Vyradené počítače či smartfóny, ktoré by skončili v odpade, v trnavskom AfB vyčistia, opravia, aktualizujú a tým im predĺžia život o ďalšie roky. Cena repasovaného zariadenia je zhruba polovičná oproti novému, pričom sa pri repasovaní šetria aj prírodné zdroje či elektrická energia. Na Slovensku sa tento trend zatiaľ však rozvíja len postupne.
Stovky až tisícky počítačov a smartfónov sa používajú vo veľkých firmách a pravidelne obmieňajú. Kým kedysi končili u recyklátora, ktorý sa pokúsil z nich zachrániť aspoň cenné suroviny, dnes je možné im venovať ešte druhý život.
Repasácia elektroniky je trendom, ktorý postupne prichádza aj na Slovensko. V špeciálnych firmách vyradenej technike vymažú pamäť, opravia pokazené súčiastky, vymenia baterku a miesto putovania do kontajnera je možné ju ešte používať niekoľko ďalších rokov. Cena repasovaného počítača je zhruba polovičná oproti porovnateľnému novému zariadeniu. Pritom súčiastky sú skontrolované a prípadne vymenené za nové.
Šetrenie zdrojov aj práca pre ľudí so znevýhodnením
V Trnave sa takémuto podnikaniu venuje slovenská pobočka nemeckej spoločnosti AfB. Od firiem odoberajú a následne predávajú laptopy, stolové počítače, smartfóny či monitory. AfB sa z Nemecka od roku 2004 rozšírilo do Francúzska, Švajčiarska, Rakúska a od roku 2019 existuje jeho dcérska spoločnosť na Slovensku.
„Cieľom skupiny je vytvoriť 500 pracovných miest pre ľudí so zdravotným znevýhodnením. Tým, že na Slovensku pôsobí veľa firiem, ktoré majú svoje matky v Nemecku či vo Švajčiarsku, vznikla požiadavka, aby aj tu mali možnosť takto zhodnotiť svoje zariadenia,“ vysvetľuje zakladateľ slovenskej pobočky a jej konateľ Marek Antoňák.
Dnes AfB v celej Európe zamestnáva 600 ľudí, pričom v trnavskom závode pracuje 10 ľudí so zdravotným znevýhodnením a 4 zdraví zamestnanci. „Ten pomer je u nás väčší ako je priemer v iných podnikoch, ktorý dosahuje okolo 40 – 50 %,“ vysvetľuje konateľ. Technicky vzdelaných či motivovaných zamestnancov našli vďaka pomoci občianskeho združenia TENENET. „Sám by som nevedel posúdiť, či je to dané znevýhodnenie vhodné na typ práce, ktorý potrebujeme,“ vysvetľuje Antoňák.
Cieľom je v Trnave zamestnať 50 ľudí, zatiaľ však na to nemajú dostatočný obrat a teda finančné zdroje. „Sme finančne samostatní, matka nám len na začiatku poskytla úver,“ hovorí konateľ. “Slováci nakupujú zatiaľ veľmi málo, všade inde kupujú ako diví.”
AfB pôsobí na Slovensku od roku 2019 a ľudia na Slovensku podľa Antoňáka ešte nie sú na repasované produkty zvyknutí. „Všade fungujeme na lokálnom princípe. Hardvér odoberáme lokálne a lokálne ho aj predávame.“
Slováci repasovaným produktom zatiaľ veľmi neveria
Rozprávame sa vo vstupnej hale, kde sú okolo konferenčného stola vystavené laptopy a smartfóny rôznych značiek. Slúžia ako ukážky produktov, ktoré je možné si kúpiť v online obchode AfB. “Aj keď to klienti nakúpia cez e-shop, chcú to často najprv vidieť,” hovorí Antoňák. Okrem podpory dobrej veci sa nákup od AfB oplatí aj vďaka tomu, že majú na svoje výrobky ako sociálny podnik len 10 % DPH.
V priemere sa vo firmách menia počítače či telefóny každé tri roky, ale niekde to môže byť aj desať rokov, počas ktorých počítač putuje od riaditeľa cez asistenta až po vrátnika. V roku 2021 v Trnave spracovali takmer 14-tisíc kusov vyradených zariadení, pričom 980 pochádzalo zo Slovenska a ostatné od kolegov z nemeckej pobočky.
Každej firme, ktorá svoje zariadenia posunie na repas, vystavuje AfB súhrnný certifikát, na ktorom vidí, koľko emisií skleníkových plynov, škodlivých chemikálií, primárnej energie či materiálov takto ušetrili a tiež, koľkým ľuďom so zdravotným znevýhodnením poskytli prácu. Repasovaním 980 slovenských zariadení sa ušetrilo 110 ton emisií CO2, 52 ton železa, 610-tisíc litrov vody či 430 MWh primárnej energie.
