Slovensko má aj v rámci Európskej únie pomerne konzervatívnu právnu úpravu užívania marihuany. Na rozšírenie debaty o jej využívaní pri liečbe chýba podľa odborníkov politická vôľa.
Marihuana. Rastlina, ktorú podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie užíva 182 miliónov ľudí na celom svete. Na Slovensku ju vyskúšal v priemere každý desiaty človek a jej popularita podľa odborníkov stále rastie.
V súčasnosti je pritom na Slovensku jej produkcia, držba či obchodovanie s ňou zakázané v zákone o omamných látkach. To sa netýka technickej marihuany (konopy) s takmer nulovým obsahom psychoaktívnej látky THC, na ktorej pestovanie je možné získať za špecifických podmienok ročné povolenie. Takáto konopa sa využíva napríklad na výrobu kozmetiky, textilu, či oleja.
„Užívanie kanabisu (marihuany) či akejkoľvek kontrolovanej látky nie je samo osebe trestné, v zmysle trestného zákona sa trestá len obchodovanie, produkcia alebo držba,“ vysvetľuje riaditeľ Národného monitorovacieho centra pre drogy (NMCD), Imrich Šteliar.
Takáto legislatívna úprava je dôsledkom pristúpenia Slovenska k dohovorom OSN na kontrolu vybraných látok meniacich psychiku človeka, ktorých súčasťou je aj marihuana. „Pre krajiny, ktoré pristúpili ku týmto konvenciám, je povinnosťou určiť sankcie za manipuláciu s medzinárodne stanovenými látkami („drogami“), a to sa týka aj konopy,“ hovorí Šteliar. Konkrétne sankcie už dohovor nestanovuje a je na každom štáte osobitne, aké si zvolí.
Konzervatívne zákony
Na Slovensku je právna úprava týkajúca sa marihuany v porovnaní s inými krajinami Európskej únie, ktoré tiež k dohovoru OSN pristúpili, pomerne konzervatívna. V niektorých z nich je sankcia len vo forme správneho (priestupkového) konania. V susednej Českej republike je napríklad držanie menšieho množstva marihuany či pestovanie maximálne piatich rastlín len priestupkom, ktorý sa trestá pokutou. Od roku 2013 je tam povolené používanie marihuany na medicínske účely.
„Spoločenská diskusia na túto tému zatiaľ viazne. Pokiaľ to dokážem zhodnotiť, tak v dôsledku toho, že táto oblasť nie je pre vládu prioritná, čo je vyjadrené aj vo vládnom programe a ako taká je odsúvaná bokom a zásadné riešenia, potenciálne polarizujúce spoločnosť, sú takisto odsúvané,“ hodnotí Šteliar.
Liberalizácia zákonov o drogách je politickým rozhodnutím. A to by podľa Šteliara malo vzísť z odbornej a následne aj širokej diskusie. „Avšak konečné rozhodnutie a zodpovednosť je na politikoch,“ tvrdí.
Zelená lekáreň
Vo svete sa účinky marihuany stále skúmajú. Zatiaľ sa potvrdzuje jej pozitívne pôsobenie pri ochoreniach ako je Aids, skleróza multiplex, chronická bolesť, Crohnova choroba, Tourettov syndróm, anorexia, či rakovina. Marihuana dokáže pozdvihnúť apetít, uvoľniť svalstvo či potlačiť bolesť.
Dôležitý pritom je najmä pomer jej aktívnych látok – kanabinoidov. Marihuana ich obsahuje viac ako 60, pričom najznámejšie je THC, teda psychoaktívna zložka marihuany, a CBD, čo je antipsychotická látka rušiaca psychoaktívne účinky konopy. „Rastliny marihuany obsahujú mnohé látky v rôznych množstvách, ktoré môžu mať v kombináciách rozdielny efekt a teda predvídateľnosť výsledku je o to komplikovanejšia. To samozrejme sťažuje aj kvalitný výskum a v konečnom dôsledku aj jej schválenie od úradov schvaľujúcich použitie potravín a liečiv,“ vysvetľuje lekár Martin Šurkala.
