Vchádzame do zelených dverí hneď vedľa kaviarne Lab.cafe Zídeme dolu schodmi, kde je nápis: „Miesto, kde myšlienky dostávajú tvar.“ Predtým to bola kotolňa Starej Tržnice s parnými strojmi a tehelnými stenami. Dnes je z nej dielňa. Pripomína nám núdzovú miestnosť z Harryho Pottera, kde nájdete všetko. Denne ju využívajú kreatívci na realizáciu svojich nápadov. „V Labe sa rodí tvorba,“ hovorí Juraj Gavenda, projektový manažér Lab.cafe.
Kreatívny priestor a kaviareň vznikli v roku 2016. Stoja za nimi Nadácia Orange, Aliancia Stará Tržnica a občianske združenie Connect. Dnes sem môžete zavítať na rôzne workshopy a raz do mesiaca si prísť opraviť čokoľvek pokazené v rámci stretnutia Repair Café.
My sme si prišli opraviť solárnu lampu a pozrieť sa, ako také stretnutie vyzerá.
Dať veciam druhú šancu
Nachádzame sa v dielni a po chvíli prichádzajú ďalší ľudia. Niekomu sa pokazila prenosná práčka, inému sa zase rozbila žehlička. Pani Jarke sa cestou na Repair café rozhtrhla taška, tak si ju tu rovno zašila. „Pokaziť sa vám môže hocičo a dokonca aj viackrát. Podstatné je dať veciam druhú šancu,“ hovorí Juraj. Na stretnutia v dielni vraj prichádzajú ľudia s pokazenými spotrebičmi, nefunkčnými hračkami, ale aj roztrhaným oblečením.
Podľa Juraja bývalo pred pandémiou na stretnutiach ľudí viac, ale ani dnes ich nebolo málo. „Kedysi sa to na stretnutiach hemžilo ľuďmi. Stretávali sme sa tu každý mesiac. Pandémia udrela, ale dúfame, že sa to vráti späť do starých koľají,“ želá si Juraj. Stretnutia sú podľa neho aj o vytvorení komunity ľudí, ktorí spolu opravujú, pričom si môžu aj oddýchnuť. „Chceme ľudí spájať. Na stretnutie vždy prinesieme aj vodu, kávu alebo čaj z kaviarne. Všetci tu spolu debatujeme, nielen o opravovaní vecí.“
Dobrovoľní opravári
Niektorí ľudia nevedia, ako správne zašiť svoje roztrhané tričko, alebo ako dať dokopy svetielka, ktoré prestali svietiť. Nevedia, kde je skutočne problém, alebo aké náradie majú použiť na opravu. Z toho dôvodu sú na Repair Café aj dobrovoľníci – opravári.
Juraj nám objasňuje, ako vedia prepojiť dve strany, ktoré si navzájom pomáhajú. Na stretnutie Repair Café sa totiž dá prihlásiť cez formulár dopredu. Pomocou formulára sa môže ktokoľvek prihlásiť a ponúknuť sa, že chce pomôcť s opravou. „Takto dopredu vieme, kto vie s čím pomôcť a aké pomôcky máme dopredu nakúpiť,“ vysvetľuje Juraj. Všetky zručnosti sa podľa neho zídu. „Niekto vie pracovať so šijacím strojom, iný má možno technické znalosti,“ dodáva.
Stačilo vymeniť baterku
Po chvíli sa v dielni nazbieralo viac ľudí. Na stôl sme vyložili prenosnú práčku, svetielka, spájkovačku a aj našu solárnu lampu. Práčka vraj v dome vyhadzovala poistky. Otvárame ju. Pýtame sa, kde je problém, odpoveď však nie je úplne jednoznačná a potrebný bol odborník na elektroniku. „Nemusí sa poriadne odparovať voda a možno preto vlhnú káble. Problém však môže byť aj niekde inde. Preto sa musí práčka otvoriť a pozrieme sa na to,“ hovorí jeden z opravárov.
Po čase zisťujeme, že chyba mohla byť aj v starších súčiastkach alebo v motore. Rozoberáme aj našu solárnu lampu. Vnútri sa nachádza dobíjacia baterka, ktorá už zjavne doslúžila. Zistili sme, že solárne lampy nemôžeme nechať vonku aj v zime, pretože baterka pri teplotách pod nula stupňov Celzia odíde. Stačilo ju však vymeniť a solárna lampa opäť fungovala.
Zbytočný odpad
Juraj nám vysvetľuje, že nápad na opravárske poobedia nepochádza z Bratislavy – je súčasťou celosvetovej iniciatívy, ktorú založila Holanďanka Martine Postma v roku 2007. Aktuálne je na svete viac ako 2 200 miest, ktoré sa pridali k stretnutiam Repair Café. „Martine sa venuje udržateľnosti a úplne prvé stretnutie Repair Café urobila v Amsterdame ešte v roku 2009,“ hovorí Juraj. Opisuje ako založila neziskovú organizáciu Repair Café Foundation.