Nový život vyradeným zariadeniam vdychujú vo veľkej hale s rôznymi stanovišťami, do ktorej pricestujú v špeciálnom prepravnom boxe. Antoňák nám ukazuje jeho vnútro vystlané špeciálnym materiálom proti otrasom, ktoré je zvonka možné zaplombovať, aby mala firma istotu, že z neho nikto nič nevytiahol a neokopíroval si napríklad jej dáta.
Všetko v prevádzke je veľmi prísne zabezpečené, zamknuté a monitorované, lebo zariadenia odovzdané na repasáciu môžu stále obsahovať citlivé dáta. Tie v AfB mažú špeciálnym spôsobom, ku ktorému majú bezpečnostný certifikát. „To je benefit, ktorý poskytujeme. Firmy s počítačmi, ktoré nám odovzdávajú, nemusia vopred robiť vôbec nič,“ hovorí Antoňák.
Na repasované zariadenia takisto AfB poskytuje záruku jeden rok. Ich životnosť sa po repasovaní predĺži minimálne o tri roky, ale podľa Antoňáka zariadenia dokážu v domácnostiach či školách ešte používať aj desať rokov.
To pocítili aj mnohé firmy počas pandémie, kedy bolo nových zariadení na trhu nedostatok. Firmy tak v AfB využili aj služby opráv a aktualizácií zariadení, ktoré by inak už vyradili. V Trnave takto pomáhali repasovať zariadenia aj pre svojich nemeckých kolegov.
Čistenie dát aj prachu
Na úvod všetky zariadenia putujú na mazanie dát. Dlhý stôl s mnohými zásuvkami využívajú špeciálne vyškolení kolegovia a o bezpečnom zlikvidovaní dát partnerskej firme vystavia certifikát. „Teraz sa tu zrovna nič nemaže, lebo sme všetko vymazali minulý týždeň,“ hovorí s úsmevom konateľ.
Za službu repasovania si firmy väčšinou neplatia nič, iba ak si ich chcú potom opätovne odkúpiť napríklad pre svojich zamestnancov na domáce použitie. „Všetky náklady si pokryjeme z príjmov z predaja.“ Firmy si pritom občas dajú podmienku, aby sa napríklad 40 % zariadení venovalo vybranej škole či neziskovej organizácii. „My si náklady pokryjeme predajom tých zvyšných 60 % zariadení, ktoré nám dajú,“ hovorí konateľ.
Celý čas v pozadí počujeme zvuky silného fúkania pripomínajúceho strojček na osušenie zubu u zubára. To jeden z kolegov zodpovedný za čistenie zariadení od prachu a iných nečistôt vyfukuje z notebookov špinu. Rozobraté počítače prejdú samozrejme aj čistením, aby v nich nezostali žiadne omrvinky či zaschnuté stopy po rozliatej kole. Odstraňujú z nich tak isto aj nálepky.
Zariadenia sú často v takmer bezchybnom stave, stačí ich premazať, vyčistiť od prachu a vymeniť baterku. „Vo väčšine prípadov ale meníme aj disky, lebo tie dnešné už majú predsa oveľa väčšiu kapacitu,“ hovorí Antoňák. Poradia si však aj s nefunkčným počítačom, ktorému niekedy len stačí vymeniť RAMku či inú súčiastku a opäť je možné na ňom pracovať.
Aj neopraviteľný počítač sa ešte dá využiť
Premazané zariadenie putuje k technikom, ktorí ho diagnostikujú a zaevidujú. Niekedy sa stane, že sa zariadenie neoplatí opravovať, čo však neznamená, že putuje rovno do koša. Končí na kope roztriedenej podľa značiek, kde z neho postupne vyberajú použiteľné súčiastky ako náhradné diely.
„V niektorých prípadoch by počítače skončili rovno u recyklátora, aj keď sú ešte funkčné,“ hovorí konateľ o tom, čo by sa so zariadeniami stalo, ak by ich neposlali do AfB.
V trnavskom závode spracúvajú zariadenia všetkých značiek okrem Apple. „Ten vyžaduje špeciálne certifikáty, ktoré zatiaľ máme len v Nemecku,“ vysvetľuje konateľ.
Jedna zo zamestnankýň práve do laptopu vkladá novú operačnú pamäť. Používa na to náradie od amerických opravárenských priekopníkov zo spoločnosti iFixit. Hovorí však, že sa so zámerne sťaženým opravovaním počítača ešte nestretla.
„Nemyslím si, že to ide po značkách, ale skôr, že majú opotrebované šróbiky. Náradie mám univerzálne,“ hovorí a ukazuje brašnu so šróbovákmi s miniatúrnymi hviezdičkovými koncovkami či rôznymi kovovými paličkami.
Vo väčšine zariadení treba meniť baterku a pamäť.
