V záhrade alebo na školskom dvore sa dajú relatívne bezproblémovo chovať králiky alebo morčatá, myslí si Marek Semelbauer. Entomológ sa už desať rokov venuje faunistike, teda ekológii a systematike hmyzu, predovšetkým múch. Prečo sú mestá pre miznúce druhy hmyzu novodobé archy? Prečo je čoraz ťažšie vidieť motýľa a ako môže „neuprataný“ trávnik či záhrada v zime pomôcť hmyzím návštevníkom?
CEEV Živica začala v roku 2017 s vami spolupracovať na projekte prírode blízkej údržby zelene a málo kosených plôch. Chceli sme zistiť, či je na našich nekosených plochách viac hmyzu ako inde. Prečo ste sa rozhodli zapojiť do projektu?
Dôležitým impulzom bolo, že jeden môj kamarát spochybňoval význam mestských lúk, čo ma motivovalo pozrieť sa na to dôkladnejšie. Zároveň som mal vlastnú skúsenosť s údržbou zelene. Raz v lete, ešte ako doktorand na Ústave zoológie Slovenskej Akadémie Vied (SAV), som sedel v kancelárii a ktosi mi začal pod oknom hučať kosačkou. Bol to zriadenec SAV-ky, pričom tá scéna mi prišla dokonale absurdná. Tráva kompletne umretá a suchá od posledného kosenia. Z toho žltého sena vykúkalo zopár zelených byliek lucerny, jedinej byliny schopnej vyrašiť v suchu. A on tam chodil a kosil tie lucerny. Vtedy som si povedal, že to by hádam stačilo. Začal som sa zaujímať, ako je to s kosením u nás.
Odvtedy postupne mením plochy okolo nášho ústavu na lúky. Už dávnejšie som čítal práce, ktoré dokumentovali úbytok denných druhov motýľov. Napríklad v Českej republike vyhynulo asi desať percent druhov a mnohým ďalším hrozí vyhynutie. V súvislosti s tým sa začalo ukazovať, že mnoho zaujímavých druhov motýľov prežíva na rôznych exotických stanovištiach, ako sú vojenské cvičiská, brownfieldy (nehnuteľnosť, ktorá je nedostatočne využívaná, zanedbaná a môže byť aj kontaminovaná – pozn. red.) a opustené kameňolomy. A medzi takéto prehliadané útočiská patria aj mestá. Teda v istom momente sa u mňa pretli viaceré podnety vrátane iniciatívy Živice.
Pripomeňte nám, čo ste vtedy na málo kosených stanovištiach zistili? Našil ste tam viac hmyzu ako na často kosených plochách? Bol tam nejaký zaujímavý druh?
Tému som vypísal ako diplomovú prácu, na ktorú sa prihlásila diplomantka Diana Grechová. So zberom materiálu nám pomáhal aj bývalý vedúci letovej prevádzky Jan Zavřel. Počas asi troch sezón sme zbierali materiál z dvanástich lokalít. Výsledky boli očakávateľné, hoci čiastočne záviseli od sledovanej skupiny. Najlepšie boli viditeľné na rovnokrídlovcoch (lúčne kobylky a koníky) a denných motýľoch. Tých bolo na nekosených plochách výrazne viac. Pri včelách, pestriciach a chrobákoch bol rozdiel slabší, ale stále štatisticky preukazný. Vo výskume sme pokračovali ešte jednu sezónu aj po obhájení diplomovky.
Niektoré výskumné lokality ma veľmi príjemne prekvapili, napríklad v Materskej škôlke na Kolískovej v Bratislave sme našli až dva nové druhy múch na Slovensku: okanku Leopoldius valvatus a exotickú bránivku Hermetia illucens. No snáď ešte viac ma potešili iné vzácne druhy, ako saproxylická pestrica Spilomyia saltuum (druh viazaný na mŕtve drevo, patrí medzi najviac ohrozené kvôli ťažbe dreva – pozn. red.), obrovská dravá muchárka včelia, krásna mohutná kutavka Bembix tarsata alebo vzácna včelia kukučka Pasites maculatus.
Prírode blízka údržba zelene sa stáva čoraz populárnejšou, rovnako ako menej kosené plochy a kvitnúce lúky. Kým je to pekné, ľudia sú spokojní. Menej nadšenia však už majú, ak niektoré plochy alebo ich časti ostávajú nepokosené napríklad na zimu. Vy ste ale zástancom tejto údržby. Prečo?
