. Začali sme v garáži a všetky naše regály sú úplne plné,“ popisuje prevádzkárka Martina. Pripravujú preto väčší sklad.

Bez obalu, teda do vlastných nádob či vreciek alebo do papierových vrecúšok, u nich môžete nakúpiť sypané potraviny ako strukoviny, múky, cestoviny či orechy a semená, ale aj oleje, čaje, koreniny, či hygienické potreby. Objednávku si môžete vyzdvihnúť sami alebo vám ju pošlú poštou.

Tovar sa Fekiačovci snažia v najväčšej miere nakupovať priamo od výrobcov. „Mak, fazuľu a iné slovenské sme si našli priamo u pestovateľov. Pri ostatných surovinách sa snažíme obchádzať aspoň veľkosklady a nakupovať priamo od dodávateľa,“ vysvetľuje Martina. Najnovšie tak majú v ponuke napríklad priamo od dovozcu fairtrade výrobkov sušené banány, mandľovú múku či brusnice.

Koláčiky, chlieb aj kozmetika

Koláčiky či chlieb vyrobené bezodpadovou metódou si zas môžete objednať od Dobrožrútov, ktorí svoju prevádzku s pomocou Ivany Maleš zriadili v bezodpadovom štandarde. Suroviny nakupujú bez obalov a zvyšky z výroby kompostujú v elektrickom kompostéri, ktorý nazvali Karol. Zariadenie ich výrobne a seminárnej miestnosti Dobropriestor je z druhej ruky aj z odpadového materiálu, napríklad nábytok a poličky z paliet.

Stále viac predajných miest ponúka možnosť kúpiť si drogériu do vlastného obalu a výrobcovia handmade kozmetiky zas ponúkajú svoje krémy či líčidlá v znovupoužiteľných či kompostovateľných obaloch. Pre konkrétne tipy na život a nákupy bez odpadu odporúčame sledovať blog Ivany Maleš na nezmarto.wordpress.com.

Dobrý trh bez odpadu

Po prvýkrát bude 22. apríla bez odpadu fungovať aj Dobrý trh na Jakubovom námestí. Spolu s Inštitútom cirkulárnej ekonomiky vytvorili koncepciu, ktorá im pomôže produkovať menej odpadu. Zahŕňa poctivé triedenie a obmedzenie baliaceho materiálu. Zvyšky jedla a potravinový odpad sa bude kompostovať priamo trhu. Čo sa vyprodukuje, zužitkuje sa na priamo mieste – v bylinkovej záhrade na Jakubáku.

Striktne obmedzili aj použitie plastových obalov, riadov, tácok, príborov, pohárov či tašiek. „Naši gastropredajci budú musieť používať len rozložiteľný riad a zálohovateľné poháre. Je to ambiciózny cieľ, ale veríme, že sa nám to aj s podporou návštevníkov podarí,” vysvetľuje Barbara Zavarská z Dobrého trhu.

V ekologickom duchu sa nesie aj výber stánkarov, ktorí by chceli na Dobrom trhu predávať. Spomedzi niekoľkých stoviek prihlášok uprednostnil tím Dobrého trhu tých, ktorí nezabúdajú na životné prostredie a neboja sa ho inovatívnym spôsobom šetriť. Okrem toho musia predajcovia spĺňať kritériá remeselnej výroby či pôvodu surovín.

Viac info o bezodpadovom Dobrom trhu nájdete na: https://www.facebook.com/events/234182160322365/