Počítač ako Lego
Disky, RAMky či iné súčiastky menia aj ďalší dvaja kolegovia v rohu miestnosti. Laptop po diagnostike zručne rozšróbujú a to, čo už neslúži správne, vymenia ako Lego .
Repasovať počítač nie je podľa Antoňáka problém. Súčiastky sa väčšinou vymeniť dajú a zatiaľ sú na trhu dostupné. „Nemali sme vyslovene so žiadnou značkou problém, že by sa nedala repasovať.“
To potvrdzuje aj jedna zo zamestnankýň popri tom, ako v laptope vymieňa pevný disk. Naučiť sa správny postup nebolo podľa nej náročné, no s každým novým typom sa učí niečo nové. V zásade je to ale jednoduchý princíp – disk pasuje len na jedno miesto, rovnako ako RAMka či baterka.
V počítači zapína diagnostický program a postupne kontroluje jednotlivé súčiastky – disk, pamäť, ventilátor. Na displeji sa zobrazí klávesnica a ona stláčaním kláves pozerá, ktoré reagujú a či ich netreba vymeniť. Na stole má položený jeden disk s fixkou napísaným OK, druhý s nápisom K.O. a vedľa magnetickú podložku s miniatúrnymi šróbikmi. „Z tých si postupne vyberám, ktoré mi pasujú,“ hovorí.
Kazítka nenašli
S jej susedom Milanom sa zarozprávame o chladičoch a ventilátoroch, ktoré na starších zariadeniach často odchádzajú ako prvé. Dozvedáme sa, že ich treba vyčistiť, napríklad vysávačom, či ešte lepšie stlačeným vzduchom a prepastovať. Ventilátor s procesorom totiž spája špeciálna vodivá pasta, ktorá časom zaschne a už neprenáša impulzy dostatočne efektívne.
Okrem toho však v počítačoch žiadne bájne kazítka podľa opravárov nenájdeme. „Kazítka boli väčšinou v televízoroch,“ hovorí technik Milan s tým, že ani tak nešlo o špeciálnu súčiastku ako počítadlo alebo podobne, ale jednoducho nevhodný materiál, ktorý sa časom rozpadol a bez danej súčiastky nefungovalo celé zariadenie. Napriek tomu, že o probléme výrobca vedel, materiál v súčiastke podľa Milana nezmenil.
Inak robí pri oprave problém skôr super tenký dizajn. Ten je problematický najmä pri smartfónoch. Súčiastky sa do nich často vlepujú a je veľmi ťažké ich vybrať tak, aby sa pri tom nepoškodilo niečo iné. „Niektoré modely sú také, že keď sa snažíte vymeniť batériu, tak vám z opačnej strany praskne displej,“ popisuje skúsenosti Milan.
Za hodinu ako nový
Pripravenie počítača na opätovný predaj trvá zhruba hodinu. Po výmene pokazených súčiastok je zariadenie pripravené na inštalovanie operačného systému, prípadne kancelárskych programov.
“Niekedy je to dosť na nervy,“ hovorí s úsmevom pracovník zodpovedný za inštaláciu operačného systému. Práve uňho sa občas ešte ukáže, že niečo v zariadení nefunguje a ešte raz sa musí vrátiť na opravu. „Najčastejšie je to pevný disk, ktorý buď nebol dostatočne zašróbovaný, alebo bol jednoducho chybný,“ vysvetľuje s tým, že aj nové súčiastky občas prídu z továrne už poškodené.
Ukazuje na displej jedného z rozpracovaných počítačov, kde čierny programovací riadok hlási error system 32, čo znamená, že disk je pravdepodobne chybný. S postupom času sa chyby ale ukazujú stále zriedkavejšie. „Čím častejšie kolegovia robia tú prácu, tým lepšie im to ide. Niekedy ale prídu samotné disky z továrne už chybné. Každý môže svoju prácu urobiť najlepšie ako vie, ale aj tak sa stane toto.“
Hotové počítače s nainštalovaným operačným systémom sa ešte finálne dočistia a podľa potreby sa ku nim pridá nabíjačka. Na dočisťovanie používajú alkoholový roztok, špeciálny prípravok na odstraňovanie nálepiek a pomáhajú si aj zubnou kefkou. Tá im pomôže vybrať drobné špinky napríklad spomedzi klávesnice.
Pripravený počítač k novému majiteľovi cestuje v špeciálnej krabici. Vloží sa v nej do priestoru, v ktorom sa nemôže hýbať, aby sa predišlo otrasom, hovorí konateľ a ukazuje nám, ako sa krabica skladá. Napriek tomu, že firmu vedie, dokáže robiť mnohé z prác, ktoré sú tu na programe každého dňa. „Montoval som tu aj kuchynskú linku a tak,“ smeje sa.
Reportáže o odpade na čiernej labuti podporuje spoločnosť NATUR-PACK.
Články z rubriky ENVIRO
Profil autora:
Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.