Juraj je rád, že niekto prišiel s konceptom ako je Repair Café. Vďaka nemu sa darí vyvracať utkvelú predstavu, že opravovať veci je zbytočné, alebo aspoň veľmi drahé. Myslí si, že zabúdame na to, ako si množstvo vecí vieme opraviť aj sami – to sa podľa neho finančne určite oplatí viac. „Niekedy stačí vec rozobrať, vyčistiť alebo niečo vymeniť a je ako nová. Náhradné súčiastky nemusia byť drahé,“ hovorí.
Problém nastáva vtedy, ak súčiastku už nenájdete, pretože sa nevyrába. V takom prípade je v Lab.cafe k dispozícii aj 3D tlačiareň, na ktorej si súčiastku môžete vyrobiť. V budúcnosti by Juraj chcel s konceptom prepojiť aj myšlienku upcyclingu. „Keď niečo upcyclujete, dávate tomu nový dych a iný význam. Z trička môže byť taška, z riflí bunda a podobne,“ dodáva.
Nástroje a materiály dostanete
Zatiaľ, čo sa na jednej strane miestnosti rozoberala prenosná práčka, na druhej sa zašívala spomínaná roztrhaná taška pani Jarky. K dispozícii boli všetky potrebné pomôcky ako ihly, nite, nožnice, ale aj stroje na šitie.
Podľa Juraja si ľudia doma veci neopravia možno aj preto, lebo nemajú správne nástroje. „Vždy zabezpečíme nástroje a materiály, ktoré sú potrebné na opravu,“ hovorí Juraj a pozrie sa na šijací stroj. „Takýchto tu máme viac, ak by viacerí ľudia potrebovali šiť naraz.“ Okrem šijacích strojov sú v Lab.cafe aj iné ručné nástroje, napríklad na opravu elektroniky, dokonca aj 3D tlačiarne, na ktorých si môžete vyrobiť spomínanú chýbajúcu súčiastku.
Bižutéria z odpadového plastu
Prechádzame sa po dielni a zisťujeme, že ju tvorí viacero miestností. V hlavnej miestnosti nájdete všetky možné nástroje, okrem Repair Café sa tam totiž deje množstvo workshopov. V inom priestore je zase štúdio na fotenie. V ďalšej miestnosti môžete pracovať s drevom a v inej zase sprejovať či lakovať.
Vstupujeme do miestnosti, kde sú 3D tlačiarne a laserová rezačka. Sprevádza nás dizajnérka a tvorkyňa Ivana „Laila“ Drobná. V dielni často vytvára rôzne dizajny pomocou 3D tlačiarne a laserovej rezačky.
„Nevadí, keď človek nevie, ako stroje používať. V dielni sa robia zaškoľovacie a odborné workshopy, kde sa každý môže naučiť, ako správne so strojmi pracovať,“ vysvetľuje Laila. Ak si je niekto používaním nástrojov neistý, v dielni sa podľa nej vždy nájde človek, ktorý je ochotný poradiť. My sme si napríklad chceli vyskúšať, ako sa pracuje s laserovou rezačkou. Laila nám preto ukázala, ako prístroj funguje.
V dielni sa dá vyrobiť a zužitkovať hocičo. Laila nám ukazuje plastové zostatky so zaujímavou štruktúrou, ktoré vyzerajú ako od rámov na okuliare. „Idem vytvárať bižutériu. Kamarát v Taliansku vyrába okuliare. Keď vyrábajú rámy, vždy im zostanú takéto zvyšky,“ ukazuje na plast.
Zvyšky od neho odkúpila a chcela z nich vyrezávať krúžky pomocou laserovej rezačky. Ukazuje nám ako rezačka funguje a hovorí, že krúžky neskôr zasadí do náušníc či náhrdelníka. Podľa nej sa dá vyrobiť niečo krásne a užitočné aj zo zbytkov, ktoré považujeme za odpad. „Každý si môže kúpiť mesačné členstvo v našej dielni, ktorého súčasťou je zaškolenie ku strojom a ich využívanie,“ hovorí Juraj. Ľudia si tak v dielni môžu vytvoriť doplnky do domácnosti, ale aj rozbehnúť svoje vlastné podnikanie. Vyrobené produkty si neskôr môžu vystaviť aj v kaviarni.
Články z rubriky ENVIRO
Profil autora:
Študuje žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. V organizácii Humánny pokrok pôsobila ako aktivistka a istý čas ako manažérka sociálnych sietí a koordinátorka médií. Pre online portál Zero2Hero sa venovala rozhovorom s mladými ľuďmi a ich inšpiratívnym nápadom. Venuje sa primárne environmentálnym, vzdelávacím a spoločenským témam, v Denníku N pôsobí ako spoluatorka Zeleného newsfiltra a reportérka.