Aby sa predišlo nedorozumeniu, zopakujem základy. Údržba trávnatých ekosystémov či už pomocou pastvy, vypaľovania alebo kosenia, je nevyhnutná, inak začnú degradovať. Má to hlboké evolučné korene. Zároveň ale platí, že z pohľadu bezstavovcov je dobré, ak malé časti ostanú nepokosené aj cez zimu.
Drobné zvieratká si musíme rozdeliť podľa toho, kde zimujú. Časť zimuje napríklad pod zemou, v rôznych dutinách v stromoch alebo budovách. Druhá časť zimuje priamo vo vegetácii, respektíve na povrchu pôdy. Obľúbené sú napríklad suché byle s penovitým stržňom, ako majú napríklad divozely, nevädze a maliny. Drobnejšie druhy zimujú v trsoch trávy. Mnohé húsenice využívajú vrstvu hrabanky pod stromami alebo priestor pod veľkými trsnatými bylinami, ako sú šalvie. Ak časť lúky ponecháme cez zimu nepokosenú, podporujeme tým širšie spektrum drobných živočíchov.
V akom stave je na zimu dobré nechať trávnik, záhradu či inú zelenú plochu, aby sme pomohli hmyzu či iným živočíchom?
Osobne väčšinu plochy pokosím na jeseň. Je to dôležité, lebo mnoho kvitnúcich bylín zimuje ako prízemná listová ružica a aj v tomto čase vyžaduje oslnenie. Malé časti pozemku nechám tak a pokosím ich až na jar, pričom pokosenú biomasu zhrabem na kôpky, ktoré ponechám na mieste. Ak na plochu napadá lístie, pozhrabujem ho do malých kôpok alebo pod stromy, čím sa vytvoria úkryty pre niektoré zvieratká. Kôpky odstraňujem až na jar, pod stromami však všetko nechávam, z väčšej časti sa biomasa aj tak rozloží. Navyše pod kôpkami vegetácia vyhnije, čím vzniknú plôšky holej pôdy, na ktorých sa môžu chytať semenáčiky kvitnúcich bylín. Tým, že kôpky vytváram každý rok inde, vzniká akási dynamická mozaika. To je, samozrejme, len návrh. Každý si musí zvážiť, čo sleduje a aké možnosti mu pozemok ponúka.
Aký hmyz si hľadá úkryt na zimu v starých suchých rastlinách? Komu dáme zimný domov v takejto nepokosenej starine alebo v ponechanom lístí okolo kmeňov stromov či v kúte záhrady?
V suchých byliach si zakladajú hniezda viaceré druhy samotárskych včiel či viaceré druhy kutaviek, ale zimujú v nich zvyčajne aj rastlinožravé druhy hmyzu, ktoré sa živia vnútri bylí. To môžu byť drobné motýle, chrobáky, niektoré rastlinožravé pestrice (ich larvy sa živia rastlinami, napríklad cibuľkami narcisov – pozn. red.).
Špeciálnou kategóriou sú hálky, teda guľovité zdureniny na rastlinách vytvorené larvami niektorých druhov hmyzu, ktoré môžu osídľovať ďalšie špecializované druhy hmyzu. V kôpkach lístia okolo stromov nájdeme napríklad rôzne nočné motýle, ktoré tam zimujú v štádiu húsenice alebo kukly. Zároveň je to miesto, kde sa môže vyvíjať viacero skupín hmyzu. Z múch sú to napríklad niektoré bránivky a tieňovky, ale žije tam opäť všetko možné – roztoče, mnohonôžky, slimáky, chvostoskoky.
Môžeme takouto starostlivosťou podporiť aj rozvoj škodcov v záhrade?
Pochopiteľne to môžu využívať aj nežiaduce druhy, napadá ma vrtivka orechová alebo vrtivka čerešňová, ale pre údržbu mestskej zelene sa mi to nezdá ako veľký problém. V záhradách musíme mať na pamäti, že tvorbou úkrytov podporujeme vždy aj predátorské skupiny – kutavky, samotárske osy, ucholaky, zlatoočky, lienky a ďalšie, ktoré držia na uzde bylinožravý hmyz, ktorý chceme v záhrade minimalizovať.
V permakultúre sa pohrabané lístie necháva na zimu v kruhoch okolo kmeňov stromov kvôli udržaniu vlhkosti, kyprosti pôdy a výžive stromu. Lenivý záhradník teda môže prospieť nielen zimujúcemu hmyzu, ale aj rastlinám a pôde. Kde všade v záhrade ešte hmyz zimuje?
