Baterkáreň je komunitné reuse centrum s bezobalovou drogériou v Trnave. IKEA je nábytkárska firma a zároveň aj jedným z desiatich najväčších obchodných reťazcov s jedlom. Spolu sú členmi platformy Circular Slovakia, ktoré poukazujú na to, že nielen nové je dobré a svoje fungovanie prispôsobujú second hand riešeniam – znovu použiť, opraviť a neplytvať. Ako sa im to darí?
„Našu víziu a hodnoty je vidieť v tovare, ktorý predávame, v ľuďoch, ktorých zamestnávame či projektoch, ktoré sa snažíme rozvíjať. Naše reuse centrum vzniklo úplne organicky,“ hovorí spoluzakladateľka Baterkárne Simona Hlaváčová.
Všetko okrem nábytku a stavebnín
Do Baterkárne môže verejnosť nosiť všetko funkčné, čo doma už viac nevyužíva a stále je to v dobrom stave. Následne sa týmto veciam priradia symbolické sumy, za ktoré si ich môžu noví majitelia kúpiť.
Hlaváčová však zdôrazňuje, že každé centrum má svoje podmienky, nevynímajúc to ich. „Ľudia k nám môžu priniesť svoje nevyužívané veci ako oblečenie, knihy, hračky, dekorácie či potreby do domácnosti. Preberáme tak skoro všetko funkčné – okrem nábytku či stavebných materiálov. Na zber nábytku slúžia nábytkové banky.“
Ponuka predmetov je k dispozícii priamo na poličkách centra, ale aj online. Objednané veci pred poslaním musia zabaliť, no aj v tomto prípade sa snažia znovu-použiť obaly, ktoré už v Baterkárni majú. „Držíme sa zásady: ‚Použi to, čo máš, nekupuj nové.‘ Využívame teda materiály, ktoré máme v centre. Ide o škatule, tašky a vrecká, v ktorých k nám prišiel tovar alebo v nich ľudia priniesli darované predmety,“ hovorí Hlaváčová.
Výťažok z predaných vecí zabezpečuje chod centra. „Všetky veci kontrolujeme, preberáme, chystáme, vešiame, skladáme, fotíme a odovzdávame. Je s tým veľa práce, no záleží nám na tom, aby sme poskytli komunite čo najlepší zákaznícky zážitok,“ objasňuje Hlaváčová. Tiež poznamenáva, že stále existuje veľa bariér, prečo sa niekto rozhodne ísť radšej do fast fashion reťazca ako do reuse centra. (pozn. redakcie: Fast fashion reťazec je obchodný reťazec, ktorý vyrába oblečenie z nekvalitných a lacných materiálov v krajinách s najlacnejšou pracovnou silou.)
Obchod a zdieľaná dielňa
„Baterkáreň je taký malý cirkulárny ekosystém. Tvorí ho komunitné reuse centrum, bezobalová drogéria a priestor pre pravidelné workshopy, prednášky a podujatia pre verejnosť – takzvaná zdieľaná dielňa – Zdielňa,“ menuje jednotlivé miestnosti Baterkárne Hlaváčová.
V zdieľanej dielni si okrem podujatí návštevníci centra môžu prísť opraviť alebo zašiť, čo potrebujú. „V Zdielni máme takzvané kútiky. Jedným z nich je krajčírsky kútik s pomôckami na šitie, ktoré návštevníkom a návštevníčkam slúžia na opravovanie a prešívanie oblečenia. V médiá kútiku je k dispozícii počítač, kruhové svetlá či mikrofóny pre tvorcov obsahu. Máme taktiež požičovňu vecí, kde si môžu požičať, čo im doma chýba a nechcú to kupovať,“ objasňuje Hlaváčová.
