Okrem výroby samotného nápoja zanechávajú pri konzumácii piva na životnom prostredí stopu aj obaly, v ktorom si ho kúpime. Do čoho sa pivo balí, v akých obaloch preváža a k čomu pomáha zálohový systém? Boli sme sa pozrieť v druhom najväčšom slovenskom pivovare Šariš vo Veľkom Šariši, ktorý je členom platformy Circular Slovakia.
Pivovar Šariš minulý rok predal 1,6 milióna hektolitrov piva, čo je v prepočte asi 320 miliónov pollitrov piva. Takmer polovica obalov, v ktorých pivo distribuuje, bola v roku 2021 vratných.
Najekologickejšie pivo je čapované
V Plzeňskom Prazdroji Slovensko, pod ktorý spadá aj pivovar vo Veľkom Šariši, sa pivo určené pre obchody balí buď do sklenených vratných fliaš, alebo do hliníkových plechoviek. Do gastro prevádzok sa preváža v sudoch a do tankových prevádzok v mobilných tankoch alebo v cisternách.
Podľa Ivana Tučníka, ktorý má v Plzeňskom Prazdroji na starosti udržateľnosť a integrované projekty, je práve čapované pivo tým najekologickejším pivom. „Hneď za ním je vratná sklenená fľaša. Je to primárne preto, že energetická a uhlíková stopa, ktorá vznikne pri výrobe fľaše, sa rozloží v priebehu cyklov, koľkokrát sa fľaša použije. Potom nasleduje plechovka,“ menuje Tučník.
Tučník verí, že ich uhlíkovú stopu sa podarí znížiť aj vďaka zavedenému zálohovému systému. „Všetky plechovky, ktoré sa už teraz vyzbierajú v zálohovom systéme sú opätovne zrecyklované do nových plechoviek. Nie je to iba o tom, aký je podiel recyklátu v plechovkách, ale dôležitá je aj miera recyklácie a toho, čo sa s plechovkou deje na konci životného cyklu,“ vysvetľuje.
Paradox, ktorý vníma Tučník v rebríčku uhlíkovej stopy baleného piva je ten, že sklenená fľaša sa nachádza aj na jeho konci. „Vratná sklenená fľaša je najlepším obalom, keď sa opätovne naplní, ale tiež najhorším, pokiaľ sa použije iba raz. Takže jednorazové sklo je suverénne najhoršou voľbou pre balené pivo. Zatiaľ čo vratná sklenená fľaša je najšetrnejšou voľbou, ktorú spotrebiteľ môže urobiť.“
Smädný mních či Gambrinus v PET fľaši už nenájdete
V pivovare Šariš sa okrem rovnomenného piva vyrábajú aj ďalšie značky z portfólia pivovaru, napríklad Smädný Mních či Gambrinus. Práve tie sa ešte pred tromi rokmi dali kúpiť aj v plastovej PET fľaši. „V minulom roku sme tento typ obalu úplne vyradili z portfólia. Primárne preto, že pivná PET fľaša je špecifická a nie je rovnaká ako PET fľaša na minerálku,“ hovorí Tučník.
Podľa Tučníka je pivo citlivé na vonkajšie podmienky, preto aj PET fľaša musela byť tomu prispôsobená. „Keby sme pivo plnili do PET fliaš bez akejkoľvek ich úpravy, malo by veľmi krátku životnosť, alebo by nám hrozilo riziko straty kvality. Preto PET fľaše museli byť vybavené membránou, najčastejšie z nylonu, čím nám vznikol viacvrstvový obal, ktorý sa už nedal opätovne recyklovať do novej PET fľaše. Tým pádom PET fľaše neboli v súlade s našou filozofiou o plnej cirkularite a rozhodli sme sa od nich upustiť,“ objasňuje Tučník. Zrušením výroby PET fliaš sa v pivovare ročne využíva o 500 ton menej plastov.
Najpredávanejšie je pivo v plechovke
Minulý rok sa na Slovensku predalo každé štvrté pivo v sklenenej vratnej fľaši. Aj napriek kontinuálne rastúcemu podielu vratných sklenených fliaš, je najpredávanejším pivným obalom na Slovensku stále plechovka. „Z pohľadu spotrebiteľa sú pohodlné. Vychladíte ich rýchlo, sú ľahké, nerozbijú sa, čiže je to pomerne praktické balenie,“ vysvetľuje Tučník.