Asi skoro všade – v pôde, v kompostoch, v štrbinách pod parapetmi, v skládkach dreva, v stromových dutinách, pod kôrou a podobne. Preto je dobré, ak je zelená plocha v meste či záhrada čo najrôznorodejšia a ak ju sčasti upratujeme až neskoro na jar, keď je už hmyz vyliahnutý.
A čo populárne hmyzie hotely? Funguje takáto forma ubytovania hmyzu na zimu?
Samozrejme, samotárske druhy včiel sú aktívne obyčajne niekoľko týždňov v roku, zbytok času trávia v štádiu larvy alebo kukly priamo v hoteli. Ďalšie druhy ho môžu využiť tiež, napríklad ucholaky, najmä ak sú v blízkosti stromov. Pri hmyzích domčekoch, určených pre včely, musíme pamätať na to, že vyžadujú slnečné miesto a musia byť riadne kryté, inak môžu vlhnúť a včielky by uhynuli na plesne. Za lepšiu stratégiu sa tiež považuje robiť viac menších hotelov, čo je dobré kvôli parazitom a chorobám, ktoré prídu za samotárkami. Na miestach s veľkou koncentráciou hmyzu sa ľahšie šíria infekčné ochorenia.
Čo ešte môžeme v záhrade alebo na našom dvore či školskom pozemku urobiť, aby sme pomohli hmyzu na zimu?
Dôležitým stanovišťom sú stromové dutiny. Je na nich naviazaná špecializovaná fauna a väčšie dutiny slúžia ako zimovisko napríklad pre babôčky. Vznik dutín podporuje orezávanie, prípadne veteranizácia (zámerné poškodenie stromu prirodzenými technikami – pozn. red.), ale je to dlhodobejší proces. Netreba byť príliš náročný, svoju úlohu splní aj meter vysoká vŕba v predzáhradke, ktorú každú jar orežeme na hlavu. A orezávať sa dá takmer každý listnatý strom, nielen tradičné vŕby.
Ak by sme chceli hmyzích návštevníkov veľmi opatrne pozorovať, napríklad s deťmi, kde ich môžeme vidieť bez toho, aby sme ich vyrušovali? Ako spoznáme, že sú tam?
V prípade hmyzích hotelov existujú „špehovacie“ varianty. Hotel sa dá rozložiť tak, aby sme videli do vnútra hniezdnej komôrky, neodporúčam ich rozoberať iným spôsobom, zbytočne by sme im asi privodili predčasnú smrť. Osídlenosť sa dá spoznať prirodzene podľa toho, či sú komôrky uzavreté. To je inak výborná vec na pozorovanie, niektoré druhy včielok sa líšia tým, čím si uzatvárajú komôrky – môže to byť blato, listové úkrojky, živica alebo nejaká zmes. Čo prežilo, sa spozná na jar, keď včielky vyletia.
Čo by ešte mohlo našim pozemkom a záhradám v meste pomôcť?
V ochrane prírody sa teraz veľa hovorí o pôsobení veľkých bylinožravcov, ktoré mali významnú úlohu pre udržiavanie rozmanitosti prírody. V záhrade alebo na školskom dvore, samozrejme, nie je miesto pre stádo koní, ale myslím, že relatívne bezproblémovo môžeme chovať 2-3 králiky alebo morčiatka. Ideálne vo forme polodivého chovu. Králiky budú vypásať vegetáciu a zároveň si môžu hrabať nory. Pred vchodom do nory vzniknú výhrabky, teda sypká obnažená pôda, do ktorej sa napríklad zimujúcim čmelím kráľovnám ľahšie zahrabe. Zároveň sa tam dobre chytajú kvitnúce byliny. Trus králikov bude potravou pre lajniaky.
Veľmi intímne tak môžeme sledovať, aké dôsledky má prítomnosť malých cicavcov na miestnu hmyziu faunu. Napadá mi ešte jedna zaujímavá súvislosť, drobné zemné cicavce ako chrčky, sysle, hraboše alebo králiky si budujú nory, ktoré pomáhajú pri vsakovaní zrážok. Zoológ a ochranár Ervín Hapl z občianskeho združenia Živá planina mi opisoval, že počas prívalových dažďov odteká voda do syslích nôr ako do výleviek. Čo takto zapojiť trebárs sysle do protipovodňových opatrení?