„Z medicínskeho hľadiska – ktoré nemôžeme opomenúť, keďže ministerstvo zdravotníctva je gestorským rezortom protidrogovej politiky – je aj takýto benefit vítaný a potrebný a preto sa domnievame, že v tomto ohľade by medicínskemu využitiu marihuany nemuselo stáť nič v ceste. Tým skôr, že sa ukazuje, že pri niektorých ochoreniach by mohli rastliny konopy siatej poskytovať kľúčové liečebné prostriedky prvej voľby,“ hovorí Šteliar.
Ani marihuana či niektoré prípravky z nej však nie sú úplne bez nežiaducich účinkov. „Z tých telesných môže ísť zvýšenie srdcovej frekvencie s ortostatickou dysreguláciou (kolaps a podobne), či nadmerné zvýšenie apetítu alebo začervenanie očí. Z tých psychických treba spomenúť zmenené vnímanie. Stimuly môžu byť až nepríjemne zosilnené, narúša sa vnímanie času, predlžuje sa reakčný čas, dochádza k výpadkom pamäti a kognitívne funkcie sú tiež zhoršené. Zvlášť nepríjemné môžu byť paranoidné reakcie či zmätenosť alebo až psychotické reakcie. Na okraj možno treba spomenúť, že pri niektorých z týchto psychických zmien môže ísť z pohľadu pacienta aj o želaný efekt. Treba však dodať, že schopnosť viesť motorové vozidlo je zhoršená, čo môže mať fatálne dôsledky,“ hovorí lekár Šurkala.
Pozor si tak isto treba dávať na závislosť. Miera závislosti od marihuany nie je tak vysoká, ako pri iných drogách, štatisticky sa však od nej stane závislých zhruba deväť percent užívateľov. „Ak sa s konzumáciou marihuany začalo pred 18. rokom života, toto percento je niekoľkonásobne vyššie a negatívne dôsledky sú výraznejšie. Súvisí to pravdepodobne s nezrelosťou centrálnej nervovej sústavy,“ hovorí Šurkala.
Ak by dôkazy o účinnosti marihuany pri liečbe ochorení boli dostatočne silné, zaviesť konopné produkty by tak podľa Šteliara mal byť len technický problém. Bolo by potrebné zaobstarať pre potreby farmapriemyslu drogu v štandardizovanej kvalite, s presne stanoveným obsahom účinných látok, bez prídavku nežiaducich látok a v dostatočnom množstve umožňujúcom plynulé zásobovanie.
Na legislatívne úpravy by poslúžili precedensy pri opiátoch, ktoré sa dnes na Slovensku v medicíne používajú v podobe morfínových preparátov alebo aj pri metadone, ktorý sa používa pri udržiavacej liečbe závislých pacientov.
Marihuana je aj biznis
Šteliar však upozorňuje, že za všetkým, najmä dnes, treba hľadať peniaze. Tlak na povolenie marihuany na medicínske účely podľa neho často prichádza aj z ekonomických pohnútok.
„Produkcia marihuany na liečebné účely a ovládnutie distribučných kanálov, je totiž lukratívny biznis, podobne ako je pestovanie maku na produkciu ópiových alkaloidov a jeho predaj, alebo ako je napokon produkcia akýchkoľvek látok využívaných vo farmaceutickom priemysle. Preto sa v niektorých štátoch začali preteky s cieľom „byť pri tom prví“ a preto sa zvyšuje tlak aj na ostatné štáty, v ktorých by legislatíva tomuto rozvíjajúcemu sa priemyslu mohla klásť prekážky,“ vysvetľuje.
Tento ekonomický moment vnímajú odborníci negatívne. „Odsúva akúkoľvek vedeckú debatu o podstate problému (medicínska účinnosť konopných látok) na bočnú koľaj, respektíve až na druhé miesto, a aj tu sme nie ojedinelo svedkami ohýbania faktov v prospech želaní. Nie je potom teda až také dôležité, či „marihuana ako liek“ naozaj niekomu pomôže, hlavne, že to bude dobrý biznis a dajú sa na tom „trhnúť“ veľké peniaze,“ hovorí Šteliar.
Rekreační užívatelia sa nechcú báť
„Na vlne „zavedenia marihuany na liečebné účely“ potom surfuje ďalšia skupina prívržencov marihuany, ktorým sú jej prípadné liečivé účinky ľahostajné a konzumujú ju pre jej psychoaktívne pôsobenie,“ hovorí Šteliar.