Tučník vidí množstvo benefitov aj pri vratných sklenených fľašiach, ktoré sú z pohľadu baleného piva podľa štúdie životného cyklu obalov k životnému prostrediu najšetrnejšie . Zároveň sklenené fľaše sú obalmi, ktoré dokážu dobre ochrániť pivo. „Plechovka sa síce rýchlejšie vychladí, ale sklenená fľaša vám zase teplotu dlhšie udrží,“ porovnáva. Cyklus sklenených fliaš prirovnáva k perpetuum mobile, pretože každú sklenenú fľašu v Prazdroji použijú priemerne 22-krát, čo predstavuje životnosť šesť až sedem rokov, predtým ako ju vyradia, rozbijú a zrecyklujú na novú fľašu.
Priemerná návratnosť vratných sklenených fliaš je 98 percent, pričom na otázku, čo sa deje so zvyšnými dvomi percentami fliaš Tučník odpovedá: „Nemáme detailné analýzy. Tie dve percentá nie sú veľké množstvo, ale dalo by sa povedať, že časť zrejme končí v komunálnom odpade a ďalšia v kontajneroch na sklo. Našťastie, vo voľnej prírode nám fľaše nekončia. Ak aj keď sa stane, že nejaká tam skončí, vždy sa nájde niekto, kto ju zdvihne a pôjde ju vrátiť.“
Aj v rámci marketingu sa sklenené fľaše snažia priblížiť zákazníkom. „Nie každému spotrebiteľovi vyhovuje, aby si vratnú fľašu kúpil v prepravke po dvadsiatich kusoch. Takže preto sme uviedli na trh rôzne formy multi balení, trebárs po 8 – 10 fľašiach, čo je obdobné ako pri plechovkách, ktoré predávame štandardne po šiestich kusoch.“ Tučník vníma, že po zavedení zálohového systému sú si sklenené fľaše a plechovky bližšie, pretože oboje je možné vracať späť do systému.
Recyklát museli nakupovať inde
Pred spustením nového zálohového systému na Slovensku nebol recyklačný kolobeh plechoviek uzavretý. „To znamená, že recyklát (pozn. recyklovaný materiál – hliník) nepochádzal z tých istých plechoviek, ktoré ste predtým dali do obehu, museli ste ho nakupovať niekde inde,“ vysvetľuje Tučník. V Plzeňskom Prazdroji majú však dlhodobo priemer recyklovaného hliníku v plechovkách okolo 50 percent. „V Európe recyklátu nie je dostatok. Získať recyklovaný hliník je problém, paradoxne, jednoduchšie je získať materiál, ktorý má v sebe nižší podiel recyklátov,“ odôvodňuje.
„Pracujeme na tom, aby sme využili logiku zálohového systému. Aby materiál, ktorý sa vyzbiera v predajniach od spotrebiteľov, bolo možné opäť recyklovať na hliníkový plech, ktorý by sme použili do nových plechoviek,“ vysvetľuje Tučník a tiež dopĺňa, že ich ambíciou je podiel recyklátu ďalej navyšovať aj u ostatných značiek piva, nielen v plechovkách značky Pilsner Urquell, ktoré majú najvyšší certifikovaný pomer recyklátu v Európe, a to 75 percent.
Tučník vníma, že plechovky sú z 97 percent hmotnosti hliníkové a ďalšie tri percentá tvorí farba a lak – potlač s vizuálom. „Tých 97 percent hliníka je donekonečna recyklovateľných. Pri uzavretí kolobehu sa pri hliníku dá ušetriť až 95 percent energie oproti tomu, ak by sme plechovku vyrábali z primárneho materiálu nanovo. Tým sa uhlíková stopa takejto plechovky znižuje až o 80 percent.“ dodáva.
Z etikiet fliaš nové kartóny
Na každej sklenenej vratnej fľaši z portfólia Plzeňského Prazdroja sa nachádza etiketa, ktorá je z papiera. „V prípade väčšiny značiek sú etikety vyrobené zo stopercentného recyklátu. V niektorých prípadoch ide o úplne nový papier z primárneho materiálu, ale priemerne 73 percent papiera, ktorý používame na etikety, tvorí recyklát,“ vysvetľuje Tučník.