K aktivitám Baterkárne patria nielen výmeny oblečenia, ale aj kníh. „Okrem pravidelných swapov kníh máme pri vstupe regál s knihami, ktorý je tam stále, takže stačí prísť a vybrať si knihu za symbolický príspevok,“ opisuje Hlaváčová. Zdôrazňuje, že swapy neslúžia ako zberné dvory. „Nenosia sa na ne poškodené staré knihy, ktoré už nikto nechce. Na swapy patria knihy, ktoré by sme s čistým svedomím posunuli kamarátkam či kamarátom.“
Čapovaná drogéria
Návštevníci Baterkárne si môžu v jej priestoroch aj načapovať pracie prostriedky, kúpiť bezobalové mydlo či iné kozmetické výrobky. Hlaváčová hovorí, že pri predaji čapovanej drogérie odpad v podstate nevzniká, pretože dodávatelia ju dovážajú vo vratných kanistroch.
„Hľadali sme čo najlokálnejšieho dodávateľa. Zákazníci v prevažnej miere prichádzajú s vlastnými nádobami, máme však aj nádoby “z druhej ruky”, do ktorých im vieme prípravky navážiť. Napríklad mydlá z azylového domu Tamara z Trnavy nám dodávajú osobne, zabalené len v papierových škatuliach, ktoré využívame pri balení zásielok.“
Zvyšné veci idú charite
Baterkáreň funguje od druhej polovice roka 2019. Odvtedy sa im podarilo vrátiť späť do obehu vyše desať ton oblečenia, pričom spolu so všetkými predmetmi, ktoré majú v ponuke, je to vyše 50-tisíc kusov.
„Zásadne sa snažíme s každou vecou pracovať – buď je v ponuke online alebo v reuse centre, na swape, alebo sa využije v rámci workshopu. Taktiež robíme cielené zbierky, a tak často veci posielame po Slovensku,“ objasňuje Hlaváčová.
Oblečenie alebo iné veci z ponuky Baterkárne, ktoré sa nepredajú alebo na swape nevymenia posúvajú Ekocharite, s ktorou spolupracujú. „Minimum predmetov, ktoré sa viac nedajú použiť končí v nádobách na separovaný odpad či na zbernom dvore,“ dopĺňa Hlaváčová.
Veci z druhej ruky sú lacné
Hlaváčová vníma niekoľko výhod nakupovania vecí z druhej ruky. „Každého presvedčí niečo iné, ale keďže je ťažšia doba, tak okrem environmentálnej otázky je dôležitá aj tá finančná. Veci z druhej ruky sú jednoducho lacné. Častokrát v reuse centre nájdete značkové či originálne kúsky z kvalitných materiálov.“
Ako príklad Hlaváčová vyzdvihuje detské oblečenie, z ktorého deti rýchlo vyrastú. „Máme rodičov, ktorí k nám chodia dvakrát do mesiaca a vymieňajú hračky.“
Okrem cenovej dostupnosti je podľa nej ďalšou výhodou aj šetrenie prírodných zdrojov. „Posledné desaťročia nás učili, že ‚nové je vždy lepšie‘ alebo ‚nové je lacnejšie, preto sa staré neoplatí opravovať‘. Navštevovanie reuse centra dokáže pomôcť vytvoriť návyk – nenakupovať nové. Práve ten, tak veľmi potrebujeme vo svete nadvýroby a nadkonzumu,“ ukončuje.
Skenujú potravinový odpad
IKEA patrí medzi desať najväčších reťazcov s jedlom na svete. Mäsové pokrmy, ktoré majú vyššiu uhlíkovú stopu, sa snaží preto nahrádzať vegetariánskymi a rastlinnými alternatívami. „Príkladom môžu byť rastlinné guličky, ktoré majú len štvor-percentnú klimatickú stopu v porovnaní s mäsovou guľôčkou,“ vysvetľuje Agnesa Mračková, líderka udržateľnosti v bratislavskej IKEA.
S redukciou potravinového odpadu, ktorý vzniká v ich reštauráciách, im pomáha skener Winow. Ten vyhodnocuje príčinu a náklad vzniku odpadu. „Systém Winow používame v rámci celého regiónu, do ktorého patrí aj bratislavský obchodný dom. Vďaka jeho integrácií sa nám už podarilo znížiť produkciu potravinového odpadu o jednu pätinu,“ poznamenáva Mračková.