„Skupina osôb, ktoré s marihuanou začínali ako konzumenti niekedy na prelome milénia vo svojich –nástich rokoch sú dnes dospelí ľudia, často na rozhodovacích pozíciách. Mnohí z nich marihuanu stále užívajú a dokážu popri tom spoločensky plnohodnotne fungovať. Pracujú, odvádzajú dane, majú rodiny, cítia sa „v pohode“ a často aj sú. Nechcú byť označovaní ako „chorí“, alebo ako „feťáci“, preto je pre nich logickou cestou snažiť sa presadiť liberálnejší prístup aspoň pre marihuanu, aby ju mohli užívať legálne, bez výčitiek svedomia i spoločnosti. Častý je „porovnávací“ argument účinkov alkoholu a kanabisu. Existuje však množstvo látok, ktoré sú škodlivé, hoci škodia menej ako alkohol. Uvoľníme ako spoločnosť všetky? Sme pripravení my, a hlavne naše deti, na to, že by tieto látky mohli byť voľne prístupné a mohol by si ich teoreticky kúpiť aj náš dvanásťročný potomok? Máme opatrenia na pomoc tým, ktorí sa z neinformovanosti alebo nerozvážnosti dostanú ešte v detskom alebo mladíckom veku na cestu užívania psychotropných látok? Lebo marihuana popri tých pertraktovaných liečivých účinkoch má stále aj tie negatívne (existujú o nich celé monografie). Spoločnosť už v minulosti uvoľnila alkohol i tabak, svojho času dokonca i ópium, regionálne i koku… Dôsledky boli – a aj sú – z väčšej časti pre samotnú spoločnosť nepriaznivé. Človek by si myslel, že sú to dosť odstrašujúce príklady, ale zrejme nie sú,“ dodáva.
Pravidlá zjemňovať opatrne
Na prípadné uvoľňovanie pravidiel preto podľa Šteliara treba ísť veľmi opatrne, „aby sa hľadali cesty ako „nechať žiť“ tých, ktorí sa rozhodli užívať nejakú drogu a zásadnejšie tým neohrozujú spoločnosť či okolie, ale zároveň ako vyslať jasný signál o tom, čo je a čo nie je zdraviu škodlivé a pripraviť nástroje ochrany a pomoci pre tých, ktorí by ju potrebovali. Aj dnes by, napríklad, mali byť mladiství chránení pred účinkami alkoholu zákonným ustanovením vekovej hranice. Sú?“
V súčasnosti sa na Slovensku na povolení užívania marihuany nepracuje. Úvahy o jej medicínskom využití a menej prísnej regulácii majú pritom na Slovensku podporovateľov. Podľa prieskumov NMCD stúpa medzi Slovákmi podpora menej prísnej úpravy držania marihuany. 51,6 percenta respondentov v prieskume názorov verejnosti na drogy odpovedalo, že by marihuana mala byť regulovaná a nie zakázaná. V roku 2008 si to myslelo len 31 percent respondentov.
„Domnievame sa, že prehĺbeniu týchto úvah bráni nedostatočná odborná podpora v zmysle preukázaných výrazných úspechov v liečbe kanabisom, nielen ojedinelými štúdiami, ale opakovanými, prípadne v širšom meradle, čo však vzhľadom na náročnosť takýchto štúdií môže ešte nejaký čas trvať, a tiež skutočnosť, že táto oblasť nepatrí medzi súčasné štátne programové priority. Úlohu zohráva možno aj ten moment, že akonáhle sa táto téma začne riešiť, bude potrebné otvoriť širší balík otázok ohľadom prístupu k drogám a to je tak trochu akoby Pandorina skrinka – politici ju nechcú príliš otvárať, lebo je zložitá na riešenie (ľahko sa stane „prúser“), komplexná/široká (treba veľa času a energie na jej riešenie) a polarizujúca spoločnosť (voličov),“ hovorí Šteliar.
Aj po prípadnom prijatí rozhodnutia o zavedení konopných prípravkov ako liečiv bude príprava podmienok na jej zavedenie trvať zrejme ešte niekoľko rokov.