Tučník spomína značku Pilsner Urquell, ktorá mala na hrdle v minulosti hliníkovú fóliu , pod ktorou bola ešte priesvitná fólia. „V momente, keď sa takáto fľaša vrátila do pivovaru a z fľaše sa zmyli všetky nalepené súčasti, dostali sme zmes plastu, hliníka a papiera, ktorá nebola opätovne použiteľná,“ hovorí. Z tohto dôvodu sa rozhodli zmeniť fľašu a etiketu s hliníkovo-priesvitnou fóliou nahradiť papierovou, čím ročne ušetria 106 ton plastu a hliníka. Pričom papier, ktorý vznikne z etikiet, sú schopní opätovne zrecyklovať. „Z etikiet zmytých v pivovare Šariš sa vyrábajú nové kartóny,“ dodáva.
Ako sa pivo preváža?
Aj na prepravu piva sú potrebné rôzne obaly. Do gastro prevádzok sa preváža v sudoch, ktoré sa po vyprázdnení vracajú späť do pivovaru, podobne ako aj vratné sklenené fľaše. Do tankových prevádzok sa pivo transportuje v mobilných tankoch alebo v cisternách. Do obchodných reťazcov sa plechovky prepravujú v multi baleniach po štyroch až šiestich kusoch v plastovej fólii.
„Túto fóliu už máme zo sto percent recyklovaného plastu,“ chváli Tučník. Ďalej opisuje, že multi balenia sú zabalené do kartónov, ktoré sú z recyklovaného kartónu. Tieto kartóny s plechovkami sú uložené na paletu, kde sú zafixované s plastovou strečovou fóliou. „Pri nej sa nám zatiaľ nepodarilo nájsť riešenie, ktoré by obsahovalo recyklát. Podarilo sa nám ale znížiť počet potrebných ovinutí a snažíme sa testovať iné riešenia, aby sme ju boli schopní nahradiť fóliou z recyklátov,“ priznáva.
Vratné fľaše prevážajú v prepravkách, do ktorých ich aj zbierajú naspäť. „Prepravky bývajú zafixované na paletách taktiež strečovou fóliou. Palety a prepravky sa používajú opakovane desať aj viac rokov,“ dodáva.
Uhlíkovo neutrálny
Záväzkom Plzeňského Prazdroja a všetkých jeho piatich pivovarov v Čechách aj na Slovensku je dosiahnuť uhlikovu neutralitu do roku 2030. „Do supermarketov poskytujeme čím ďalej energeticky efektívnejšie chladničky, posilňujeme záujem o vratné sklenené fľaše a čapované pivo. Za poslednú dekádu sa nám podarilo znížiť spotrebu energie na výrobu jedného piva o 40 percent. V rámci našich pivovarov sme dosiahli zníženie spotreby vody pri výrobe piva na priemernú úroveň tri litre vody na jeden liter piva. V pivovare Šariš je to konkrétne 2,79 litra vody na výrobu jedného litra piva, čím sa dokonca radí medzi európske špičky,“ menuje udržateľné kroky k dosiahnutiu cieľu Tučník.
Okrem toho pivovarníci z Prazdroja pracujú aj so stigmatizáciou nealkoholického piva. „Veríme, že nealko Birell je plnohodnotná voľba, ktorá sa už dávno netýka len vodičov. Z nášho pohľadu pivo nemusí vždy obsahovať alkohol a aj tak vie poskytnúť plnohodnotný chuťový zážitok,“ ukončuje Tučník.
Články z rubriky ENVIRO
Profil autora:
Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Bola aktivistkou za práva zvierat v organizácii Humánny Pokrok a tiež redaktorkou online magazínu Romano fórum. Spravuje sociálne siete mimovládnej organizácii Živica. Pochádza z malého mesta, kde organizuje výmeny oblečenia. Je spoluzakladateľkou instagramovej platformy Na skládke, na ktorej sa venuje klimatickým a zvieracoprávnym témam. Knihomoľka, ktorá má záľubu v cestnej cyklistike.