Podobný efekt majú aj lajniaky. Pri zahrabávaní trusu prekyprujú zem a zlepšujú jej schopnosť vsakovať vodu. Chov králikov si treba, samozrejme, premyslieť, pretože sa púšťajú do mladých stromov, takže ich treba zabezpečiť pred ohrýzaním. Nezabúdajme, že aj králiky môžu byť k sebe agresívne a vedia sa nepríjemne zraniť, môžu sa podhrabať alebo ich niečo uloví. Králik je inak milé a sympatické zviera a podľa mňa deti budú tiež rady.
Niečo podobné – ale s kozami – robí Bratislavské regionálne ochranárske združenie na Devínskej Kobyle v Bratislave.
Devínsku Kobylu som v posledných rokoch navštívil iba párkrát, aj to mimo vegetačného obdobia, ale poznám viacero lokalít, kde sa pasú kozy, ovce, kravy, somáre, kone, vodné byvoly v rôznych kombináciách už niekoľko rokov. Pastvu vo všeobecnosti hodnotím veľmi pozitívne. Pasúce zvieratá prinášajú omnoho širšiu paletu interakcií a krajinných štruktúr – vytvárajú si sieť chodníčkov, prachoviská, potláčajú dominantné druhy tráv a krovín, ale zároveň si príliš nevšímajú aromatické alebo jedovaté druhy ako materina dúška, poniklece a hlaváčiky. Na trus je naviazané celé samostatné spoločenstvo hmyzu.
Vyzdvihol by som hlavne význam obnaženej pôdy. Je to extrémne dôležitý a zároveň nedocenený mikrohabitat. V obnaženej pôde si s obľubou zakladajú hniezda samotárske včely a kutavky, ale aj druhy hniezdiace v dutinách. Tie si často upravia hniezdnu dutinu blatom. Blato je zdroj minerálov pre motýle. Do obnaženej pôdy kladú vajíčka aj mnohé druhy koníkov a kobyliek, pričom slnia sa na nej motýle a chlpačky. Je to celý neviditeľný ekosystém.
S pastvou treba narábať opatrne. Pastevná záťaž nemôže byť ako vo výbehu v zoo, treba zvážiť, ktoré zvieratá vybrať a ako ich nakombinovať. Napríklad ovce preferujú bôbovité rastliny. Tie sú dôležité živné rastliny pre modráčiky a žltáčiky, takže nie sú vhodné, ak chceme na lokalite tieto motýle. Kozy potláčajú tŕnité kríčky, kravy a kone zase dominantné trávy, na mokradné lokality sú zasa super vodné byvoly. Ideálne je, ak paralelne prebieha monitoring nejakej indikačnej skupiny hmyzu, ako napríklad denných motýľov, čo poskytuje pre správcov užitočnú spätnú väzbu.
Mohli by ste nám na záver zhrnúť, čo môžu ľudia, majitelia pozemkov a samosprávy robiť, aby podporili zimovanie a prežitie čo najväčšieho počtu druhov hmyzu na zelených plochách, o ktoré sa starajú?
Zlaté pravidlo aj pri manažmente v chránených územiach je: „Nikdy nerob všetko naraz”. To je choroba našej doby, máme výkonné stroje a ľudia sú zvyknutí, že je „poriadok“, hoci tento stav trvá len pár desaťročí. Naozaj sa musíme, v záujme prírody, naučiť veci nedotiahnuť do konca.
Marek Semelbauer je vedec – entomológ, ktorý sa už desať rokov venuje faunistike, ekológii a systematike hmyzu. Ako doktorand objavil a neskôr popísal na území Slovenska nový druh muchy z čeľade tieňovkovité. V súčasnosti sa viac venuje opeľovačom, hlavne pestriciam a chlpačkám. Veľa času trávi tiež monitoringom opeľovačov v rámci rôznych ochranárskych projektov.
Rozhovor vznikol v rámci projektu „Slovenská sporiteľňa inšpiruje prírode blízkou údržbou zelene“ podporeného Nadáciou Slovenskej sporiteľne.
Články z rubriky ENVIRO
Profil autora:
Vyštudovala environmentalistiku na Prírodovedeckej fakulte UK a „Environmental Policy“ program na AINOVA v Svätom Juri. V CEEV Živica pôsobí na rôznych pozíciách od roku 2002. Absolvovala stáž v partnerskej ekoporadni v rakúskej organizácii „die umweltberatung“. Je certifikovaná „eko-upratovačka“ a mestská včelárka. Momentálne je zodpovedná za Ekoporadňu Živica a mestské včely.