Súčasťou prístupu IKEA je aj hľadanie lokálnych cirkulárnych riešení. Príkladom je aj kávový odpad, z českých kaviarní IKEA, ktorý zbierajú a následne ho používajú na výrobu kávových sušienok. Tie sú momentálne v predaji len v Českej republike.
Druhý život nábytku
V každej prevádzke IKEA je oddelenie s názvom Druhý život nábytku, ktorý zastrešuje jeden z piatich princípov odpadového hospodárstva REuse – použiť znova. „Každý zákazník, ktorý už svoj starý IKEA nábytok z nejakého dôvodu nepotrebuje, môže na našom webe vyplniť a poslať krátky formulár. Naši kolegovia opísaný produkt z formulára následne ohodnotia. Ak zákazníkovi ponuka vyhovuje, produkt prinesie do obchodného domu zmontovaný, prípadne IKEA ponúka aj spoplatnenú službu dopravy na území Bratislavy. Za privezený kus produktu IKEA dostane zákazník darčekovú poukážku v hodnote dopredu dohodnutej sumy. Odkúpený produkt sa ďalej predáva za rovnakú cenu, za akú bol odkúpený a doplňuje ho aj ročná záruka,“ vysvetľuje Mračková.
Medzi veci, ktoré IKEA naspäť neodkupuje, najmä z hygienických dôvodov, patrí napríklad prestieranie, textil, matrace, ochranné podložky na rozkladacie pohovky, ale aj jednotlivé časti nábytku napríklad police, zásuvky či elektrospotrebiče.
Zákazníkom, ktorí sú členmi IKEA Family, poskytuje aj garantovaný odkup detského nábytku do dvoch rokov od ich kúpy. Nábytok však musí spĺňať isté kritériá. „Musí byť v dobrom stave, kompletný a zmontovaný, rovnako ako aj stabilný a bezpečný. Drobné opotrebenie vo forme malých odrením však nepredstavuje problém,“ objasňuje Mračková.
Predĺženie životnosti nábytku
Okrem služieb Druhý život nábytku a Garantovaný odkup detského nábytku si zákazníci môžu kúpiť aj zľavnený nábytok. „Ide o vystavené výrobky, produkty s ukončeným predajom, či nábytok, ktorý má menšie nedostatky,“ vysvetľuje Mračková.
Predĺžiť životnosť nábytku sa podľa Mračkovej dá aj pomocou produktov, ktoré slúžia na správnu starostlivosť – oleje na ošetrenie dreva, farby alebo laky. „Predlžovanie životnosti podporuje aj ďalší z našich cieľov, ktorým je najneskôr do roku 2030 zabezpečiť, aby boli všetky naše výrobky vyrábané s pravidlami cirkulárneho designu – forma, funkcia, kvalita, udržateľnosť a cenová dostupnosť.“
Aj pri balení a doručovaní nábytku sa IKEA snaží predchádzať tvorbe zbytočného odpadu, preto uprednostňuje ploché balenie. „Ide o riešenie, ktoré u nás funguje už takmer 70 rokov, čo považujeme za prvý predpoklad, ako prechádzať vzniku zbytočných obalov, no rovnako aj efektívnemu znižovaniu našej uhlíkovej stopy, či spotreby zdrojov,“ objasňuje Mračková. Tiež vyzdvihuje aj to, že čoraz viac objednávok doručujú elektromobilmi, čím sa približujú k cieľu, aby do roku 2025 pri doručovaní objednávok nevyprodukovali žiadne emisie.
„Potenciál použitia na iný účel, renovácie, opravy, opätovného použitia, ďalšieho predaja a recyklácie v nasledujúcich rokoch postupne zabudujeme do každého výrobku IKEA,“ ukončuje Mračková.
Články z rubriky ENVIRO
Profil autora:
Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Bola aktivistkou za práva zvierat v organizácii Humánny Pokrok a tiež redaktorkou online magazínu Romano fórum. Spravuje sociálne siete mimovládnej organizácii Živica. Pochádza z malého mesta, kde organizuje výmeny oblečenia. Je spoluzakladateľkou instagramovej platformy Na skládke, na ktorej sa venuje klimatickým a zvieracoprávnym témam. Knihomoľka, ktorá má záľubu v cestnej cyklistike.
